Lezenie

Výstup na Ostrý štít

28.09.15
V doline vládne hlboké ticho, slnko pomaly vstáva a prvé lúče začínajú zohrievať aj tak dosť teplé tatranské skaly. Pomaly kráčame chodníkom, kde-tu počuť len zahrkotať skalu. Pri Sivom plese na nás zvedavo pozerá kamzík, asi nám prišiel popriať dobré ráno. Pomaly sa blížime pod stenu, nástup na dnešnú lezeckú cestu, na Ostrý štít. V minulosti bol dlho považovaný za nedobytný a dosiahnutý až ako jeden z posledných tatranských štítov.

Trasa

Zbojnícka chata – Zbojnícka pláň – Starolesnianske pleso – Sivé plesá – Strelecké polia – Dolné trávniky – Jurzycov žľab – Ostrý štít a späť

Turistický chodník smerujúci do Priečneho sedla opúšťame v mieste, kde sa pripája hrebeň tiahnuci sa k vrcholu Streleckej veže. Pokračujeme cez skaly a suť smerom pod južnú stenu Ostrého štítu, kde nás čaká cesta na vrchol - Jurzycova cesta (pomenovaná podľa Karola Jurzyczu, ktorý v roku 1901 hľadal výstupovú cestu, pozn. redakcie). Začína, tak ako píše sprievodca, v pravej časti Ostrého štítu a smeruje na východný hrebeň, kde končí. My ale máme v pláne pokračovať ďalej, až na vrchol.

Po necelej polhodine od opustenia chodníka dorazíme pod stenu. Pozeráme na to, čo sme si vybrali. Hľadáme v stene cestu, kadiaľ bude treba ísť. Najskôr tradičné prípravy. Treba povyberať lezecký materiál, sedák, nahodiť to všetko na seba, pripraviť lano. Pomaly sa približuje chvíľa, keď si začneme plniť jeden z cieľov na tento rok. Jurzycova cesta nie je z najťažších, ktoré vedú na vrchol, ale to ani nie je naším cieľom. Ako sa hovorí, aj cesta je cieľ, a pri Ostrom štíte to určite platí.

Pri pohľade na stenu to nevyzerá zle, na pohľad pevná skala, zo začiatku viac položená, neskôr prechádza do kolmejšej steny. V pravej časti ohraničená prevismi. Podľa nákresu v sprievodcovi by mala cesta pokračovať po prelezení prvej platne nejako výšvihom hore na druhú viditeľnú platňu a ňou šikmo hore. Po zhodnotení situácie ale zvolíme nakoniec trochu inú trasu. Prvú dĺžku sa rozhodol parťák Michal, že bude dnes ťahať on. V mieste ako dolieza na koniec steny ho čaká trochu komplikovanejší výšvih, aby sa dostal na koniec svojej dĺžky. Trochu pošpekuluje ako tento problém zvládnuť, ale netrvá dlho a riešenie našiel. Vyliezol na miernejšie platne tiahnuce sa doľava. Možno cesta išla niekde medzi tým, lebo pri zlaňovaní sme približne v strede objavili jeden borhák. Nám to neprekáža a pokračujeme ďalej.

Mne ostala paradoxne teraz ľahšia dĺžka, ale to len asi na rozhýbanie sa na začiatok. Dostávam sa na miesto, ktoré sa volá Dolné trávniky. Nad nami je žľab, ktorý vyústi vpravo pri Jurzycovom zube. Asi v strede žľabu sa znovu vymeníme a záverečné strmšie a obtiažnejšie časti ťahám pod Jurzycov zub. Naša cesta by mala končiť v Jurzycovom sedielku, ktoré je až po prekonaní Jurzycovho zubu. Teraz stojíme obaja pod zubom, alebo inak strmšou stienkou, a hľadáme kade nás to pustí hore, kde bude cesta prijateľnejšia. Núkajú sa dva varianty. Jeden je priamo stenou, pri ktorej stojíme a druhý je asi 2 metre nižšie, cez väčšie balvany. Po krátkom váhaní sa vyberám spodným variantom, aj keď po nalezení asi do polovice stúpania zisťujem, že to ľahšie nebude. Neprekáža, dal som sa na boj, tak musím dobojovať. Mám pocit akoby ma balvany trochu vytláčali do previsu. Michal potom liezol prvú zvažovanú verziu po stienke. Nad Jurzycovým zubom sa vymeníme a Michal vylezie na hrebeň. Ako hore sedel, tak sa natískala otázka, či mám liezť za ním, lebo hore to pôsobilo zaujímavo a nebolo celkom jasné či budeme pokračovať teraz hrebeňom. Nakoniec som prekráčal po polici pod hrebeňom ďalej. Tu som zbadal šikmú lávku priamo do Jurzycovho sedla. Tak som vyliezol po nej a na hrebeni doistil Michala.

Sedíme na hrebeni, na konci našej cesty. Pozeráme ako vyzerá terén na vrchol, debatujeme ako ďalej. V jednom okamihu si kladieme otázku, ideme pokračovať ďalej? Pred nami sú rovné šikmejšie platne, z nich vyrastá skalnatá vežička alebo skôr strmá hrana hrebeňa, ktorý pokračuje ďalej smerom na vrchol. Ako sedíme a pozerám na stienku, čo ma čaká, tak si uvedomujem jednu vec. Keby stienka bola položená niekde dolu na lúke, len ako cvičná skalka, tak po chytoch, ktoré tam pohľadom objavujem, by som to vybehol a ani nepremýšľal. Tu je stienka ale položená na ostrejšom hrebeni a dvíha sa ako kolmá vzdušná stena, čo jej dodáva na vážnosti. Keď si toto uvedomujem, tak si poviem, idem na to! Presne tak ako už veľakrát v horách, reálne to bolo ľahšie, ako to na prvý pohľad vyzeralo a za pár minút leziem ostrejším hrebeňom na najbližšie istiace stanovište.

Po prelezení úseku sa myšlienka, že dnes dáme vrchol Ostrého štítu, začína stávať celkom reálna. Záverečné metre pred vrcholom je skalnatý a na jednej časti znovu ostrý hrebeň. Lezieme na Ostrý štít, tak čo by sme tu čakali iné ako ostrý hrebeň? Záverečné metre bez váhania doliezol ako prvý parťák a zakrátko, s radosťou v hlase do vysielačky oznamuje, dosiahli sme vrchol Ostrého štítu. Po pár minútach som hore tiež a prichádza radostné podanie rúk a nádherný pocit z dosiahnutého cieľa. Pozeráme sa všade naokolo, obdivujeme výhľady krásneho dňa. Ten je, akoby nepatril do série búrkových dní, ktoré boli predtým a prišli opäť pár dní neskôr po tomto lezení. Využili sme jeden krásny deň, kde počasie vyšlo podľa očakávania a bez búrok. Ale pozor, nie je ešte koniec. Sme síce úspešne hore, pozeráme na krásu Tatier na okolí, ale každá túra, či lezecká, vysokohorská, alebo bežná túra je úspešná až po jej skončení. V našom prípade aspoň dolu na chate alebo lepšie v aute pri návrate domov. Toto je síce pravda, ale nám to aj tak nebráni si vychutnávať silu okamihu dolezenej cesty.

Na vrcholovej fotke to vyzerá, akoby sme sa fotili niekde na skalnatej plošine a nie na vrchole Ostrého štítu. Je ale čas a začneme sa pripravovať na zostup. Čaká nás zlaňovanie. Prvé metre sú terénom v časti, čo sme neliezli, neskôr už v trase našej lezeckej cesty. Preliezame dolu hrebeňom na najbližší istiaci bod, z ktorého podľa sprievodcu treba zlaňovať. Všetko ide bez problémov a pomaly nabratú výšku strácame. Pri predposlednom zlaňovaní som v domnienke, že mám dosť dlhé lano a po prehliadnutí jedného stanovišťa na zlaňovanie, kde som mal skončiť, zlaňoval ďalej. Odhadoval som, keď som videl, koľko mám lana, že to v pohode vydá až po stanovište, čo som videl nižšie pod sebou. Ale opak bol pravdou, chýbali tak asi 2 až 3 metre. Našťastie ale po jednej strane steny bolo dosť skál, kde sa dalo odviazať a prasklinou v stene preliezť k stanovišťu, odkiaľ sme mali zlaniť záverečnú dĺžku. Michalovi som dal vedieť, nech to zlaní na dvakrát, aby nemusel tiež preliezať.

Zhodnotenie

Lezenie bolo krásne, počasie vyšlo ako na objednávku. Celý deň bolo krásne jasno a vo výške, kde sme boli aj celkom príjemná teplota. Len občas sa ukázal potulný oblak. Úspešne sme dolu, po zbalení vecí do batohu, záverečnom pohľade na stenu, kráčame dolinou podobne ako ráno. Cesta má ale jeden zásadný rozdiel. Nesieme so sebou výborný pocit z dosiahnutého cieľa a tiež pocit hladu, čo nás ženie vpred na Zbojnícku chatu. Myšlienka na blížiacu sa kapustnicu pred cestou domov, ktorú si dáme na chate, nás posúva vpred dolinou. Odháňame stáda kamzíkov, ktoré podvečer vyšli tiež na večeru a rátame, že dnes sme boli 16 hodín na nohách. Celkom dosť na jeden deň, ale stálo to za to!

Diskusia
Výstup na Ostrý štít 13/10/15 13:08 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Lezenie Východná Žeruchová veža – Kniha Jar prišla do Tatier skôr, ako to bolo po minulé roky. Skoré teplé dni premenili zimnú krajinu na prebúdzajúcu sa záhradu. Sneh rýchlo ustúpil, všade už vládne prevažne zelená farba. V slnečnú nedeľu kráčame na Chatu pri Zelenom plese, aby sme pokračovali smerom do Červenej dolinky. Máme na tento deň naplánované už druhé jarné lezenie v Tatrách. Tentokrát to bude cesta Kniha na Východnú Žeruchovú vežu s klasifikáciou za V UIAA. 15/06/18 Michal Mikuláš Vysoké a Belianske Tatry
Lezenie Ľadopád Trenažér alias Ľad v Slnečnej zákrute Zvoní budík. Nikoho nepoteší, keď ho počuje, lebo predznamenáva, že musí vstávať. Ako by bolo dobre ešte v teplej posteli, práve sa mi niečo snívalo. Všade je ešte tma, ale budík povedal, dnes si chcel vstávať skoro, tak tu nevylihuj a šup-šup z postele. Vonku bude dnes krásne mrazivo, na ľady a mrazivé lezenie deň ako stvorený. 13/04/18 Michal Mikuláš Vysoké a Belianske Tatry
Lezenie Ľadopád v Patrii Zima, sneh, ľad. Tri slová, ktoré v niekom vyvolajú zimomriavky okamžite ako ich ktosi vysloví, v niekom zase predstavu zjazdu na lyžiach v panenskom prašane po svahu, alebo u niekoho predstavu ako stráviť deň lezením. Dni v týždni veľa slnka nedali, ale predpoveď na víkend vyzerala slnečná. Rozhodli sme sa preto dva víkendové dni stráviť v Tatrách - lezením. Voľba padla na Popradské pleso, kde sme si vytipovali dve cesty na lezenie. 29/03/18 Michal Mikuláš Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Extra 4 286 km naprieč Amerikou Pacific Crest Trail je diaľková trasa vedúca od mexickej po kanadskú hranicu cez USA s dĺžkou 4286km. V roku 2017 ju celú absolvoval cestovateľ Miloslav Daníšek z Višňového pri Žiline. S Milom sme sa porozprávali o tom, čo ho k tomu viedlo, ako to na trase funguje, čo všetko zažil a tiež čo mal na tomto treku v batohu. včera Soňa Mäkká Rozhovory
Túra Hrebeňom Bielych Karpát Myšlienka prejsť celé Biele Karpaty mi skrsla v hlave asi pred troma rokmi – že to bude dobrý začiatok na hrebeňovky, dobrý začiatok na prespávanie pod holým nebom a kedykoľvek bude možné vrátiť sa rýchlo do civilizácie. Takže som zvolil jeden jediný termín, žiadne kompromisy som nepripúšťal a nakoniec to vyzeralo na štyroch odhodlaných mušketierov na tri dni šliapania na niečo viac než 100 km. včera Milan Holiček Biele Karpaty, Záhorie
Svet Traunsee, Langbathseen a Offensee s cyklovozíkom Známy pohľad na traunkirchenský kostolík „plávajúci“ na Traunsee so siluetou majestátneho Traunsteinu v pozadí, ale aj menej okukaný Hinterer Spielberg „kúpajúci sa“ v neveľkom jazere Vorderer Langbathsee. Pokojná atmosféra menších jazier schovaných uprostred lesov, ale aj cyklochodík vedúci v rovnakom tuneli ako vyťažená hlavná cesta. Bicyklovanie nad jazerom, pri rieke aj v lese. To všetko za jeden deň aj s 15-mesačnou slečnou. Aj taká vie byť Soľná komora - Salzkammergut. 18/10/18 Jitka Švarcová Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Výstup na Ostrý štít 13/10/15 13:08 12 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Váchodné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 2360 m n. m.
    • min: 1010 m n. m.
  • Náročnosť
    • 4
  • Náročnosť lezenia
    • max: 3 UIAA
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 01.08.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 49.17664 ° SŠ
      dĺžka: 20.16754 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.17664 ° SŠ
      dĺžka: 20.16754 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Zbojnícka chata
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Starý Smokovec (vlak, bus) - Hrebienok (pozemná lanová dráha)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.75 (0.2)