Babia hora – sedlo Hliny

Tento úsek hrebeňa som absolvoval v roku 2001. Pôvodný zámer pokračovať až do Skalitého sa mi nepodaril, kvôli nepriazni počasia. Skončil som v sedle Hliny.
Popis výstupu na vrchol Babej hory sa už na Hikingu nachádza http://hiking.sk/hk/ar/281/vystup_na_babiu_horu.html, preto sa budem tomuto úseku venovať stručne. Od chaty Slaná voda, žltou značkou cez Hviezdoslavovu aleju sa dostanem k Hviezdoslavovej horárni. Odtiaľ dolinou potoka Bystrá. Neskôr už prudko stúpam lesom. Asi po hodine sa stúpanie zmierňuje, míňam zruby s prameňmi http://hiking.sk/hk/ar/206/zruby_na_babej_hore.html už v pásme kosodreviny. Dosahujem slovensko – poľskú hranicu, po nej až na vrchol Babej hory s kruhovým výhľadom. Pokračujem modrou značkou, lúkami a kosodrevinou na Malú Babiu horu (výhľad). Nasleduje zostup lesom do Jaloveckého sedla. Kvôli vode sa spúšťam žltou značkou do doliny Polhoranky a cez rázcestie Vyšný Tajch sa opäť vraciam na hrebeň do sedla Horné Gluchačky. Po hranici vedú paralelne dve značky. Modrá - slovenská a červená - poľská. Celý úsek až po sedlo Hliny vedie zväčša lesom, ale poľská značka prechádza lúkami, preto ju odporúčam. Jej trasa je atraktívnejšia ako slovenská, má viaceré lokálne výhľady.
Po prekonaní vrchu Javorina klesám do sedla Pod Beskydom. Nasleduje húpavý úsek hrebeňa cez vrchy Beskyd, Veska, Študant a zostup do sedla Hliny. Na lúke pri horárni Hlina staviam tábor. V sedle je hraničný priechod do Poľska, na colnici toalety, kúsok pod sedlom obchod a zastávka SAD. Žiaľ, nasledujúce dva dni prší, tak sa vraciam domov, aby som v budúcnosti v túre pokračoval.

Na Pilsko z Oravského Veselého

Píše sa rok 2006 a ja sa vraciam, aby som dokončil spomínanú túru. Pre zmenu nezačínam v sedle Hliny, ale v dedine Oravské Veselé na zastávke SAD, pri chate Pilsko http://www.or-vesele.sk/default.php?title=rekreaci/ubytova, kde sa dostanem autobusom z Námestova. Tu sa začína zelená značka. Sprvu vedie asfaltkou cez dolinu potoka Veselianka. Asi po dvoch kilometroch opúšťam dolinu a lesom začínam strmo stúpať popod vrch Dubová. Za ním, z rúbaniska je prvý výhľad na Babiu horu. Doliny ešte zahaľuje inverzná oblačnosť. Pokračujem stále lesom strmo hore až k prameňu. Tu odporúčam zásobiť sa vodou. Za rázcestím Skalisko postupujem už miernejšie cez riedky les, kosodrevinu a vysokohorské lúky na vrchol Pilska. Na vrchole sa nachádza mohutný kríž a tur. smerovník. Z vrcholových partií je pekný výhľad. Vidieť Babiu horu, Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru, Malú Fatru, Oravské a poľské Beskydy. Z vrcholu pokračujem k štátnej hranici a napájam sa na modrú značku vedúcu z Babej hory, cez sedlo Hliny.

Hrebeňom Oravských Beskýd

Od smerovníku a informačnej tabule o turistickom hraničnom priechode značka prudko klesá. Skalný terén dáva kolenám zabrať. Míňam vrcholové stanice vlekov (možnosť núdzového úkrytu). Klesnem do nevýrazného sedla, kde sa pripája poľská červená značka. Pokračujem však našou modrou. Aj keď nie je tak prechodená ako poľská, vedie po ostrom hrebeni, ktorý sa mi zdá byť interesantnejší ako poľský les. Prejdem vrch Trup a zostupujem do lúčnatého sedla pod Pálenicou. Zo sedla sú výhľady, sprava sa pripája poľská značka. Obe svorne vedú na vrchol Pálenice. Úsek po vrch Trzi Kopce idem lesom v nenáročnom teréne. Na vrchu je poľský tur. smerovník, po červenej značke sa dá dostať k chatám na Hale Rysianke a Hale Lipowskej.
Pokračujem ďalej po modrej (spolu s poľskou žltou). Nasleduje asi 3 km dlhý zostup lesom do Mutnianského sedla. Sem vedie aj zelená značka z obce Mútne. Pod sedlom na poľskej strane sa nachádza potok. Po vodu treba ale zostúpiť o 50 výškových metrov, dole po strmom svahu.
Zo sedla sa prehupnem cez husto zalesnené vrchy Polom a Vlčí grúň k začiatku stúpania na vrch Hrubá bučina. Počas výstupu sa nechávam zlákať čučoriedkami a černicami k malej prestávke. Ako stúpam, z hraničného prieseku sa otvárajú pohľady na vrch Pilsko a priľahlé kopce. Na vrchole je tur. smerovník. Kúsok od neho je výhľad na obec Mútne, obzor vypĺňa Oravská Magura.

Chata Bacówka na Krawcowym Wierchu

Z vrcholu mierne klesnem, stále lesom, míňam husto zalesnený vrch Grúniky až k okraju lesa. Tu sa odpája poľská žltá značka. Tá vedie k chate Bacówka na Krawcowym Wierchu. Vidina piva a nejakej teplej pochúťky je veľmi lákavá. Neodolám a odbáčam k chate. Chata je situovaná na lúke v krásnom prostredí. Z okolia sú pekné výhľady. Doprajem si pivo, fazuľovú polievku, aj kalíštek kalvadosu. Ceny jedál sú porovnateľné s cenami na našich chatách (od 3 do 15 zl.). Ceny ubytovania sa pohybujú od 5 do 25 zl. na osobu, podľa charakteru nocľahu. Len alkohol je dvakrát tak drahý ako u nás (pivo 5 až 6 zl.). Okrem zlotého možno platiť Sk, Kč, eurom. Viac informácií o chate nájdete na tejto adrese http://www.krawcow.pttk.pl.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ujsolské sedlo (Przelecz Glinka)

Po dobrom hodinovom oddychu na chate sa vraciam na modrú značku. Deň sa pomaly chýli ku koncu a dnes chcem doraziť do Ujsolského sedla (Przelecz Glinka), kde plánujem táboriť. Pridám teda do kroku, míňam vrch Pientkuľa, za ním prudko dole klesnem na asfaltovú cestu, neskôr na hraničný priesek a tým až k budove colnice. Nakoľko však značka prejde na poľskú stranu hranice, treba mať pri sebe OP resp. pas, aby ste sa mohli vrátiť na územie Slovenska. Sedlom vedie cesta s hraničným priechodom do Poľska. Je tu zastávka SAD (bus z obce Novoť) a obchod. Ale pozor! V obchode dostanete kúpiť výlučne len alkohol, nealko a nejaké tie oriešky. Chlieb či iné potraviny nie sú v ponuke. Otváracia doba je od 10.00 do 19.00 hod. Pod zastrešenou terasou obchodu sa dá prespať. Potrebná karimatka a spacák. Ja dám ale prednosť stanu a na neďalekej lúke táborím.

Úšust

Vstávam na svitaní, vraciam sa k colnici. Na WC vykonám rannú hygienu, nechám si skontrolovať dokumenty poľským colníkom a nastupujem na modrú značku. Po 30 m som opäť na území Slovenska. Stúpam lesnou cestou na vrch Magura. Odtiaľto až po vrch Javorina ide chodník nenáročným terénom po hraničnom prieseku, malými lúkami. Vysoká tráva a ranná rosa ma nútia použiť návleky na nohavice. Bez nich by som mal rybník v topánkach. Z vrchu Javorina klesám už lesom do husto zalesnenej zníženiny Kaňovky. Nasleduje prudké stúpanie na vrch Úšust. Najhorších je prvých 150 výškových metrov. Chodník je samé blato, šmýka sa ako na ľade! Tak to beriem lesom vedľa chodníka. Prehupnem sa cez bezmennú kótu, ďalej už celkom príjemne až na vrchol Úšustu (Wysoki Beskid). Ešte pred vrcholom je výhľad na SV. Vidieť hlavne poľské Beskydy.
Značka tesne míňa vrchol (tur. smerovník). Tam sa dostanem vychodeným chodníkom. JZ svah Úšustu tvoria rúbaniská. Z nich je dobrý výhľad najmä na západ a juhozápad. Vidieť Malú Fatru, Kysuckú vrchovinu, Kysucké Beskydy, Veľkú Raču, Rycierovu horu. Po oddychu sa vraciam k tur. smerovníku. Prudko zostupujem do sedla Podúšust (žltá značka z Oravskej Lesnej), prechádzam plochý hrebeň Rovného Beskydu ukončeného nevýrazným vrchom Panski Kamien s pamätníkom. Stále lesmi sa cez vrch Bednárová dostávam k rázcestiu Bukovina, kam prichádza zelená značka až zo Zázrivej. Opäť klesám, stúpam a zas klesám až do sedla Príslop.

Sedlo Príslop

Pokiaľ siahajú moje vedomosti, sedlo Príslop tvorí hranicu medzi Oravskými a Kysuckými Beskydami. Okrem modrej hrebeňovej značky, ktorou putujem, sem vedie zelená značka z poľskej dedinky Soblovka a z našej Vychylovky, časť Podrycierová. Ďalej tu začína poľská žltá značka vedúca na chatu Bacówka na Rycerzowej. Je tu turistický hraničný priechod. Na slovenskej strane sa nachádza zrub, kde sa dá prenocovať (3 - 5 osôb, karimatka, spacák). http://hiking.sk/hk/ar/433/zrub_v_sedle_prislop.html V čase mojej návštevy bolo v zrube plno odpadu. Takže pred nocľahom to asi bude nutné upratať. Pec bola nefunkčná (odtrhnutý dymovod do komína). Na poľskej strane je malá búda síce s funkčnou pecou, ale totálne zaprataná odpadom! Vodu som na slovenskej strane nenašiel, len vyschnuté pramenište potoka. Voda sa nachádza na poľskej strane, asi 1500 m po žltej značke. Sú tam dva potoky. Ja som z nich vodu pil bez črevných následkov.
V sedle stretávam poľskú turistku. Tá mi odporúča ísť na Rycierovu horu po spomenutej žltej značke, cez chatu na Ryczerowej. Ubezpečuje ma, nebudem banovať a budem mať krásne ďaleké výhľady.

Chata Bacówka na Rycerzowej

Dám na jej slová a idem žltou značkou. Sprvu lesom (míňam vyššie spomenuté potoky), neskôr vstupujem na lúku s ozaj pekným výhľadom na východ a severovýchod. Chodník sa vráti do lesa, ním na ďalšiu lúku, kde sa už nachádza spomenutá chata. Tá akoby z oka vypadla tej na Krawcowym Wierchu. Takmer identické dvojča. Ceny jedla, pitia a ubytovania sú rovnaké. Tu je kontakt na chatu http://studentnews.pl/serwis.php?s=88&pok=2642, alebo aj http://rycerzowa.pttk.pl.

Rycierova hora

Po hodinovom pivnom dopingu pokračujem. Od chaty idem k tur. rázcestiu, kde sa napojím na červenú značku. Tou stúpam na vrchol Rycierovej hory. Ako naberám výšku, otvárajú sa mi netušené výhľady na celý hrebeň Oravských Beskýd až po Babiu horu. Tesne pred vrcholom vstupujem do lesa, ním za pár minút dosahujem vrchol. Z neho sú veľmi obmedzené výhľady, preto aj ja odporúčam výstup, resp. zostup cez chatu po žltej a červenej značke. Na vrchole sa obe značky (slovenská a poľská) opäť spoja. Zostupujem, míňam slabý prameň, ďalej už lesom prekonávam vrch Majov. V jeho oblasti je niekoľko priesekov, z ktorých sú výborné pohľady na Malú Fatru a Kysuckú vrchovinu.

Chata na samote Przegibek

Pred vrchom Priehybok odbáčam na poľskú červenú značku. Dnešnú noc plánujem tráviť v chate na samote Przegibek. Dobre vychodeným chodníkom klesám do rovnomenného sedla. Horská samota mi pripomína lazy niekde pod Poľanou, či v Rudohorí. V jej severnej časti, pod masívom vrchu Bendoszka Wielka stojí stará tur. chata Przegibek http://studentnews.pl/serwis.php?s=88&pok=2641 resp. http://przegibek.pttk.pl. Hneď sa ubytujem. Po večeri posedím pri pive a sledujem príchod noci.
Chata je veľmi útulná, ceny ubytovania (platil som 20 zl. v 12 posteľovej izbe, kde som spal sám), jedál a nápojov sú veľmi podobné ako na predošlých chatách.
Ešte za brieždenia vyrážam. Navštívim ešte malebnú kaplnku, ale potom sa už rýchlo poberám pod vrch Priehybok, odkiaľ po poľskej červenej značke lesom stúpam na rázcestie pod Kykulou.

Smer Veľká Rača

Odtiaľto už po modrej značke, priamo po hrebeni až na vrch Javorina. Za vrcholom klesnem do sedla pod vrchom Bugaj. Tu opäť prejdem na poľskú značku. Na chate mi nasledujúci úsek po Sedlo pod Orlom odporúčali viac, ako trasu priamo po hrebeni. Značka traverzuje masív Bugaja, vedie cez krajinársky veľmi hodnotnú lúku Hala Srubita s výhľadmi. Z nej pokračujem lesom, prejdem jednu lúku a zas lesom, až stojím v Sedle pod Orlom. Tu sa nachádza rázcestie tur. značiek. Modrá vedie cez Malú Raču na vrchol Veľkej Rače, poľská červená zasa obchádza Malú Raču a po horských lúkach vedie na vrchol Veľkej Rače. Zelená značka vedie do Starej Bystrice. Pre výstup volím opäť červenú, nakoľko modrou som už na Veľkú Raču išiel. Najprv stúpam lesom, potom lúkami s výhľadmi až na chrbát Veľkej Rače. Tu sa značky spoja a spoločne vedú na vlastný vrchol Veľkej Rače.

Veľká Rača

Veľká Rača je najvyšším vrchom Kysuckých Beskýd, je tu križovatka viacerých tur. trás, rozhľadňa a poľská chata. Z vrcholu je kruhový výhľad. Vidieť Javorníky, Oravské, Kysucké, poľské Beskydy, Oravskú Maguru, Malú Fatru a Strážovské vrchy.
Moje prvé kroky na vrchole vedú na rozhľadňu. Dlho sa kochám výhľadom, fotím. Potom samozrejme navštívim chatu www.wielkaracza.prv.pl, doprajem si teplú polievku, klobásku a pivo. Ceny a sortiment je takmer identický s predošlými chatami.

Kykuľa

Po dobrej hodine a pol opúšťam vrchol. Pred sebou mám záverečný úsek cez vrchy Úplaz, Veľký a Malý Príslop, Kykuľu, Vreščovský Beskyd do hraničnej dediny Skalité, časť Serafínov. Podrobne je tento úsek opísaný na Hikingu v článku Kysucké Beskydy – Veľká Rača http://hiking.sk/hk/ar/133/kysucke_beskydy_velka_raca.html, tak ho ja opíšem stručne.
Z vrcholu slovenská aj poľská značka svorne klesajú k vrchu Úplaz. Po jeho prekonaní musím klesnúť ešte o 120 m až pod vrch Veľký Príslop. Opäť na radu Poliakov pokračujem po poľskej červenej, ktorá vrch traverzuje. Míňam prameň a dostávam sa na rúbanisko s výhľadom. Vidím Bendoszku Wielku, samotu Przegibek, poľskú Rycerzovu. Potom sa už lesom dostávam pod Malý Príslop, kde sa vrátim na slovenskú modrú značku. Tou vystúpim na vrchol majestátnej Kykuľy (obmedzený výhľad). Je zaujímavé, že na vrchol vedie aj poľská červená, aj keď podľa mapy vrchol obchádza.

Skalité - Serafínov

Pre zostup teda volím dobre prešliapaný poľský chodník. Z hraničného prieseku sú občasné výhľady. Naraz sa ocitám krásnom smrekovom lese pod Vreščovským Beskydom. Prejdem lúkou až na jeho vrchol (výhľad). Po oddychu zostupujem do Vreščovského sedla. Okolitá príroda je fascinujúca. Roztrúsené domy, lúky, les, hotová pastva pre oči. V sedle je tur. hraničný priechod, vedie sem žltá značka z Vreščovky. Malým stúpaním sa dostanem pod vrch Skaľanka. Už som lenivý zdolávať ho, tak ho obchádzam po poľskej značke. Dostávam sa na lúčnatý hraničný hrebeň s výhľadmi na Serafínov a okolité horstvá. Míňam vrcholové stanice lyžiarskych vlekov a po modrej značke klesám k železničnej stanici Skalité – Serafínov, cieľa mojej cesty. V miestnom penzióne si dávam pivo a počkám na rýchlik Goral do Bratislavy.

Poznámka na záver

Takmer celým opísaným úsekom vedú paralelne dve značky. Slovenská modrá, poľská červená a žltá. Odporúčam ich kombinovať podľa atraktívnosti terénu, výhľadov. Netreba sa obávať nepovoleného prekročenia hraníc, po trase je veľa tur. hraničných priechodov, ktoré to umožňujú. Oplatí sa navštíviť poľské chaty, prípadne ich využiť na nocľah. Značenie trasy je dobré (až na oblasť Vreščovského sedla), hraničné kamene vás tiež budú spoľahlivo viesť. V prípade podrobnejších informácií ma kontaktujte cez email. Nájdete ho v tiráži.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek