Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

The Garden Wall
The Garden Wall Zatvoriť

Túra USA – Grinell Glacier a vodopády Apekunny

Ráno vstávame a vraciame sa autom do časti Národného parku Glacier okolo jazera Sherburne, kde sme videli medvede. Dnes tu nie sú. Odvezieme sa na parkovisko pri ďalšom jazere, Swiftcurrent Lake, kde začína naša dnešná trasa. Je tu informačná tabuľa, oznamujúca, že ku Grinell Glacieru to máme 9,5 kilometra.

Vzdialenosť
25 km
Prevýšenie
+675 m stúpanie, -675 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 05.10.2014
Pohoria
USA - Montana: Selkirk Mountains - Glacier National Park (Ľadovcový národný park)
Trasa
  • Najvyšší bod: 1985 m n. m.
  • Najnižší bod: 1535 m n. m.
Doprava
parkovisko Swiftcurrent Lake, parkovisko pri Swiftcurrent Lake

Grinell Glacier

Cesta, nazývaná aj Garden Wall Trail, podľa štítu, ktorý je nad Grinell ľadovcom, začína v ihličnatom lese. Ideme popri jazere a naskytajú sa nám výhľady na „Many Glacier“ hotel na opačnej strane jazera, pod vrcholkami štítov. Okolo nás, napriek neskorej jeseni, sa ešte zelenajú kríky. Zatiaľ nestúpame, ideme skôr rovinkou. Prídeme k ďalšiemu jazeru Josephine. Je tu malé mólo, ktoré vedie na jazero a nádherné výhľady na štíty. Týčia sa nad nami v celej svojej mohutnosti, dávajú nám najavo svoju krásu a dlhovekosť. Máme možnosť začať stúpať ku Grinell ľadovcu, alebo pokračovať ku Grinell plesu.

Začíname pomaly stúpať, úzkym, kľukatým chodníčkom. Napravo od nás sú skaliská a stena Mt. Grinell a naľavo hlboká priepasť. V nej môžeme vidieť tyrkysovú farbu oboch plies, Josephine i Grinell. Do každej zákruty kričíme "macko, mackóoo..." až nám je to smiešne. Zvieratá sú v nedohľadne.

Prejdeme zákrutu a pred nami sa odkrýva obrovské, strmé skalisko s názvom Angel Wing. Jeho stena pôsobí naozaj mohutne. Údajne sa naň robia lezecké výstupy. Zo steny padá Grinell vodopád až dole do plesa. Nad vodopádom je vidno ľadovec Salamander, nad ním The Garden Wall a úplne naľavo môžeme vidieť vrchol Mt. Gould. Teraz výstup začína byť trochu strmší, celkovo, kým prídeme až k ľadovcu, zdoláme prevýšenie 450 metrov. Cestu, ktorou sme stúpali hore, môžme vidieť za sebou a pod nami. Stretneme len pár ľudí, všetci preventívne vykrikujú a robia hluk. Ešte pred príchodom k ľadovcu, už na konci stúpania, je možnosť dať si pauzu na oddychovom mieste, ktoré je tu pripravené s toaletami. Na WC je tabuľa, prosiaca návštevníkov, aby zatvárali dvere, v opačnom prípade sa sem údajne dostávajú medvede.

Ľadovec objavil v roku 1887 George Bird Grinell, ktorý mal neskôr veľkú zásluhu na založení celého národného parku. Spočiatku ľadovec pokrýval rozlohu zhruba 3 kilometrov štvorcových a bol prepojený so Salamander ľadovcom. Rokmi ale neustálym roztápaním stratil väčšinu svojej rozlohy a dnes sú oba ľadovce oddelené. Vyššie položený, ležiac v prehĺbenine vrcholu, je ľadovec Salalamader a nižšie položený je ľadovec Grinell. Jeho roztápaním vzniká ľadovcové jazierko. Upper Grinell Lake. Vďaka baktériám, ktoré tu žijú, je skalnaté okolie tyrkysovo-modrého jazierka žlto-hnedo sfarbené, čo spolu s bielym ľadovcom, modrou oblohou nad hlavou, naokolo týčiacimi sa štítmi a výhľadmi až dole k plesu Josephine vytvára až nadpozemsky krásnu farebnú horskú prírodu. Nevieme sa vynadívať okolo seba, nádherné miesto. Skackáme po kameňoch, vyhýbame sa potôčikom vody, ktoré vytekajú z plesa. Až na ľadovec nejdeme, je to nebezpečné kvôli trhlinám a možnému prepadu. Späť sa vraciame rovnakou trasou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vodopády Apekunny („Apekunny Falls“)

Z parkoviska pri Swiftcurrent Lake sa presunieme kúsok autom k nástupu na Apekunnny vodopády. Názov vodopádov pochádza údajne od miestnych Indiánov z kmeňa Blackfeet a znamená „Biele rúcho“. Má to byť len krátky, 45-minútový výstup, dlhý približne 2,7 kilometra k vodopádom a totožnou trasou naspäť. Prevýšenie je približne 225 metrov.

Cesta začína najprv rovinkou v otvorenom poli. Cieľ našej cesty nevidíme, len horu „Apekunny Mountain“ pred nami, pri ktorej majú byť vodopády. Okolo nás sú pekné výhľady na borovicový porast a štíty, pekne viditeľný je Mt. Wilbur. Čoskoro sa ale ponoríme do borovicového lesíka a začneme stúpať celkom strmo do kopca. Sme bez výhľadov, dúfame, že stúpanie sa čoskoro skončí. Asi za polhodinku vychádzame z lesa a ocitáme sa v kamenistom teréne. Prejdeme za zákrutu a počujeme šum vody. Skackáme a lezieme po kameňoch. O chvíľu vidíme z výšky padajúci vodopád. Šplhaním sa po kameňoch sa dostaneme bližšie k nemu. Najprv padá voľne z útesu a potom prechádza do pekných kaskád, ktoré sa ku koncu stávajú riečkou, tečúcou do údolia. Pri pohľade späť do údolia sa nám naskytajú výhľady na okolité štíty. Fotíme o dušu. Keď sa identickou trasou vrátime naspäť k autu, je nám ľúto, že na Národný park Glacier nemáme viac dní. Určite sa sem ešte chceme vrátiť.

Fotogaléria k článku

Najnovšie