Do parku prichádzame v mesiaci október. Park je síce otvorený celoročne, sezóna je ale od konca mája do začiatku septembra. To pre nás znamená nielen to, že dosť veľa turistických služieb je zatvorených, ale žiaľ, je zatvorená tiež slávna cesta Going to the Sun. Tú otvárajú v polovici júna a zatvárajú začiatkom októbra – v závislosti na snehových podmienkach. Je to jediná cesta, ktorá prechádza naprieč celým parkom a vďaka ktorej je možná návšteva mnohých turisticky atraktívnych miest. Cesta sa stala národnou kultúrnou pamiatkou a sama o sebe patrí medzi najnavštevovanejšie v parku... Úzka a kľukatá cesta vedie horskými priesmykmi, poskytuje jedinečné a nezabudnuteľné výhľady a zážitky. Vieme, že ísť ňou sa nám nepodarí. Napriek tomu sa ale pokúsime behom pár dní, ktoré strávime v parku, vidieť maximum.

1. deň: jazero Sherburne, zážitok s medveďmi, mestečko Browning

Ešte predtým, než prídeme do mestečka, kde máme ubytovanie, zamierime sa zoznámiť s národným parkom. Ideme popri jazere Sherburne, ktoré vzniklo ako vodná nádrž v rokoch 1914 – 1921. Predtým sa tu nachádzalo niekoľko menších jazier a mokrade. Obklopujú ho nádherné vrcholky hôr. Na niektorý z nich plánujeme ísť zajtra na túru. Už si len treba vybrať ktorý.

Pred nami je na ceste kolóna áut a ľudia s fotoaparátmi, statívmi. Poučení z Kanady, že kde je v parku zápcha na ceste, tam je zviera, zastavujeme tiež. Nakoľko ľudia sú vonku z áut, usudzujem, že to je bezpečné a vystupujem taktiež. A naskytá sa mi pohľad, aký som doteraz naživo nevidela. Na stráni nad nami, nie viac ako 30 metrov, sa pasie medvedica s mladými. Je jej očividne jedno, že ju pozoruje mnoho ľudí, spokojne žerie byliny. Zato medvieďatá sú dosť nesvoje, stále sa obzerajú a vidno, že majú strach. Utekajú do blízkych kríkov. Medvedica sa pomaly odšuchtá za nimi a je po divadle. Úžasný zážitok.

Ďalšieho medveďa, tentoraz zrejme grizly, podľa širokých pliec, sa nám podarí vidieť o kus ďalej. Je ale dosť vysoko nad nami, musíme „zoomovať“, aby sme ho vôbec jasne videli. Dušan skonštatuje, že na ceste by mohli predávať spreje proti medveďom aj za dvojnásobnú cenu. Každý doterajší váhavec by to uznal za dobrú investíciu. My si jeden kupujeme v informačnom stredisku. Najbližšie otvorené infocentrum nájdeme až pri Saint Mary Lake. Odporúčajú nám absolvovať výlet k ľadovcu – Grinell Glacier. Je pekná a výhľadová. Cestou máme robiť hluk, dávať o sebe vedieť. Hlavne, keď ideme do zákrut, aby sme neprekvapili zvieratá.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Dnes sa len ubytujeme v mestečku Browning. Je to centrum indiánskej rezervácie kmeňa Blackfeet. Doteraz v sebe živiac romantické predstavy o Indiánoch, som veľmi sklamaná z miesta. Kasíno, fastfoody, ľudia s nadváhou. Je mi z toho smutno.

3. deň

Two Medicine Lake – South Shore Trailhead – Loop Trail – Paradise Point – Aster Falls – Aster Park Overlook – Loop Trail

Po tom, čo sme behom druhého dňa stráveného v parku podnikli výlet na Grinell Glacier (bude opísaný v samostatnom článku), sa ďalší deň rozhodujeme, kam ísť. Počasie nie je práve ideálne, dosť fúka vietor. Nakoľko je to náš posledný deň, ktorý strávime v Glacieri, chcela by som ísť niečo výhľadové. Môj výber padne na opačnú stranu parku, kde sme ešte neboli, okolie jazera Two Medicine Lake. Je tu trasa na „Scenic Point“. Počas celej trasy sa ide v otvorenom teréne, s výhľadmi do širokého okolia. Trasa je strmá, behom 12 km stúpania je prevýšenie približne 700 metrov.

Zaparkujeme pri jazere Two Medicine Lake. Parkovisko je úplne prázdne. Okrem dôvodu, že je po sezóne a preto je kemp zatvorený, príčinou je asi aj vetrisko, ktorý nám skoro nedovolí vystúpiť z auta. Naozaj duje o dušu, vlny jazera sa vzdúvajú a mne vejú vlasy na všetky strany. Rýchlo meníme dnešný plán, v takomto vetre nemôžeme ísť do otvoreného terénu. Ale čo s dnešným dňom? Rozhodneme sa dať si aspoň okruh okolo jazera. Nebude to síce top výhľadové podľa pôvodnej predstavy, ale vietor nám nedáva na výber. Navyše, je tu pekne, aj od jazera sú výhľady na okolité štíty, ktoré sú zaujímavo dočervena sfarbené. Úplne iný svet, ako v ľadovcovej časti parku, kde sme boli včera.

Začíname okruh („Loop Trail“), pri turistickej tabuli s vyznačenými trasami v okolí jazera („South Shore Trailhead“). Vďaka tomu, že celý okruh (približne 11 km) ide cestičkou so striedavým miernym stúpaním a klesaním v borovicovom lesíku, sme skrytí pred vetrom. Asi po 2 kilometroch máme možnosť odbočiť k jazeru, na výhľad s názvom „Paradise Point“. Asi kilometer klesáme k jazeru a ocitneme sa na peknej plážičke, z ktorej vidíme historickú budovu „Two Medicine Store“. Už v roku 1914 v nej boli poskytované ubytovacie a reštauračné služby. Pôvodne sa tu nachádzal komplex zrubových stavieb, ktoré boli roku 1956 spálené. Z tejto budovy vysielal americký prezident Franklin D. Roosevelt rozhlasový prejav. Neskôr bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Rovnakou cestičkou sa vraciame späť na okruh okolo jazera.

Prekročíme riečku Aster a je tu ďalšia odbočka. S radosťou vidím, že stúpa do kopca a sľubuje vodopády a výhľad. Ani nestúpame dlho, odbočíme doľava a klesáme k Aster vodopádom („Aster Falls“). Nie sú vysoké a úchvatné ako Apekunny vodopády, ktoré sme videli včera, ale sú pekné. Je to skôr riečka pretekajúca pomedzi skaly, ku koncu padajúca dole v troch kaskádach a znova pokračujúc ako riečka. Po kameňoch preskackám na druhú stranu a vyleziem až na vrch približne 8-metrového vodopádu. Spravím pár fotiek a vraciam sa späť. Ak chceme ísť k výhľadom („Aster Park Lookout“), musíme ešte nastúpať približne 150 metrov. Nie je to veľa, no stúpanie je trochu strmé. Tým, že sa ocitáme nad hranicou lesa, znova okolo nás fučí vietor. Sme radi, že sme upustili od dnešnej pôvodnej trasy v otvorenom teréne. Ocitáme sa na čistinke nad jazerom. Pod sebou vidíme zalesnené údolie a naskytá sa nám panoramatický výhľad na všetky okolité štíty, ktoré ho po stáročia strážia. Sinopah Mountain, Rising Wolf Mountain, aj Flinsch Peak. Za chrbtom máme skalu s úžasným indiánskym názvom: „Never Laughs Mountain“. Bolo by fascinujúce poznať, na základe čoho sú pomenované všetky okolité riečky a štíty.

Keď sa do sýtosti vynadívame okolo seba a začne nám znovu prekážať vetrisko, ktorý neustáva, zídeme dole, na pôvodnú okružnú cestičku okolo jazera. Tu sa okruh stáva trochu fádnym, väčšinu času strávime v borovicom lesíku. Jazero a štíty nám zväčša zakrývajú stromy. Len sem-tam vyjdeme na nejakú čistinku, kde máme možnosť si pripomenúť krásu, ktorá je vôkol nás. Spestrením je, keď križujeme riečku Paradise („Paradise Creek“). Drevený most nás vedie ponad rieku. Je labilný, takže je tu tabuľa, upozorňujúca, že cez most je dovolené prechádzať naraz len jednej osobe. Počas prechodu sa most trasie. Dušana desím, keď v strede mosta začnem stvárať hlúposti, mostom úmyselne viac trasiem.

Za mostom stúpame a dostávame sa na druhú stranu jazera. Tu sú opäť výhľady, ideme chodníkom popod horu „Wolf Rising Mountain“. Zisťujeme, že jej červená farba zrejme vznikla z dôvodu odtrhnutia časti skál, niektorých zrejme celkom nedávno. Okruh okolo jazera končí pri spomínanej historickej budove „Two Medicine Store“. Kúsok od nej je parkovisko s naším autom.

Záver

Napriek tomu, že dnešná trasa, aj s odbočkami približne 17 kilometrov, bola oddychovejšia, ako náš pôvodný plán, sme spokojní. Nenechali sme sa odradiť vetrom a videli sme veľmi peknú časť Národného parku Glacier. Vieme, že sa sem v budúcnosti vrátime.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek