Túra

SAPAG - Sandbersko-pajštúnsky geopark

19.08.15
Na Slovensku sme donedávna mali 3 geologické parky. Pred niekoľkými mesiacmi k nim pribudol v Bratislavskom kraji ďalší. Nachádza sa v lokalitách Chránená krajinná oblasť (CHKO) Malé Karpaty a čiastočne CHKO Záhorie i CHKO Dunajské luhy. Na pomerne malom území nám predkladá bohatú geologickú rozmanitosť. Prezentuje prírodné dedičstvo geologickej minulosti južnej časti Malých Karpát. SAPAG pokrýva územie Devínskej Kobyly, Borinského krasu a krasovej doliny Prepadlé. V závere podrobnejšie predstavíme okruh Borinka - Pajštún - Marianka.

Geopark

Geopark je územie, alebo niekoľko miest, vedeckej dôležitosti nielen z geologického pohľadu, ale aj z hľadiska jeho archeologickej, ekonomickej alebo kultúrnej osobitosti.

Úvodný panel nám prezradil, že cieľom projektu je priblížiť návštevníkom atraktívne geologické a kultúrno-historické dedičstvo regiónu. Sú tu geologické a paleontologické lokality, geomorfologické a krasové fenomény, dôležité historické objekty, technické a banícke relikty z čias ťažby nerastných surovín v Malých Karpatoch.

V roku 2014 započali v Devínskej Novej Vsi uzrievať svetlo sveta nové informačné tabule. Hľadanie na internete nás priviedlo až k RNDr. Jánovi Madarásovi, PhD., vedúcemu projektu SAPAG, Štátny geologický ústav D. Štúra (t. č. zamestnanec Geologický ústav SAV). Dozvedeli sme sa, že podľa harmonogramu bola v apríli 2015 osadená finálna tabuľa. Pri otváraní turistickej sezóny 2015 a miniexpozície Bridlice v Marianskom údolí bol súčasťou programu krst publikácie "Sprievodca sandbersko-pajštúnskym geoparkom". Pri tejto príležitosti RNDr. Ján Madarás, PhD neoficiálne otvoril geopark.

Zoznam a krátky pohľad, čo sa dozvieme z informačných tabúľ:
1. SAPAG – úvodný infopanel, okrem základných informácií vyobrazuje geologicko-turistickú mapu územia parku. Je umiestnená v Devínskej Novej Vsi, na parkovisku pri ceste do Devína, pod bralom Slovinec.

2. Abrazná jaskyňa, bralo Slovinec. Približuje abráznu (abrázia - obrúsenie, zoškrabovanie morského pobrežia príbojom) činnosť mora v mladších treťohorách a prevrátený vrstvový sled sedimentov.

3. Geológia Devínskej Kobyly, Sandberg. Opustená pieskovňa Sandberg je z geologického a paleontologického hľadiska jednou z najvýznamnejších lokalít na Slovensku. Prečítame si o pobreží mladotreťohorného mora na svahoch Devínskej Kobyly. Sú tu vyobrazené skameneliny živočíchov, ktoré tu žili pred dávnymi vekmi. Napríklad rôzne mušle, stavec morskej sirény, zuby krokodíla a žralokov, časti sladkovodnej a morskej korytnačky.

4. Waitov lom a historické lomy na Devínskej Kobyle medzi Devínom a Dúbravkou. Nachádzame sa priamo vo Waitovom lome. Z tabule sa dozvedáme, že masív Devínskej Kobyly poskytuje nerastné suroviny vo forme stavebného kameňa nepretržite viac ako 2000 rokov. Zistíme ako sa ťažil, spracovával, kde všade bol použitý. Na fotografiách je vyobrazená ťažobná komora v historickom lome nad Devínom, panoráma Fuchsovho lomu (Biele skaly).

5. Devínsky hradný vrch. Predstavuje geologický klenot na sútoku Moravy a Dunaja. Je tu geologická mapa hradného vrchu. Fotografia ukazuje štylizovaný geologický profil vrchu. Prečítame si napr., že Západné Karpaty pokračujú neďalekými Hainburskými (Hundsheimskými) vrchmi. Sú tu zobrazené rôzne druhy tunajších hornín.

6. Kvartérna geológia Moravy a Dunaja. Pod Cyklomostom slobody sa dozvieme, že kvarter – štvrtohory, mali zásadný vplyv na detailné modelovanie zemského povrchu do súčasnej podoby. Sú tu zaujímavé informácie o tokoch spomínaných riek a ich náplavov. Vysvetlíme si, čo je a ako vznikajú meandre a naviate piesky Záhoria. Je tu vyfotografovaná a popísaná pestrá mozaika štrkových okruhliakov z Dunaja.

7. Marianka – Bridlicová štôlňa, sa nachádza v Mariánskom údolí. Ide o jediné zachovalé staré banské dielo na ťažbu bridlice na Slovensku. Vo vnútri je na ploche 12 m2 zriadená miniexpozícia ťažby a spracovania tohto nerastu v Marianke. Otváracie hodiny výstavy sú zverejňované na webovej stránke Spolku Permon Marianka.

8. Pajštúnske hradné bralo. Hrad postavený na obrovskom balvane. Je tu popísané, ako takýto veľký balvan horniny vzniká v okolitých prevládajúcich vrstvách. Sú tu vyobrazené horniny z okolia hradu.

9. Borinka – Pod Zámčiskom – ťažba mangánových rúd v Malých Karpatoch. Okrem geologických informácií sa dozvieme aj o histórii ťažby, o jej perspektíve a zásobách. Na priložených fotografiách zistíme, čože sú to na okolí za jamy (prieskumné ryhy) a kopce (haldy). Uvidíme mangánovú rudu v mikroskope.

10. Borinský kras: Limbašská vyvieračka (estavella). Nad obcou Limbach v údolí Račieho potoka. Prečítame si, že vyvieračka je príkladom podzemného krasového prepojenia pod hlavným hrebeňom Malých Karpát, pričom dochádza k “vodnému pirátstvu” - odoberaniu vody inému povodiu. Stupavský potok netečie údolím Prepadlé na západ cez Borinku do povodia Moravy, ale jeho horná časť cez podzemie odovzdáva vodu na východnej strane Malých Karpát v povodí Dunaja.

Pohľad turistu

Vzhľadom na to, že náučné tabule podľa reakcie detí priam nabádajú na prechádzku so žiakmi 1. stupňa, navrhol by som nasledovné rozdelenie na 2 prechádzky, pričom 3. je cyklotúra pre zdatnejších.

Trasa I.- Sandberská časť

Podobná túra je popísaná v článku Devín – Schlosshof cez cyklomost. Berúc do úvahy umiestnenie tabúľ, som navrhol nasledovnú trasu:

Parkovisko pod bralom Slovinec - Cyklomost slobody - modrá TZ – Sandberg - Waitov lom - Devín - Pod Devínskou Kobylou - žltá TZ - Sandberg - ulica Slovinec - pri Hoteli Helios Prímoravskou ulicou späť na parkovisko (trasa na mape)

Vzdialenosť je 12 km, stúpanie a klesanie je 465 m.

Návrat žltou značkou poskytuje neopakovateľné pohľady na Moravské pole s riekou Moravou v spojení s prielomom Dunaja medzi Hainburskými (Hundsheimskými) vrchmi a Devínom. Kto by si odskočil pod vrchol Devínskej Kobyly, uvidí ako sa kľukatí Dunaj. V blízkosti cyklomosta treba vybehnúť na most a pozorovať meandrujúcu rieku Mláka ústiacu do Moravy, na čo poukazuje aj infopanel. V jarných mesiacoch spríjemní túru pohľad na záplavu hlaváčikov jarných, poniklece černasté alebo kosatce. Než sa bučiny zazelenajú, nájdeme v lesoch pod Kobylou lány cesnaku medvedieho. Z náhornej plošiny Sandbergu, na ktorej sa dajú rozpoznať zvyšky slovanského hradiska nazvaného Na Pieskách, je zaujímavý pohľad na bralo Slovinec, kde tiež bolo slovanské hradisko Nad Lomom.

Trasa II. - Pajštúnska časť

Borinka - Pajštún - Pod Kozliskom - Dračí hrádok - Pod Dračím hrádkom - Bystrické 2 - Svätý vrch - Klčovanice – Marianka - Marianske údolie (trasa na mape)

Vzdialenosť je 13 km, stúpanie a klesanie je 562 m a čas 4 hodiny.

Autobusom sa môžeme odviezť priamo do obce Borinka. Jeden zo zdrojov uvádza, že dedinka s názvom Pelystan sa spomína v listine z 25. júla 1314. Obec sa vyvinula v podhradí hradu Pajštún. Vystupujeme na námestí pri kostole a ďalej budeme pokračovať červenou značkou. Ešte než vojdeme do hustého lesa, oplatí sa zájsť na lúku, odkiaľ je dobrý výhľad na bralo so zrúcaninou. V záverečnom stúpaní sa prechádza popri náučnej tabuli o prírodnej rezervácii Pod Pajštúnom.

Pri vchode na hrad je ďalšia tabuľa, informujúca o jeho histórii a miestnej povesti. Opodiaľ pri brale je umiestnená 8. tabuľa SAPAG-u, venujúca sa geológii hradného brala a okolitým horninám. Nádvoria samotnej zrúcaniny hradu sú zarastené najmä dubinami. Najvýraznejšie výhľady sú na Borinku, na Malé Karpaty s Kamzíkom a jeho vysielačom. Smerom k Lamačskej bráne dominuje pohľad na Záhorskú Bystricu, Dúbravku a Devínsku Kobylu. V opare sa dajú tušiť Hainburské (Hundsheimské) vrchy. Ďalej budeme pokračovať červenou, respektíve žltou značkou.

Po vystúpaní na Kozlisko (537 m) sa žltou klesá pod rázcestie Dračí hrádok. Všade naokolo sú vidieť jamy, ktoré by mali byť pravdepodobne stopami po banskej prieskumnej činnosti. Odskočenie na Dračí hrádok aj so spiatočnou cestou predlžuje túru len o približne 600 m. K videniu je torzo strážnej veže, ktorá pravdepodobne slúžila na ochranu cesty cez Malé Karpaty zo Svätého Jura do Borinky.

Klesaním do doliny Stupavského potoka prídeme k 9. náučnej tabuli geoparku. Dozvieme sa o ťažbe mangánových rúd v Malých Karpatoch. Na priložených fotografiách zistíme informácie o okolitých jamách (prieskumné ryhy) a kopcoch (haldy). Na asfaltovej ceste budeme pokračovať proti prúdu potoka. Pri rázcestníku Pod Dračím hrádkom vykročíme zelenou turistickou značkou po lávke cez potok. Stúpa sa lesom ponad dolinu vytvorenú bezmenným potokom. Úsek je príťažlivý odlišným rázom na aký sme zvyknutí. V koryte potoka vidíme pomerne veľké kamene porastené machom. V ľavom úbočí zasa nejakú postavenú chajdu, pravdepodobne trampskú. Neskôr sa zatočí vpravo a stúpa sa nad úzkou dolinou s množstvom popadaných stromov.

Na hrebeni "prírodný bonbónik" opustíme. Od rázcestia Bystrické 2 budeme pokračovať žltým chodníkom vedúcim po širokej lesnej ceste. Na križovatke Klčovanice sa červenou schádza priamo na námestie do Marianky. Nachádza sa tu upútavka na Bridlicovú štôlňu, čo je 7. zastávka SAPAG-u. Prejdeme poza bývalý kláštor do areálu najstaršieho pútnického miesta na Slovensku. Jeho história sa začína v roku 1377, keď sa tu zastavil uhorský kráľ Ľudovít I. Položil základný kameň kostola a zveril správu pútnického miesta rádu Pavlínov. Viac je na http://www.marianka.sk/web/?q=node/1. Štôlňa je na ľavej strane Mariánskeho údolia pri tretej kaplnke. Nakoniec sa vrátime späť na námestie, kde sa nachádza autobusová zastávka.

Trasa III. - bicyklom za Limbašskou vyvieračkou

Na spoznanie Borinského krasu môžeme využiť bicykel. (Článok bude zverejnený v ďalšom pokračovaní). Stúpanie podľa spočítania najnižších a najvyšších vrcholov trasy je okolo 600 m. Vzdialenosť 60 km a naplánovaná trasa.

Publikácia Sprievodca geoparkom

Kniha sa dá kúpiť v predajni máp a geologickej literatúry vo vestibule Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) v Mlynskej doline 1, cena je 15,- €. Publikáciu napísalo spolu 18 autorov. Na 104 stranách sú populárno-vedeckým spôsobom spracované informácie o rôznych miestach geoparku, ktoré sa nevošli na infopanely, ako napríklad kapitola 100-ročné vojenské podzemie na Devínskej Kobyle. Obsahuje vysvetlenie symbolu geoparku a množstvo hodnotných fotografií. Je tu popis maloplošných území nachádzajúcich sa v geoparku. Podrobne je opísaná ťažba a spracovanie nerastných surovín v južnej časti Malých Karpát. So záujmom si prečítame časť venovanú krasu a jaskyniam. Knižka obsahuje geologicko-turistickú mapu územia Sandbersko-pajštúnskeho geoparku v mierke 1 : 25 000 s vyznačenými geologicky a historicky zaujímavými lokalitami, s umiestnením informačných tabúľ. Je taktiež pribalené interaktívne CD, obsahujúce kompletnú publikáciu, geologicko-turistickú mapu a vizualizácie informačných panelov SAPAG-u.
Medzinárodné štandardné číslo knihy: ISBN 978-80-8174-000-8.

Myslím, že publikácia je užitočná pre každého, kto sa pohybuje v danej lokalite a chce sa dozvedieť niečo viac v ucelenej forme a poskytnúť napríklad svojím deťom nové podnetné vedomosti.

Čo mi trocha chýba v teréne, ako aj v brožúrke, je akákoľvek zmienka o tom, že na brale Slovinec a na Sandbergu boli slovanské hradiská nazvané Hradisko Nad Lomom a Na Pieskách, čo ale možno presahuje rámec zámeru projektu.

Užitočné odkazy

Sandbersko-pajštúnsky geopark - mapový portál
Sandbersko - pajštúnsky geopark
Banskobystrický geopark
Banskobystrický geopark
Geopark Banská Štiavnica
Banskoštiavnický geopark
Novohrad - Nógrád geopark
Geopark Novohrad
Miniexpozícia ťažby a spracovania bridlice v Marianke
www.bunkre.info
Hradisko Devín

Diskusia
SAPAG - Sandbersko-pajštúnsky geopark 08/09/16 08:40 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Oberweiden a Weikendorf, za naviatymi pieskami Tak ako Záhorská nížina je známa výskytom naviatych pieskov, tak aj na druhom brehu Moravy sa vyskytujú duny a presypy. Vydáme sa preskúmať jedny z najbližších k Bratislave, a to na Moravskom poli (Marchfeld) v Rakúsku. Budeme sa prepletať pomedzi políčka zeleniny a ovocia. dnes Roman Matkovčík Svet
Túra Náučný chodník Rakytovské plieska Z času na čas sa objavia nové chodníky, náučné, lesnícke a podobne. Ich absolvovanie je príležitosťou dozvedieť sa niečo nové a súčasne prinášajú možnosť legálne navštíviť zaujímavé lokality v chránených územiach. My sme sa vybrali pozrieť chodník, ktorý bol vybudovaný v roku 2011 s cieľom poukázať na rozdiely medzi obnovou lesa bezzásahovým spôsobom a odťažením kalamitného dreva s následným umelým zalesnením. Poďme zistiť, čo ponúka prechádzka po piatich rokoch od jej sprístupnenia. 06/06/17 Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry
Túra Tatranská Kotlina – Pálenica – Bachledova dolina Pálenica je 1175 m vysoký vrch, týčiaci sa medzi Tatranskou Kotlinou a Lendakom. Vyberieme sa naň so zámerom zistiť, či jeho vrchol ponúka výhľady. Prechádzku si spestríme pokračovaním do Bachledovej doliny. Budeme sa pohybovať na rozmedzí Belianskych Tatier, Podtatranskej kotliny, Spišskej Magury a Podtatranskej brázdy. Preto predpokladáme výskyt príťažlivých krajinárskych pohľadov. 10/04/17 Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry, Spišská Magura
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra Oberweiden a Weikendorf, za naviatymi pieskami Tak ako Záhorská nížina je známa výskytom naviatych pieskov, tak aj na druhom brehu Moravy sa vyskytujú duny a presypy. Vydáme sa preskúmať jedny z najbližších k Bratislave, a to na Moravskom poli (Marchfeld) v Rakúsku. Budeme sa prepletať pomedzi políčka zeleniny a ovocia. dnes Roman Matkovčík Svet
Recenzia Solárna nabíjačka BlitzWolf 15 W Nabíjanie telefónov, fotoaparátov, navigácií, či iných zariadení možno v outdoore riešiť rôzne. Najjednoduchšou možnosťou je powerbanka alebo náhradné batérie. To však na dlhšiu akciu mimo dosah elektrickej siete nemusí stačiť a vtedy je dobré využiť energiu slnka. Napríklad so solárnou nabíjačka BlitzWolf s deklarovaným výkonom 15 W. včera Ľubomír Mäkký Ostatné
Rozhovor Malofatranská stovka oslavuje 5. narodeniny Ultra-trail za posledné roky nabral na Slovensku značne na obľube a aj podujatí s týmto zameraním poriadne popribúdalo. Malofatranská stovka vedie atraktívnym hrebeňom Krivánskej Malej Fatry a nie až tak masovo navštevovaným, ale tiež krásnym a divokejším hrebeňom Lúčanskej Malej Fatry. Preteky sú náročné nielen svojou dĺžkou a prevýšením, ale aj vysokohorskými podmienkami, ktoré často na hrebeni Malej Fatry panujú. Tento rok sa koná už 5. ročník Malofatranskej stovky a keďže je to pekné číslo, porozprávali sme sa s riaditeľom pretekov Martinom Drozdom. 27/06/17 Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
SAPAG - Sandbersko-pajštúnsky geopark 08/09/16 08:40 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 464 m
    • klesanie: 465 m
  • Vzdialenosť
    • 12 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.2017 ° SŠ
      dĺžka: 16.9709 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.2017 ° SŠ
      dĺžka: 16.9709 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus, MHD)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 925 ľudí
0.62 (0.18)