Túra

Šumiac – Kráľova hoľa – Telgárt

02. 10. 2015
Ak sa normálny človek prečíta nadpis, tak si povie, veď cestou je to len kúsok a bez väčšej námahy. Turista však na to pozerá inač. Je to pre neho výzva, zdolávať miesta, kde nebol, kadiaľ nechodil a vždy ho láka nepoznané. Pre mňa bola Kráľová hoľa vždy miestom, kam som chcel ísť. Nikdy však nebola príležitosť a hlavne čas na výstup, aj keď som sa nachádzal v blízkosti. Možno aj preto, že s turistikou som začal až neskoro v seniorskom veku, ale na splnenie snov nikdy nie je neskoro. A tak sa sen sa stal skutočnosťou.

Trasa

Šumiac – Skalička – Predné sedlo – Čertova skala – Vyšné sedlo – Kráľová hoľa – prameň Zubrovice – Horné pasiečky – Dolné pasiečky – Telgárt

Samozrejmosťou pre moje rozhodovanie je spontánnosť, a tak to bolo aj pri tejto túre. Pred tromi týždňami som sprevádzal priateľov z KST Krokus Hanušovce nad Topľou cez Veľký Milič na hrad Fúzer v Maďarsku a od nich som sa dozvedel, že chcú v najbližších dňoch usporiadať zájazd na Kráľovu hoľu. Rozhodnutie bolo hneď na svete a už som sa tešil.

Ráno o štvrtej uháňam cestou do Hanušoviec nad Topľou, odkiaľ je odchod autobusu. Na parkovisku som bol medzi prvými, aby na mňa nemuseli čakať. Zišlo sa nás pekný počet, veď 30-tka dobre naladených turistov je krásne číslo. Je ešte tma a až po rozbrieždení uvidíme, aké nás čaká počasie. Predpoveď je celkom fajn, ale človek nikdy nevie ako sa to počas dňa zvrtne. Už po ceste za Levočou je vidieť, že Vysoké Tatry sú v mrakoch, a tak je pravdepodobné, že viditeľnosť bude mizivá, priam nulová. Najviac som sa tešil na krásny panoramatický výhľad z povesťami opradenej a v ľudovej tvorbe ospevovanej hory. Čaro prírody je aj v nepriaznivom počasí... a čo ak sa to zmení k lepšiemu. Aj tak viem, že budem spokojný pri hodnotení. Sme na mieste a parkujeme v dedinke Šumiac.

Šumiac

Šumiac, horehronská obec ležiaca vo východnej časti Nízkych Tatier na ich južnom úpätí pod Kráľovou hoľou. Vznik obce sa datuje do 15. storočia kolonizáciou. Prvé písomné zmienky sú z roku 1573. Patrila pod Muránske hradné panstvo. Obyvateľmi boli Rusíni, ktorí sa časom poslovenčili. Zaoberali sa chovom statku a oviec, spracovaním dreva. Neskôr, v 17. storočí pribudla píla a sklárska huta. Stredná nadmorská výška je 880 m. Z remesiel tu boli tesárstvo, pletenie košíkov, zhotovovali sa praslice a vretená pre tkáčstvo, šitie kožuchov. Pretože obec osídľovali Rusíni, tak aj kostol je gréckokatolícky a zároveň je to najzápadnejšia obec s takýmto vierovyznaním. Počas SNP sa podieľali aj v partizánskych bojoch a na pamiatku je v obci postavený na ich slávu pamätník. To ešte netušíme, že na nás čaká prekvapenie v podobe návštevy súkromného múzea zvoncov a spiežovcov, ktoré je v dedine.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Múzeum zvoncov

Zberateľ a majiteľ zbierky, pán Gigac, nás rád previedol svojím kráľovstvom zvoncov, spiežovcov a ľudových nástrojov, krojov i umeleckých rezbárskych diel, ktoré počas svojho života zozbieral. Expozícia obsahuje cez 2000 exponátov zvoncov z rôznych svetadielov, ktoré sa používali pre ovce, kravy, kone, ale aj svine. Porozprával o ich výrobe, dokonca nám zahral na zvonkohre, na píšťale, husliach, aj na harmonike. V zbierke boli predmety denného použitia pri varení, výrobe syra a jeho produktov, oblečenie v podobe krojov a opasky valachov s krásnymi sponami. Na ranné spestrenie pred samotným výstupom to bolo pre nás obohatenie o nové poznatky z rázovitého kraja.

Odchádzame s novými dojmami smerom k autobusu, berieme si batohy a palice do rúk a vyrážame smerom okolo pamätníka, kaplnky a pamätnej tabule po modrej značke. Zabočíme vpravo a Kráľovohoľskou ulicou sa dostávame k miestu, kde sa značka odkláňa smerom do lesa. O chvíľu sme na vrchole krížovej cesty, kde sa môžeme pokochať pekným výhľadom k dedine a na protiľahlé vrchy, tiež na cieľ v Telgárte. Muránsku planinu máme pred sebou ako na dlani. Vraciame sa späť na turistický chodník a pokračujeme k rázcestiu Skalička (1162 m). V týchto miestach opäť križujeme cestu, ktorá sa kľukatí a vedie až na vrchol Kráľovej hole. Pod Skaličkou je umiestnená informačná tabuľa náučného chodníka Šumiac – Kráľová hoľa. Niekoľko ich bolo po ceste a podali nám informácie o histórii, flóre, faune, Muránskej planine a Kráľovej holi. Nie všetky sme mali v našom smere a je ich dokopy 13.

Trocha oddychu a pokračujeme v trase, stúpame meter po metri až sa dostaneme do Predného sedla (1451 m). Vítajú nás tabule s informáciami o Národnom parku Nízke Tatry. Už v týchto miestach sa pomaličky začínajú strácať pohľady do dolín a na okolie. Nad nami sú mraky a viditeľnosť sa každým krokom zmenšuje. Začínajú sa objavovať prvé skalné útvary (Čertova skala), len samotná Kráľová hoľa je skrytá v obkľúčení mrakov a nechce sa nám ukázať. Ešte niekoľko desiatok výškových metrov a sme celkom v mraku. Cestu nám ukazujú len značky a vysoké koly. Od zhruba 1700 m je po výhľadoch, len sivá clona a viditeľnosť, len niekoľko desiatok krokov. S naberaním posledných metrov trasy sa v hmle a mraku objavuje silueta budovy a stožiar vysielača. Posledný smerovník pred asfaltovou cestou a stojíme na vrchole Kráľovej hole.

Kráľova hoľa

Nízkotatranský vrch vo východnej časti s výškou 1946 m, z ktorého je panoramatický výhľad na okolie, dnes sa bohužiaľ nemáme možnosť ním pokochať. Všetko nám zastierajú mraky, ale čo nie je dnes, možno sa podarí nabudúce, dnes nám to legendami opradený vrch nedoprial. Ospevovaná hora v ľudových piesňach, básnikmi v baladách a básňach, aj s najznámejším Jurajom Jánošíkom, navštevovaná pre svoju dominantnosť a výhľad. Pod ňou pramenia slovenské rieky Čierny Váh, Hornád, Hron a Hnilec, ale aj mnoho menších potokov. Na vrchole je 137,5 m vysoký rozhlasový a televízny vysielač, ktorý pracuje od roku 1960. Počas II. svetovej vojny tu mala svoje stanovište partizánska brigáda Jánošík.

Ako sa na jej vrchol dá dostať? Je viac možností. Trasy sú náročne a najkratšie je to zo Šumiaca modrou za 3 hodinky, z Telgártu zelenou cez Kráľovu skalu a po červenej magistrále za 3,5 h, od Liptovskej Tepličky je to 5 hodín od Vernára cez 5 h, z Pustého poľa 3,5 h. Ak k tomu prirátame cestu dole, tak skutočne je to túra na celý deň. Prevýšenie je vždy niečo cez 1000 m za stáleho stúpania.

Na vrchole to bolo dosť nepríjemné, fúkalo a k tomu mraky, skoro bolo potrebné zobrať si rukavice. Rýchlo sa najesť, oddýchnuť si, prezliecť do suchého a už sa zberáme dole smerom na Telgárt, kde nás bude čakať autobus. Z Kráľovej hole sa uberáme po zelenej k asfaltovej ceste v sedle Snehová jama. Tam sa rozhodujeme kadiaľ pôjdeme ďalej, či po zelenej cez Kráľovu skalu, alebo po červenej okolo prameňa Zubrovice. Väčšina je za červenú, a tak sa vyráža do údolia. Hneď pod cestou je prameň spomínaného potoka. Zostupujeme chodníkom dole popri potôčiku k trafostanici a pod vedením VN stále dole. Občas si zobnem nejakú malinu či čučoriedku, urobím fotku, ak ma niečo zaujme a pokračujem za priateľmi strmo dole. Miestami sa ide po kamenistom chodníku a mám toho skutočne na dnes dosť. Myslel som si, že to po celodennom tenise nebude až také náročne, ale skutočnosť je úplne iná. Dostal som poriadne do tela, ale na druhej strane, keď sa teraz nad tým zamýšľam, tak to bol prekrásny deň v prírode obohatený o nové miesta.

Celý čas ideme pod vedením VN, ani sme si neuvedomili, že sa stratila červená značka. Ale aj tade sa ide celkom fajn. Cestou je ešte pekná skala a čaká nás posledná časť klesania pod stožiarmi elektrického vedenia. Konečne sme na lúkach nad Telgártom, pri mostíku cez potok Zubrovica sa objavuje červená značka, posledné desiatky metrov a odpočívame v miestnej krčme pri chladenom pive a čapovanej kofole. Samozrejme, že každý podľa svojho gusta. Dojedáme posledné zvyšky jedla a čakáme na príchod autobusu.

Telgárt

Veľa sme po ňom nechodili, len to čo sme mali po ceste. Obec vo východnej časti Horehronského podolia na južnom svahu Nízkych Tatier vznikla v 14. storočí kolonizáciou na ceste spájajúcej Spiš a Gemer. Tiež patrila pod Muránske panstvo. Prvá písomná zmienka je z roku 1326. V 1784 dal František Koháry postaviť kostol. Obyvatelia sú prevažne gréckokatolíckeho vyznania. Zachovávajú sa v nej staré zvyky, obyčaje a ľudové tradície. V blízkosti sa nachádzajú prameň Hrona a Hnilca. Jaskyne Homoľa a Stratený potok. V okolí sú dobré podmienky na lyžovanie. V roku 1921 - 1934 sa začalo so stavbou železnice Červená Skala - Margecany, kde sú technické pamiatky Telgártska slučka, tunely a kamenné viadukty. Počas II. svetovej vojny tu pôsobili partizánske skupiny a bola obec vypálená. Pri obecnom úrade je postavený pamätník na pamiatku týchto udalosti. V obci by sa mali nachádzať dva pramene zemitej a sadrovcovej kyselky. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec a statku, drevovýrobou a povozníctvom. Dedina Telgárt je východiskovým bodom do národných parkov: Nízke Tatry, Muránska planina a Slovenskéý raj.

Zhodnotenie

Sediac pod slnečníkom pri čapovanej kofole rozmýšľam... Dnes to s výhľadmi nebolo dobré. Skôr by som povedal, že len na 30 %. Najkrajšie pohľady z Kráľovej hole nám dnes počasie neumožnilo a dokonca ani cestou v autobuse sa nám vrchol s vysielačom nechcel ukázať. Predsa len budem musieť prekrásny východný kúsok Nízkych Tatier ešte aspoň raz navštíviť. Príroda je v okolí všade nádherná, ale dlho ma bude mátať, že sa sem ešte určite budem chcieť vrátiť, aby moja spokojnosť bola stopercentná. Z iného miesta a v inom ročnom období. Veď na "Kráľovej holi, stojí strom zelený, vrch má naklonený, vrch má naklonený k tej slovenskej zemi..."

Fórum 19 príspevkov
Šumiac – Kráľova hoľa – Telgárt 22/08/19 18:57 19 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Kurčínska Magura - okruh z Legnavy Čas leta a prázdnin je práve na prelome a využívam poslednú možnosť na turistiku počas dovolenky v okolí Bardejova. Mal som toho v pláne viac, ale nie celkom dobré počasie ma trocha odrádzalo od veľkých aktivít v prírode. Napriek tomu som hľadal niečo, čo by sa dalo stihnúť v priebehu do času búrok, ktoré prebiehali každý deň v poobedňajších hodinách. Hľadaním po nete som našiel jednu turistickú akciu, ktorú organizovala obec Údol, a to výstup na Kurčínsku Maguru. Tejto sa mali zúčastniť aj turisti z Bardejova. Preto som sa s nimi skontaktoval a strávil som nádhernú sobotu v neznámom prostredí Ľubovnianskej vrchoviny, v jej východnej časti pri poľskej hranici. 17/09/20 Marián Jaššo Ľubovnianska vrchovina
Túra Bieszczady – Połonina Wetlińska – Smerek Počas jednej túry mi volal Miro, či by som mal záujem ísť do Poľska na turistiku. Vraj je ešte voľné miesto, a tak som ani chvíľu nezaváhal. Áno, pôjdem, veď koľkokrát som sa pohrával doma s myšlienkou na turistiku v Poľsku počas hľadania na internete. Z rozprávania som mal vedomosť, že určite, ak tam pôjdem, tak to ľutovať nebudem. Išlo o Bieszczadzki Park Narodowy, ktorý turisti pokladajú za jeden z najkrajších v Poľsku a prirovnávajú ho k Nízkym Tatrám, Malej či Veľkej Fatre, čo sa týka výhľadov a prechodu po hrebeni. 28/04/20 Marián Jaššo Bukovské vrchy, Poľsko
Túra Za poniklecmi Hanušovskej pahorkatiny V posledných rokoch sa pohrávam s myšlienkou na návštevu dvoch lokalít v Hanušovskej pahorkatine, len nejako vždy z jari na to nebol čas. Už som navštívil niekoľko lokalít s výskytom poniklecov na východnom Slovensku, ale nie tieto, o ktoré mám záujem dnes. 24/04/20 Marián Jaššo Nízke Beskydy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Veľká Knola a Pálenica zo sedla Grajnár Dvojicu vrchov z nadpisu spájajú dve veci. Prvou je, že oba majú svoje najlepšie výhľadové roky dávno za sebou. Okolitý porast vyrástol a zredukoval výhľady len na fragmenty obzoru. Druhou je sedlo Grajnár, ležiace medzi nimi. Zvolili sme si ho za východiskový bod nášho letného rodinného výletu pred pár rokmi. Dá sa z neho celkom ľahko vystúpiť na Veľkú Knolu a keďže sa decká zdali fit, po návrate sme pridali aj Pálenicu na opačnej strane. No a koncom predminulej zimy, len aby som nezhrdzavel, prebehol som si tento úsek aj po snehu. dnes Peťo Nový Volovské vrchy
Správa Ferraty na Skalke doplnia o istiace prvky a zvýšia osvetu Vysokú úrazovosť na ferratách na Skalke by malo znížiť pretrasovanie niektorých zaistených ciest a doplnenie bezpečnostných prvkov. Výrazne by sa mala zvýšiť osveta návštevníkov. V krajnom prípade môže HZS pristúpiť k pokutám. včera Soňa Mäkká Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Reportáž Renovácia salaša Obrubovanec dokončená 21. - 23. augusta sme v rámci aktivít OZ Sloboda pohybu dokončili renováciu salaša, na akcii sa zúčastnilo 15 ľudí. Spravili sme všetky podstatné roboty a zostali nám len niektoré drobnosti, ktoré zvládneme v rámci bežnej údržby v budúcnosti. Salaš už slúži turistickej verejnosti a je veľmi príjemnou zastávkou na Rudnej magistrále. včera Pavol Timko Reportáže

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Šumiac – Kráľova hoľa – Telgárt 22/08/19 18:57 19 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Kráľovohoľské Tatry (Národný park Nízke Tatry)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1946 m n. m.
    • min: 870 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1123 m
    • klesanie: 1117 m
  • Vzdialenosť
    • 13 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 23.08.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.8386 ° SŠ
      dĺžka: 20.13 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8517 ° SŠ
      dĺžka: 20.18798 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • prameň Zuborovice pod sedlom Snehová jama
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Červená Skala (vlak, bus) - Šumiac (bus)
      Telgárt (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.37 (0.63)