Trasa

Staré Město – Dolní Mlýn – Archeoskanzen Modrá – rozhľadňa Židoviny – Hrušová – Salaš – rozhľadňa Salaš – Dubový díl – Pod Břesteckou skalkou – Pod Barborkou – Buchlovice – Smraďavka – Stříbrnice – rozhľadňa Douby – rozhľadňa Floriánka – Polešovice – Nedakonice

Meteorológovia mali pravdu. Deň sa ukazoval slnečný a veterný. Už od stanice bolo vidno prvú rozhľadňu – Maják. Stojí v areáli podniku, vstupuje sa k nej cez repliku veľkej plachetnice a okolo nej je kovová ZOO. Keďže otvárali až po 10-tej, ušetril som 60,- Kč na vstupnom a mohol som hneď vykročiť po červenej značke.

Rozhľadňa Židoviny

Z hlavnej cesty odbočila medzi domy k športovému areálu Synot, prešla spolu s riečkou Salaška popod hlavný ťah a ocitol som sa na začiatku Poutní cesty růžence. Vedie do Velehradu a okolo hladučkej asfaltky s mladým stromoradím sa na 20–tich žulových kvádroch týčia betónové kocky s reliéfmi a textami ružencovej modlitby. Obnovenú trasu požehnal 13. 6. 2010 olomoucký arcibiskup. Naľavo sa na obzore vypínal poľovnícky posed. Ako som neskôr zistil, bol vyšší ako rozhľadňa Douby.

Keď červená zahla do lesíka, pokračoval som doprava smerom na archeologický skanzen. Od jazierka s altánkom sa mi naň otvoril pekný výhľad. Pôvodne som si ho chcel prezrieť, no pri jednodňovke na to nebol čas. Obišiel som ho, idúc po modrej značke, a začal som stúpať k staroslovanskému kostolíku. Je to samozrejme replika kostola zo začiatku 9 st. n. l., postavená v rokoch 1991–1992. Slúži pre bohoslužby cirkví združených v Ekumenickej rade a iným kultúrnym podujatiam.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Poza ploty pár záhrad som došiel do Modrej, ale v podstate som ju hneď opustil a po krátkom stúpaní asfaltkou, som sa ocitol pred rozhľadňou Židoviny. Je celodrevená s tromi úrovňami a vystupuje sa na ňu po rebríkoch. Počkal som, než zíde dolu starší manželský pár a vyliezol som hore. Výhľad do diaľav nečakajte. Uvidíte z nej pole, asfaltku, záhrady a Modrú. Dlho som sa na nej nezdržal a pokračoval som ešte chvíľu po ceste. Odbočovala z nej doľava asfaltka s Náučného chodníka fauny a flóry Chřibů. Ani na nej som sa však dlho nezdržoval a zbehol som k sústave štyroch rybníčkov, obišiel ten druhý v rade a začal som stúpať na hrebeň ponad cestu medzi obcou Salaš a Velehrad. Určite sám osud ma doviedol na neznačenú lesnú cestu, lebo som narazil na prvé tohtoročné suchohríby a na jednom mieste som naplnil ruksak. V nedeľu po očistení z nich žena spravila dávku na tri smaženice a mal som veru hrče za ušami.

Rozhľadňa Salaš

Vyšiel som na hrebeň a po lesnej ceste som došiel na začiatok obce Salaš – dolní. Stojí tu krčma, kde sme pred rokmi s Mivym pri vandri prespali. Otvorená a stále ponúkajúca domáce údeniny. Mal som svoje jedlo, a tak som len prehltol slinky, zbiehajúce sa pri spomienke na dobroty. Kúsok ďalej je rybník, kde si môžete za peniažky niečo uloviť alebo si v reštaurácii objednať rybie špeciality. Opäť som odolal, ale aspoň som sa čašníčky, prepisujúcej ponuku, opýtal ako sa dostanem k novučičkej rozhľadni. Celkom som jej popis nepochopil, a keď z cesty odbočovala doprava hore cesta, vydal som sa po nej. Nenápadný kus A4 pripevnený k tyčke s textom zakazujúcim výjazd autom k rozhľadni, mi napovedal, že idem dobre. Rozhľadňu postavil za svoje súkromný investor a veru je prekrásna. Točitým schodiskom som vystúpil na dve sedmičky obrátené k sebe a kochal sa ďalekými výhľadmi na Chřiby. Spravil som si dokumentačnú fotku s vlajkou Biateca, zišiel dolu k lavičkám a v spoločnosti zopár rodín s deťmi som sa najedol.

Posilnený som po zelenej značke zišiel do Salaša – horní a hneď som začal stúpať lesom k prístrešku Dubový díl. Nachádza sa pri asfaltke pretínajúcej les a parádne by sa tu vyspalo šesť ľudí. Odpočívať v ňom nebolo prečo, a tak som prešiel cez cestu a popri Zlechovskom potoku zišiel ku krčme Pod Břesteckou skálou. Tak ako pred časom s Mivym, ani teraz som na ňu nevyšiel. Začínal ma totiž tlačiť čas. Červenou som začal stúpať lesom ku križovatke so žltou pod kaplnkou sv. Barbory. K hradu Buchlov to bolo 500 m, ale keďže sme ho s Mivym navštívili, nebolo dôvodu ísť naň.

Peknou alejou s ešte krajšími spätnými výhľadmi na hrad, som klesal do obce Chrasté, potom Zahrady, až som sa ocitol v Buchloviciach. Tu by opäť bolo čo obdivovať, no zašiel som len do TIC. Pozrel som si minivýstavku krojov a vecí používaných voľakedy v domácnostiach. Získal som pečiatku s obrázkom psa, ktorý tu vraj voľakedy roznášal listy a mohol som sa zabávať na deťoch svadobčanov. Viac ako celá svadba im učarovala miestna fontána. Po krátkej pauze som potom pokračoval okolo buchlovického kostola a zámku, podišiel som hlavný ťah a lúkou som klesol k ceste do Smraďavky. Je to miestna kúpeľná časť. Prešiel som pomedzi dvojitý rybník Sovín a z chatovej osady som ešte naposledy obdivoval hrad Buchlov a kaplnku sv. Barbory.

Rozhľadňa Douby a Florianka

Vyšiel som na lúky a pri lipách s pamätníkom som odignoroval smerovku Stříbrnice. Nechcelo sa mi ísť po asfaltke, a tak som si z mapy vyčítal zaujímavejšiu trasu. Ešte som išiel kúsok rovno, potom som zabočil doľava a pomedzi samoty som prešiel ku kostolu v Stříbrnici. Mätový čaj som mal vypitý, a tak som zobral zavďač krčme v prvom dome. Čapovanú kofolu nemali, ale aj rozlievaná mi bodla. Od Buchlovic som išiel mimo značiek, lebo k rozhľadniam žiadne nevedú. Tipol som si, že popri potoku by sa dalo celkom dobre vystúpiť k rozhľadni Douby, tak som na konci obce zahol doľava a chodníčkom popri bezmennom potoku som začal stúpať lesom. Došiel som k rybníčku, z ktorého vytekal potok. Strážil ho veľký vodník, vytesaný z kmeňa. Na druhej strane stojí pekná chata s ohniskom a udiarňou. Pod presahujúcou strechou chaty, na kamennej dlažbe by sa celkom dobre dalo prespať.

Skončil sa les a vyšiel som na poľnú cestu. Na ľavej strane stála pod lipami kaplnka a rozhľadňa mala byť napravo. Cez stromy som nič nevidel a veru som začal byť z toho nervózny. Rozhľadňa je tak nízka, že som ju zbadal, až keď som bol pri poslednom strome pred ňou. Výhľad je tým a poliami naokolo dosť limitovaný. V diaľke je vidno asi Biele Karpaty a blízke Chřiby. Čas ma naozaj tlačil, a tak som zbehol dolu a poľnou cestou som sa vrátil ku kaplnke. Postavili ju na pamiatku obetiam oboch svetových vojen.

Poľnou cestou som pokračoval rovno, minul som okraj obce Vážany, prešiel cez asfaltku a na obzore sa objavila strieška rozhľadne Floriánka. Takže z poľa je vidno to isté, ako z rozhľadne. Od nej klesá terén k železničnej trati medzi Starým Městom a Břeclavou, takže sa otvára výhľad na Hostýnske vrchy, Biele Karpaty a Pálavské vrchy. Rozhľadňu pomenovali podľa muštovej bielej odrody, zapísanej do Štátnej odrodovej knihy v roku 2010 a dokončili ju 3. 12. 2013. Ide sa na ňu, tak ako je najnovšie v Čechách zvykom, po kovovom točitom schodisku. To ľuďom, ako som ja, umožňuje bez problémov výstup na veže.

Veľmi som sa hore nezdržal, veď som okrem obce Polešovice videl všetko aj cestou k rozhľadni. Cez vinohrady som zbehol na námestie v obci a zistil som, že mi pred 10 minútami ušiel autobus do Starého Města. Tak som sa vybral po hlavnom ťahu smerom na Nedakonice, kde som mal šancu chytiť osobný vlak. Vo svahu vedľa cesty boli vinárstva a ponúkali burčiak. Vziať ho do ruksaku by bolo dosť nebezpečné a okrem toho bol plný hríbov. Na križovatke som stopol poľovníka na Lade Niva. Veľmi sa čudoval, že dobrovoľne chodím po rozhľadniach, o tej nad Salašom ani nevedel. Najviac ma pobavil, keď som mu povedal, že mám v nohách skoro 40 km a ponáhľam sa na vlak. Vraj, to si už teda dôjdi pešo a nestopuj. Ale doviezol ma skoro až ku stanici. Žiaľ, aj vlakmi mi ušiel, a tak som vyše hodiny čakal na ďalší. Ale zato som zašiel do miestnej krčmy a vypočul si nádherné rozhovory pripitých futbalových fanúšikov po zápase. Do Bratislavy som sa vrátil po 22-hej opäť Slovenskou strelou a ako hovorí žena, mierne pripečený.

Súvisiace odkazy

Maják Šrotík - Opravdu neobvyklá rozhledna ve Starém Městě
Rozhledna u Modré u Uherského Hradiště
Unikátní rozhledna zdobí kopec nad Salaší
Rozhledna Doubí u Vážan
Rozhledna Floriánka

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek