Do Švajčiarska prichádzame po týždni intenzívnych dažďov deň pred plánovanou túrou. Rozkladáme si stan v maličkom kempe vo Wildhause na tráve napitej vodou. Stanujeme sami, ako keby u niekoho na záhrade. Kemp tvoria najmä staré odstavené karavany prerobené na chatky. Keď povieme, kam máme zajtra namierené a akou trasou, tak nás domáci odhovárajú, že to je náročná túra a že nasnežilo, ale my sa nenecháme odradiť.

Appenzellské Alpy (Appenzeler Alpen) sú prvým výrazným pohorím od nížiny pri Bodamskom jazere. Säntis (2502 m) je preto obľúbeným výhľadovým bodom severovýchodného Švajčiarska. Vraj je z jeho vrcholu vidieť vrcholy a hory až v šiestich krajinách, ale dočítala som na internete, že aj samotný Säntis je vidieť zo šiestich krajín. Tak ktovie, čo je pravda. Na vrchol vedie lanovka, ale čo by sme to boli za turisti, keby sme ju využili. Hore vedie viacero turistických trás, obľúbený je napríklad výstup zo severovýchodu od jazera Seealpsee do sedla Rotsteinpass a odtiaľ na Säntis hrebeňom Lisengrat, ktorý má krátke zaistené úseky. My sa rozhodujeme pre okružnú trasu cez Lisengrat z juhu, so začiatkom aj koncom v Unterwasser, Laui.

Letná turistika s pocukrovanými vrcholmi

Unterwasser, Laui – Thurwis – Schafboden – Rotsteinpass – Lisengrat – Säntis – Tierwis - Unterwasser, Laui

Ráno sa budíme do nádherného slnečného dňa. Cítim v kostiach, že dnes bude super túra. Parkujeme v časti Unterwasser, Laui (1069 m), už tu stojí zopár áut. Parkovné 5 frankov je potrebné zaplatiť v automate, nemám však drobné, keďže som len včera vyberala franky z bankomatu. Našťastie sa mi podarí dohodnúť s iným turistom výmenu pár eur za franky, a tak spokojne nechávam lístok o zaplatenom parkovnom v aute. Už od nástupu vidíme, že okolie vrcholu je pocukrované čerstvým snehom. Dávame si preto vysoké topánky - jaj, to ma budú bolieť nohy. Stali sa z nás totiž polovičkoví maniaci a ak sa dá, chodíme tri štvrtiny do roka len v approach polovičkách, keďže sú ľahké, ale pritom dobre držia aj na skale.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Je niečo pred pol desiatou a konečne vyrážame. Prvý úsek trasy vedie asfaltkou popri pasienkoch. Od začiatku vidíme vrchol pred nami. Nuž, dnes to bude asi výživné, však nás čaká takmer 1500 m stúpania. Míňame hospodárstvo na lúkach Alpli a začíname naberať výšku k salašom v časti Thurwis (1260 m). Cesta sa mení na šotolinovú, aj výškových metrov pribúda. Vo výške 1473 m sa odpája chodník vľavo smerom na Tierwis, tade budeme zostupovať. Teraz pokračujeme rovno. Míňame ďalší salaš, úplne mám chuť si kúpiť nejaký domáci syr. Svoje syrové chúťky si napĺňam o čosi vyššie na chate/salaši Schafboden (1729 m), kde si za nekresťanské peniaze kupujem domáci kozí syr. Ale však čo, dovolenka, treba si dopriať.

Idylickou krajinou

Krajina okolo nás je parádna. Chodníček stúpa zelenými lúkami, ktoré sú plné kvetov. Kde-tu sa pasie kravka, ich zvonce cinkajú tak, že sa Matúš smeje, aby nám to po týždni vo Švajčiarsku už neliezlo na nervy. Ale sme len na začiatku dovolenky, zatiaľ to je v pohode. Zároveň vápencové skaly dotvárajú drsnejšiu kulisu. Tesne pred obedom prichádzame do sedla Rotsteinpass (2122 m), kde je rovnomenná chata. Dosť času zabíjame nájdením kešky, ale aspoň sa môžem kochať úžasným pohľadom na Altmann (2436 m), druhý najvyšší vrch pohoria, ktorý sa týči rovno nad nami. Naň sa niekedy ešte vrátim. Z terasy chaty sú výborné pohľady na severovýchod, kde príroda vymodelovala z vápenca úžasné tvary. Za chatou si potom v tráve dávame obed, lavičky okolo chaty sú vyhradené len pre návštevníkov, ktorí si niečo zakúpia, a my máme ešte dosť svojich zásob.

Lisengrat

Po obede pokračujeme na Säntis hrebeňom, ktorý má názov Lisengrat. Niekedy sa tak mylne nazývajú len zaistené časti trasy, avšak správne pomenovanie platí pre celý úsek od Altmannu po Säntis. Zaujímavé je, že trasa bola vyznačená začiatkom 20. storočia. Je to krásna hrebeňovka s výbornými výhľadmi, zaistené úseky sú náročnosti A/B. Na vrchol Säntisu to bude asi hodina. Ak sme doteraz nestretali veľa ľudí, tak v tejto oblasti ich zopár pribudlo. Trasa sa vlní, najprv prudko hore, potom kúsok dole, opäť hore, klasický hrebeň. Výhľady na všetky strany sú úchvatné, mňa však skôr začínajú udivovať oproti idúci turisti, párkrát obutí len v sandálkach. Však čo, vyviezli sa lanovkou a teraz si chcú prejsť hrebeň. Toto je jediná časť, kde sa udržal sneh. Nie je ho síce veľa a rýchlo sa topí, ale aj tak, aká je pravdepodobnosť, že sa šmyknem v sandáloch či dokonca šľapkách a aká v turistických topánkach? Ale riziko nech si zhodnotí každý sám.

Säntis (2502 m)

Na Säntis prichádzame okolo 14-tej hodiny. Najprv míňame starú chatu pod vrcholom (Berggasthaus Alter Säntis), ktorá je plná lanovkárov. Postupne sa dostávame k viacposchodovej betónovej opache, ktorú tu postavili. A že sa tu toho opäť zmestilo! Vrcholová stanica lanovky, vysielač, meteorologické observatórium, reštaurácia aj výstavná plocha v jednom. Veža vysielača meria 123,5 m. Pôvodná veža bola postavená v roku 1955, avšak kvôli extrémnemu počasiu ju museli prerobiť, pričom nová veža bola postavená v roku 1997.

Lanovka bola uvedená do prevádzky v roku 1935, posledná modernizácia prebehla v roku 2000. Údolná stanica je v osade Schwägalp (1352 m). 1125 m prevýšenie prekoná lanovka za 10 minút. Tým, že je v prevádzke celoročne, prispieva k veľkej návštevnosti a obľúbenosti vrcholu.

Zatíname zuby z množstva turistov, ktorých sype lanovka. Ale s tým sme počítali. Nachádzame najvyššiu terasu, ktorá sa dá prehlásiť za najvyšší bod. Robíme si vrcholové fotografie a užívame si výborné výhľady na celý Appenzeller. Tiež pozeráme, kade budeme zostupovať. Musíme zostúpiť vnútrom budovy pár poschodí, a na najnižšom poschodí nájsť dvere, ktoré nás dovedú na plošinu, z ktorej zostúpime do sedla nad ľadovcom Blau Schnee. Vrchol opúšťame niečo pred 15.30 h.

Zostupujeme

A začína zábava. Do sedla je potrebné zísť krátkym zaisteným úsekom. Kúsok strminy s vytesanými stupmi vo vápenci a k tomu kovové stupačky. Keďže je nasnežené, tak sa to trošku šmýka, ale nakoniec to nie je také zlé, ako som očakávala. Problémy mi skôr spôsobuje vyhýbanie sa protiidúcim turistom, keďže veľa miesta na obídenie sa nie je. Vydýchnem si, až keď som v sedle (2397 m). Ľadovec Blau Schnee je napravo, my zostupujeme napravo, k chate Tierwis (2085 m). Klesanie nekončí. Trasa je kombináciou suťového chodníka a pevného vápenca, lanovku máme rovno nad nami, takže nám tým smerom sem-tam zablúdi zrak. Nižšie ideme po typických vápencoch obrúsených ľadovcom.

Pri chate Tierwis sme okolo 17-tej. Príliš sa nezdržiavame, začala sa totiž nasúvať oblačnosť a dole k autu to máme ešte dobré 2 hodiny. Len nakukneme smerom na západ k osade Schwägalp, kde začína lanovka. Je to pekne hlboko pod nami. Náš chodník sa najprv kľukatí mierne pasienkami posiatymi vápencovými skalkami, nižšie míňame funkčný salaš. Od salaša chodník prudko klesá, trasu lemujú lúky. Nohy si oddýchnu až na zvážnici k inému salašu, po ktorej prídeme k rázcestiu vo výške 1473 m, ktorým sme prechádzali ráno. Naspäť k autu to už poznáme, spevnenou cestou a potom asfaltkou klesneme posledných 400 m. Vo vysokých topánkach to je pre mňa utrpenie, ale čo narobím. Pri aute sme o siedmej večer a teším sa, že túra úplne splnila moje očakávania. Návštevu určite odporúčam!

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek