Túra

Chorvátsko – Velebit – Zavižan kosa a Kuterevo

20. 10. 2015
Národný park Severný Velebit (chorvátsky Nacionalni park Sjeverni Velebit) je najmladším národným parkom Chorvátska a bol vyhlásený koncom roka 1999. Národný park Severný Velebit je obklopený Prírodným parkom Velebit. V roku 1978 bolo územie zaradené do siete biosférických rezervácií UNESCO.

Chránené sú unikátne krasové javy, jedinečné rastlinstvo a živočíšstvo na ploche 109 km2. Uvádza sa, že tu rastie 2700 druhov rastlín, z ktorých 78 je endemických. Degenia velebitica (Velebitská degénia) označovaná ako perla Velebitu, ktorej kvety sú jasnožlté. Jašterica velebitská žije v nadmorskej výške 1600 m. Rožansky kuk a Hajdučki kuk sú prísnou prírodnou rezerváciou vyhlásenou v roku 1969. Predstavujú masívne zoskupenie skalnatých vrcholov rôznych bizarných tvarov vysokých až 200 metrov.

Výstup na Zavižanskú kosu

Planinarski dom na Zavižanu – Zavižanska kosa a späť

Skoro ráno sme vyrazili z mestečka Paklenica-Starigrad do Národného parku Severný Velebit. Pred dovolenkou som si pozerala fotky z danej oblasti a ťahalo ma to tam ako magnet. Vzduch bol chladnejší a pozorovali sme výhľady na dedinu zahalenú rannou hmlou. Obdivovali sme nádherné pobrežné pohorie Velebit s hustými zelenými lesmi, kde nenájdete žiadne nešetrné výruby. Lesníci používajú výberkové lesné hospodárenie. Chorváti si chránia svoju prírodu, a tak môžeme obdivovať neporušené prírodné bohatstvá. Nad diaľnicou je postavený ekodukt - zelený most porastený trávou, ktorý zabezpečuje bezpečnú migráciu zvierat. Slúži na prepájanie prostredí, v ktorých zvieratá žijú. Vďaka nim klesá riziko kolízií vozidiel so zverou.

Z diaľnice sme odbočili smer Krasno Polje, kde sa nachádza správa národného parku. V zákrute sa objavil pastier s jalovicami. Všimli sme si krásne namaľovanú tabuľu s medveďom a bolo tam napísané „medvedia záchranná stanica Kuterevo“. Prekvapilo nás, že sa tu niečo také nachádza. Boli sme zvedaví na medvede, aj keď vo voľnej prírode je zážitok úplne iný. Prechádzali sme horami a malými dedinami s pár domčekmi. Ľudia nás vysmiati zdravili a vládol tu pokoj. Pred dedinou boli na dome namaľované medvede a niektorí ľudia mali v záhrade drevené medvedie sochy. Pravdepodobne majú kladný vzťah k medveďom.

Zastavili sme sa na Správe NP v dedinke Krasno Polje. Kúpili sme si turistickú mapu Prírodného parku Severný Velebit, tričko s vlkom a vlčiu magnetku. Páči sa mi, že v logu parku majú zvieraciu stopu. Z Krasna sme pokračovali 10 km lesnou cestou ku vstupu do parku Babić Siča (1283 m), kde sme si kúpili vstupenku za 45,- kuna. Vstupenka platí 3 dni a je na nej vyobrazená velebitská pijavica. Správca nám ukázal na mape cestu ku chate a zaujímavé lokality, ktoré sa tu nachádzajú. Čakal nás presun 7 km po makadamovej lesnej ceste.

Na jednom mieste nám zajac prebehol cez cestu. Zastavili sme na parkovisku pod chatou a zrazu sa vyrútil roj hmyzu podobného včelám, ktoré narážali do skla auta. Predstava, že vyjdem z auta a včely ma celú doštípu bola hrozivá. Neostávalo nám nič iné len sedieť a rozmýšľať čo ďalej. Už sme boli rozhodnutí, že sa vrátime, ale tak som túžila uvidieť velebitskú prírodu. Po 160 km dlhej ceste mi bolo ľúto odísť, ale zrazu sme zbadali vysmiatych turistov ako pokojne prichádzajú na parkovisko. Dodalo nám to odvahu, a tak sme rozhodli, že to riskneme a vystúpili sme z auta. Lietali okolo nás, ale našťastie nás neštípali. Báli sme sa hadov a nakoniec nás prekvapil neznámy hmyz (možno ovady?).

Smerovník ukazoval 15 minút na chatu Zavižan. Dostali sme sa ku krásnej kamennej kaplnke sv. Ante, ktorá zapadala do pekného horského prostredia. Cesta na chatu bola posiata vysokými bielymi kvetmi, z ktorých prelietal hmyz z jednej strany na druhú. Pod chatou sa pásli kozy. Planinarski dom na Zavižanu (turistická chata Zavižan) sa nachádza v nadmorskej výške 1594 m. Chata bola postavená v roku 1952 a je horskou meteorologickou stanicou. Priemerné snežné zimy trvajú 7 mesiacov. Silný vietor tu dosahuje silu hurikánu. Priemerná ročná teplota je 3,3 °C, maximálna teplota 28 °C a minimálna -29 °C. Maximálna výška snehu je 320 cm.

Chata je pekná, kamenná a vnútri sa nachádzajú obrazy prírody. Mala som chuť prespať v týchto pekných horách. Dodržiavam svoj chatový rituál, objednávam kávičku a na terase si vychutnávame výhľad na nádhernú prírodnú scenériu. Zavižanská kosa (Velika kosa) je nám priamo na dosah. Chatár nám ukazoval a pomenoval okolité kopce. Od chaty sme začali stúpať na vrchol Zavižanskej kosy (v preklade vlasy). Je to trávnatý kopec s kosodrevinou a na vrchole sú skaly. Výstup bol krátky a nenáročný. Z vrcholu boli nádherné výhľady na Kvarnerské ostrovy (Kvarnerić), ktoré pôsobili ako fľaky ľadovcov na mori. Kochali sme sa pohľadom na chatu Zavižan, Veliki Zavižan (1676 m), Vučjak (1644 m) a kaplnku. Vychutnávali sme si krásu prírody. Oblasť mi pripomínala Veľkú Fatru, aj tu sú zalesnené hory Velebitu neporušené a nebolo vidieť žiadne holoruby. Schádzali sme dolu ku kaplnke a odtiaľ na Premužičovu stazu (chodník). Ante Premužič bol lesný inžinier a milovník Velebitu. Trasa bola postavená v roku 1930, aby návštevníci mohli prejsť neprístupnými časťami Velebitu. Je dlhá 57 km a je podľa neho pomenovaná.

Míňali sme tabuľku Velebitskej botanickej záhrady (Velebitski botanički vrt), keďže kvôli hmyzu prechod pre nás nebol možný. Botanická záhrada bola založená v roku 1966 vo výške 1576 m. Lesný chodníček bol príjemný a obdivovali sme machy, popadané stromy, lopúchy, papradie, farebnú vegetáciu a tajomné lesy. Je tu poriadna divočina a príroda je v plnom rozkvete. Výstup na Veliki Zavižan bol odtiaľto len 50 minút. Je tu bujná vegetácia, čo je vidieť na vysokom počte hmyzu. Žiaľ, neboli sme na to pripravení. Vyskytuje sa tu medveď, vlk, rys, kamzík a orol. Lukina jama (priepasť) má dno je necelých 83 m nad hladinou mora a je hlboká 1 392 m.

Na jadranskom pobreží je zátoka Zavratnica - pôvodne zatopená dolina charakteru tiesňavy. Neobyčajne nádherné miesto vyhlásili za geomorfologickú rezerváciu. Prirovnávajú ju k nórskym fjordom. Zarezáva sa hlboko do pobrežných skál s výškou 200 m blízko mesta Jablanac. Nachádza sa tu 129 druhov rastlín. Ďalšia zaujímavá dolina je Štirovača a nazýva sa tiež Štirovačskou džungľou. V nadmorskej výške 1100 m ochraňuje pralesný porast, kde nájdeme výborný prameň vody.

Medvedia dedinka Kuterevo (Kuterevo Utočište za medvjede)

Z nádherného NP Severný Velebit sme sa presunuli do medvedej dedinky Kuterevo, kde sa nachádza ich záchranná stanica. Krajina je tu krásna so zelenými horami a políčkami. Uvidela som nádherného vtáčika včelárika zlatého, ktorý svojím pestrým sfarbením pripomína exotického operenca. Veľmi ma to potešilo, lebo zriedkavo môžem vidieť tento druh, ktorý hniezdi v pieskovcových skalách. Živí sa veľkými druhmi hmyzu (včely, osy, motýle). Preto názov včelárik. Patrí medzi najfarebnejšie vtáky žijúce u nás. Je výrazne žlto-zlatožlto-zeleno až tyrkysovo sfarbený s dlhým špicatým zobákom a dlhým chvostom, v strede ktorého má predĺžené kormidlovacie perá. Hniezda si vyhrabáva do pieskových alebo hlinených svahov.

Drevené šípky s namaľovaným medveďom nás nasmerovali priamo do medvedej stanice a hneď vedľa sa nachádzajú farebné totemy rôznych krajín. Majú tu urobený náučný chodník o medveďoch, kde sa návštevníci dozvedia potrebné informácie o živote medveďa. Práve sa tu konal dedinský sviatok. Privítala nás Chorvátka a pýtala sa nás, akým jazykom hovoríme. O chvíľu dobehla Slovenka, ktorá tu pracuje ako dobrovoľníčka pol roka. Vraj sme jediní Slováci, ktorí navštívili Kuterevo. Potešila sa a vysmiata nám ukazovala medvedie ohrady. Pracujú tu mladí dobrovoľníci z rôznych krajín a žijú tu v súlade s prírodou. Ukázala nám permakultúrne pestovanie plodín. Zbierajú dažďovú vodu, ktorou sa umývajú. Fungujú sebestačne a pestujú si vlastné potraviny. Pozreli sme si voliéru menších medveďov a keďže bolo teplo, určite spali v tieni stromov. Majú tu dobre prepojené ohrady aj vodný kamenný bazén pre osvieženie zvierat. Nachádzajú sa tu medvede zranené, opustené bez mamy alebo dovezené zo ZOO.

Od ohrady s malými medveďmi sme pokračovali k veľkým. Pozreli sme si ďalšie veľké voliéry, až sme sa dostali na koniec chodníka. Bola tu lavička pod stromom s výhľadom priamo na macka. Objavil sa veľký medveď a chodil z jednej strany na druhú. Bol dovezený zo ZOO Split, kde nemal dobré podmienky na prežitie. Mal ešte zvyk pohybu zo ZOO, ale postupne si zvykne, povedala nám sprievodkyňa. Pozorovali sme ho a boli sme radi, že sa nám objavil. Pomaly prešiel až k nám. Videli sme ho úplne zblízka. Pozeral na nás milými očami a zrazu sa objavil ďalší menší macko. Nechcelo sa nám ísť odtiaľto preč. Pomaly sme odchádzali od mackov k infocentru, kde sa nachádza pekná drevená kolibka s posedením na medvedej drevenej stoličke. Dala som si kávu a oddychovali sme v tieni pod stromom. Poskytli sme im dobrovoľný príspevok a rozlúčili sme sa s ochotnou sprievodkyňou a milou medveďou dedinkou.

V pohorí Velebit sa nachádza environmentálna nezisková organizácia "Refugium Ursorum Kuterevo“ a prostredníctvom dobrovoľníkov sa podieľajú na starostlivosti o medvede. Kuterevo Velebit Združenie bolo založené v roku 1995 s cieľom zachovania voľne žijúcich živočíchov. V roku 2002 vznikol unikátny projekt - Útulok pre medvede, ktorého poslaním je poskytovať útočisko pre osirelé medvede a podporovať tradície miestnych horských komunít. V Kutereve návštevníci uvidia tradičný spôsob života, medvede a informácie o nich prostredníctvom pekných tabúľ. Mená medveďov: Zdravi gor, Mara buna, Ado bunj, Ljubo lik, Mrnjo brundo, Luka gora a Janja Zora.

Útulok pre mladé medvede je možné navštíviť počas jari, leta a jesene. V zime len výnimočne, lebo medvede sa pripravujú na zimný spánok. Najlepšie je navštíviť stanicu skoro ráno alebo neskoro popoludní, vtedy je väčšia pravdepodobnosť uvidieť medveďa. Areál je obklopený lesom. Dobrovoľníci v Kutereve žijú skromne a získavajú skúsenosti z tradičného vidieckeho života a spolužitia s prírodou. Dobrovoľnícka práca je základom k udržaniu a rozvoju projektu. Snažia sa používať miestne a sezónne suroviny zo záhrady a od miestnych ľudí.

Jarnými prácami sú hlavne zber a triedenie jedla pre medvede, privítanie návštevníkov, oprava plotov. Leto je najviac aktívne hlavne kvôli návštevnosti turistov a skautov. Na jeseň dokončujú stavebné práce, zbierajú plody zo záhrady a pripravujú pôdu na budúci rok a drevo na zimu. Zima je časom pokoja.

Náučné tabule o medveďoch boli v anglickom aj nemeckom jazyku:
1. Medvede v Európe,
2. Kutak za medotaciju (miesto na meditovanie, kde sa nachádza drevený plot s maľovanými medvedími stopami a turisti si tu môžu oddýchnuť),
3. Spolužitie,
4. Životný cyklus,
5. Ľudia a medvede v dejinách,
6. Medvjedi u Mitovina,
7. Hrozby pre medveďa hnedého,
8. Zimovanie,
9. Medvedia diéta v rôznych ročných obdobiach.

Medveď je najväčšou európskou šelmou. Vedie samotársky spôsob života a je prirodzene plachý. Jeho aktivita je za šera a v noci. Je všežravec, ale najviac uprednostňuje rastlinnú potravu. Pochutí si na ovocí, hmyze, larvách, čučoriedkach... Medveď hnedý je z medzinárodného pohľadu vzácny a vyhynutím ohrozený živočích, a preto je v legislatíve EÚ zaradený medzi prísne chránené druhy (smernica ES 92/43/EEC o ochrane biotopov). Je zaradený medzi druhy chránené tiež Bernskou konvenciou. Zaujímavosťou je, že je vyobrazený na 5-kunovej chorvátskej minci.

Jaskynné kresby medveďa sa nachádzajú v jaskyni Chauvet (Francúzsko) a miesto pochovania ľudských pozostatkov a medveďa je v jaskyni Regourdou (Francúzsko). Medveď bol považovaný za symbol sily, múdrosti a odvahy. Pre Japoncov bol medveď symbol vernosti, múdrosti a sily. V mytológii sa stal zosobnením znovuzrodenia, múdrosti a plodnosti. Pre Indiánov bol vládcom lesa, ktorého uctievali. Vojaci a náčelníci germánskej mytológie mali medvede za svojich duchovných ochrancov.

Cestou do Starigradu sme sa zastavili v dedinke Švica, kde sme si pozreli Švičko jezero s vodným mlynom. Jazero je husto pokryté zelenými vodnými rastlinami.

Fórum 5 príspevkov
Chorvátsko – Velebit – Zavižan kosa a Kuterevo 20/10/15 14:21 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Rozhovor NCH Žitavský luh s pozorovateľňou vtáctva Žitavský luh je pre mňa miestom oázy pokoja v peknom prírodnom prostredí. Strávila som na tomto čarokrásnom území niekoľko víkendov. Sedela som na rybárskej stoličke a pozorovala som vtáctvo na vodnej hladine. Je to príjemný spôsob relaxu a sústredenia sa na prítomný okamih. Človek si prečistí myseľ a vníma neustále sa meniaci kolobeh prírody. 30/04/20 Tatiana Filipková Rozhovory
Túra Jelenia ruja na Slopskom vrchu Jesennú dovolenku sme strávili v mojom obľúbenom meste Trenčín, z ktorého sme podnikali potulky po čarokrásnych horách. V meste nájdete množstvo útulných kaviarničiek a reštaurácií. Tiež si môžete urobiť prechádzku historickým mestom a navštíviť dominantu mesta - Trenčiansky hrad, obdivovať zákutia rieky Váh alebo sa potúlať lesoparkom Brezina. 19/03/20 Tatiana Filipková Strážovské vrchy
Túra NCH Sever k Štefánikovej vyhliadke Zobudili sme sa do mrazivého novoročného rána. Naším ranným prebudením bola prechádzka do zátoky pokoja. Blízko hlučnej križovatky sa nachádza vzácny kúsok prírody uprostred mesta Trenčín. Obdivovali sme bielou námrazou ozdobené stromy a rieka bola pokrytá ľadom. Rozhodli sme sa navštíviť Štefánikovu vyhliadku, z ktorej sa ponúkajú prekrásne výhľady. 12/03/20 Tatiana Filipková Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Dotkla som sa Nórska - výstup na Hesten Šťuchnem Danku. Očami naznačím smer, kde sa má pozrieť. Na parkovisku neďaleko nášho zájazdového autobusu parkuje mikrobus. Vedľa neho sa na tráve vyvaľuje posádka auta. Evidentne majú obedovú prestávku. Danka pochopí veľmi rýchlo. Usmeje sa a povie: "Môže byť." Je rok 2017. dnes Andrea Grunská Svet
Správa Nocľah na útulni Andrejcová po novom Útulňa Andrejcová poskytuje prostredníctvom občianskeho združenia Horské spoločenstvo núdzové ubytovanie. Po zvážení všetkých rizík sme sa rozhodli pristúpiť k poskytovaniu nocľahu, keďže chápeme význam útulne ako útočiska pred nepriazňou počasia, na ktorom sú založené všetky horské chaty a útulne. Režim fungovania sme samozrejme museli pozmeniť. včera Marek Šurina Správy
Túra Brankovský vodopád a hrebeň Brankova Ide o pestrú túru, kde uvidíme najvyšší vodopád v Nízkych Tatrách, horské lúky, ale aj divoký hrebeň Brankova s úzkym chodníkom, solitérnymi skalami a hustým lesom. včera Soňa Mäkká Nízke Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Chorvátsko – Velebit – Zavižan kosa a Kuterevo 20/10/15 14:21 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Chorvátsko- Velebit (Nacionalni park Sjeverni Velebit)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1676 m n. m.
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Voda
    • Planinarski dom na Zavižanu
  • Mapa
    • Mapa 16a Nacionalni park Sjeverni Velebit (1 : 100 000)
  • Doprava
    • Krasno Polje (bus) - Babić Siča (parkovisko, vstup do NP)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.61 (0.24)