Extra

Turistické značenie – Fínsko

30.10.15
Fínsko sa nachádza na severovýchode Európy, štvrtina jeho územia leží za polárnou kružnicou. Je siedmou najväčšou krajinou Európy s rozlohou 338 145 km² a je rozdelené na šesť administratívnych provincií. Nachádza sa v ňom 187 888 jazier väčších ako 500 m² s 179 584 ostrovmi. Fínsko je prevažne rovinatá krajina, ktorej plochu tvorí až 69 % prevažne ihličnatých lesov.

Najvyšším bodom je vrch Haltitunturi s výškou 1 328 m. Ostatné kopce sú síce mierne, ale zato dlhé a tiahle. V lete majú turisti možnosť v prevažne borovicových, smrekových a brezových lesoch zbierať počas túr nepreberné množstvo čučoriedok, brusníc a hríbov. Nie je zvláštnosťou stretnúť rôznu zver. V Laponsku sú to bežne soby, ktoré Laponci od nepamäti chovajú vo voľnej prírode. Jazerá sú plné rýb. Na ich lov pre vlastnú potrebu nie je potrebný rybársky lístok. Toľko opisované nepríjemné komáre pri mojej návšteve Fínska, v roku 2013, sa nekonali. Ale mať so sebou fínsky repelent nemusí byť na závadu.

Podnebie

Podnebie južného Fínska je severské a mierne. V Laponsku prevažuje subarktické podnebie, charakteristické studenými, niekedy krutými zimami a relatívne teplými letami. Na severnom konci Fínska v lete Slnko nezapadá celých 73 dní a v zime nevyjde 51 dní. Predstava o studenom lete je celkom mylná. Najteplejším obdobím roka je druhá polovica júla. Na vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že si vystačíte s tričkom a krátkymi nohavicami. Samozrejme treba mať v ruksaku ľahkú bundu či pláštenku. Fíni sú na svoju prírodu veľmi hrdí. Prvú turistickú trasu otvorili v roku 1896. Nachádza sa tu 35 národných parkov. Navštívil som z nich od Helsínk po Rovaniemi jedenásť. Voda z potokov, či jazier sa dá bez problémov piť.

Turistické značenie

Čo sa týka turistickej infraštruktúry a značenia, môžeme Fínom len tíško závidieť. Pri vchode do NP sa vždy nachádza veľká informačná tabuľa so zakreslenými trasami, vzdialenosťami v km medzi jednotlivými bodmi. Piktogramami sú označené chaty a útulne s kapacitou na prespanie, táboriská, výhľadové body, informačné centrá a toalety. Všetky majú mená, takže vždy viete, kde sa nachádzate. Ďalej sú na paneloch informácie o faune, flóre a geografii. V Informačných centrách je voľne dostupné množstvo informačných brožúrok a máp. Pre našinca je nepredstaviteľné, ale každé táborisko má dreváreň, kde je neustále dopĺňané drevo a sú tu voľne dostupné sekery, píly, grilovacie rošty s potrebami na opekanie. Často sa tu nachádzajú drevené prístrešky na prespanie, pri ktorých sú odložené stany a karimatky. Aj mimo táborísk sú na trasách latríny s toaletným papierom a rašelinou, ktorou sa zasypáva vykonaná potreba. Útulne sú voľne prístupné s kachľami, drevenými pričňami a často s plynovými varičmi. Keďže trasy často vedú mokrinami, sú vedené aj kilometre po drevených chodníkoch, ktoré sú pravidelne obmieňané. Zhnitý či inak poškodený som jednoducho nevidel. Každá terénna nerovnosť je prekonávaná pomocou drevených schodov a pritom nemáte dojem, že nie ste vo voľnej, divokej prírode.

Fíni svoje trasy značia rôznymi farbami – bielou, červenou, žltou, modrou, oranžovou. Majú tvary kruhov, trojuholníkov, kosoštvorcov. Označujú ich však aj napríklad symbolom šišky. Značky kreslia buď rovno na strom, alebo ich ako drevené značky pripevňujú na kmeň a často aj ako pliešky s piktogramami na stĺpikoch. Smerovníky bývajú zvyčajne drevené s menom miesta kam smerujete, vzdialenosťou v km, ale často bez farby trasy. Zato sú na nich piktogramy, ktoré informujú, čo sa tam nachádza. Významné miesta značia prekríženými osmičkami. Stretol som sa v NP Oulanka na Medveďom chodníku aj s kovovými rázcestníkmi, na ktorých boli vyrezané údaje o vzdialenosti v km od bodu z kade idete k bodu kam idete a GPS súradnice lokality, kde sa nachádzate.

Vo všetkých jazerách sa dá kúpať a často sú tu voľne dostupné člny. Každá chata, či táborisko so správcom má samozrejme saunu. V NP Oulanka som pri vstupe do jeho jednej časti našiel dokonca zberný dvor na triedený odpad od vybitých batérií až po plast. Najdlhšia turistická trasa vedie celým Fínskom a nesie meno po bývalom prezidentovi – Urho Kekonenovi, nadšenom turistovi. Je absolútnou samozrejmosťou, že som nikde v lese nenašiel ani len smietku zahodenú turistom.

Záver

Fínsko je podľa mňa rajom turistov, a kto nie je vysadený vysokohorský turista, môže sa túlať krajinou nerušene celé týždne. Nie som lyžiarsky turista-bežkár, ale od kamaráta viem, že zimná turistika na bežeckých lyžiach, keď si svoje veci ťaháte za sebou na saniach, má svoje čaro. Pritom Fínsko je relatívne blízko Slovenska, dostupné letecky či autom a turistov od nás tam chodí minimum.

V článku boli použité údaje z Wikipédie.
Autori fotografií: Miroslav Svítek a Mária Richnovská

Súvisiace články

Turistické značenie – Albánsko
Turistické značenie – Bosna a Hercegovina
Turistické značenie – Bulharsko
Turistické značenie – Česká republika
Turistické značenie – Chorvátsko
Turistické značenie – Maďarsko
Turistické značenie – Rakúsko
Turistické značenie – Škótsko
Slovensko:
Turistické značenie – Slovensko
Pomenované TZT na Slovensku
Zaistené turistické trasy
Sezónne uzávery turistických trás

Fórum 7 príspevkov
Turistické značenie – Fínsko 29/07/16 12:56 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Olbramovice – Prčice Minulý rok som 53. ročník pochodu Praha – Prčice vynechal pre iný, pre mňa významný pochod, no tento rok som bol pevne odhodlaný pokračovať na jednej zo 17 peších trás. Prisľúbili mi spoluúčasť aj Igor a Ivana, moji tradiční parťáci. No a do toho prišiel pricviknutý nerv po Veľkonočnej turistike a zrážka so slovenskou zdravotníckou realitou. Keď píšem tieto riadky koncom mája, ešte stále mám tri týždne do návštevy neurológa, lebo skorší termín vraj nie je! Odtrpel som si svoje na Tomášovom pochode na počesť Štefánika, a tak som dúfal, že podobne zvládnem aj tohtoročnú trasu pochodu Praha – Prčice, len plánovanú z Týnce nad Sázavou som zamenil za kratšiu z Olbramovic. 04/06/19 Miroslav Svítek Svet
Túra Česká Kanada počas Veľkej noci Aj tento rok som privítal ponuku a s kamarátmi z TK Štart som sa rozhodol, ako pešiacka menšina, stráviť Veľkonočné sviatky. Pelé vybral Českú Kanadu a ubytovanie v kempe Komorník pri rybníku podobného mena a obci Strmilov. Dopravili sme sa sem v piatok piatimi autami pätnásti a desať bicyklov. Cestou sme sa zastavili v Jindřichovom Hradci a prezreli si pekné historické mestečko, zámok a Krýzovy Jesličky. Vraj je to najväčší, ľudový, pohyblivý Betlehem na svete s dĺžkou 17 m. Po príchode do kempu som obišiel rybník, ktorý je obklopený lesíkom, a tak množstvo chát nie je až tak na očiach. 21/05/19 Miroslav Svítek Svet
Túra Molpír, Driny, Červená, Jaseňové, Krč, Slepý a Holý vrch Už dlhšiu dobu som sa nevybral na kopce v rámci projektu Zimné výstupy na kopce Malých Karpát. Zároveň v spolupráci s KBT pripravujem obnovenie Odznaku za výstupy na 12 kopcov Malých Karpát, a tak som sa rozhodol v sobotu pred Veľkou nocou vybrať sa na sedem kopcov v okolí Smoleníc. Pridali sa ku mne kamaráti z TK Štart a hoci mala byť poriadna zima na apríl, nič nám nezabránilo vlakom z Bratislavy cez Trnavu, docestovať do Smoleníc. 02/05/19 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Túra Chata pod Soliskom a Škutnastá poľana s bábom Keď príde do hôr jeseň a začne farbiť všetko svojou pestrou paletou, každý okamih v nej strávený je dvojnásobne krásny. Pre mňa bol taký posledný septembrový deň v roku 2016, ktorý som strávila na vychádzke v slnkom zaliatych Vysokých Tatrách s dcérkou. Výber trasy sme podriadili tomu, že sme mali v nosiči 7-mesačného svištíka, no aj tak sme chceli bližšie k vrcholom, bližšie k modrej oblohe a bližšie k slniečku. dnes Daniela Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Zbojnícka chata, Rainerova útulňa a Bilíkova chata Aj keď nadovšetko mám nesmierne rád prírodu a turistické podujatia, nie som nejaký extra tatranský vlk, skôr celkom začiatočník. Nikdy ma Tatry nelákali tak, aby som po nich musel liezť a celé ich schodiť. Možno to bolo tým, že som s turistikou začal trocha neskôr, v pokročilejšom veku a stanovil som si iné ciele, ktoré som chcel mať prejdené a prebádané. dnes Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Recenzia Najkrajšie pešie okruhy 1. + 2. diel Keď vydavateľstvo DAJAMA začalo s edíciou Po Slovenskou, prvou lastovičkou bol sprievodca Najkrajšie pešie okruhy z roku 2013. V tomto roku vydavateľstvo pristúpilo k jeho opätovnému vydaniu s drobnými zmenami, okrem toho však vydalo pokračovanie a v pláne je aj tretí diel. Okružných trás na Slovensku sa dá urobiť naozaj veľa a tak sme sa pozreli, čo autorov knihy zaujalo tentokrát. včera Soňa Mäkká Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Turistické značenie – Fínsko 29/07/16 12:56 7 príspevkov
Fakty
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.63 (0.19)