Túra

Prechod hrebeňom Kozáčky a Urviska

12.10.15
V deň Ústavy SR sa usporadúva množstvo turistických podujatí a akcii, ale rozhodujem sa pre prieskumnú túru, samozrejme, v mojej srdcovke - Slanských vrchoch. Dlhší čas mám v pláne prejsť sa po dvoch hrebeňoch z východnej strany tiahnuce sa k Cabovu, nad dedinami Kravany a Stankovce. Trocha ma máta extrémne tropické počasie, ktoré nás sužuje celý mesiac, hlavne bez dažďa v týchto končinách. Aj na dnes hlásia teploty do 36 °C. Bude to určite náročne a v neznámom teréne ešte o čosi viac. V niektorých miestach budú prudšie stúpania. Dúfam, že tieň lesa snáď eliminuje páľavu. Bude to o hľadaní, túlaní sa a objavovaní nových krásnych miest.

Trasa

Kravany – Dubová hlava – Ostrá – Kozáčka – dolina Strechového potoka – Urvisko – Čelo – Dubová hlava – Kravany

Vstávam vo sviatočný deň do už tropického rána. Pripravujem si všetko potrebné na dnešné putovanie, ale hlavne nezabudnúť na mapy, trasu v GPS a, samozrejme, na dostatok vody a minerálky na osvieženie, schladenie hrdla a zahnanie smädu. Aj trocha jedla, ovocie a ruksak akosi naberá na váhe. Je stále ťažší a ťažší, ale veď aj pri iných trasách je vždy plný, tak čo sa stým nejako zapodievať. Vyrážam z domu smerom do dedinky Kravany na úpätí východnej časti už menovaných vrchov v časti Mošníka. Konečne som na mieste a parkujem auto pri dome môjho známeho. Aspoň bude niekomu na očiach.

Kravany

Dedinka s niečo cez tristo obyvateľmi severozápadne od Sečoviec, ležiaca v 170 m n. m. Pravdepodobnosť existencie obce už v 11. storočí, prvá písomná zmienka z roku 1321. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a tkáčstvom. Za účasť v odboji počas II. svetovej vojny bola vypálená a následne obnovená po vojne. V obci je aj rímskokatolícky kostol a škôlka. Pred obecným úradom sa nachádza pamätník padlým.

Lúčim sa s priateľom a vydávam sa hore dedinou až na jej horný koniec, kde je obecná studňa s vytekajúcou vodou, stáčam sa vpravo a panelovou cestou pokračujem okolo cintorína smerom na lúky. Na chvíľku sa zastavujem pri starom malom kameňolome a idem hore, aby som mal trocha výhľad na okolie. Potom už pokračujem lúkami, ktoré sú zarastené a je vidieť, že sa o ne nemá kto starať. Samé náletové krovie, šípky a stromčeky. Prichádzam až k chatkám, ktoré možno niekedy slúžili ako záhradky, no dnes to tak nevyzerá. Popri poslednej vchádzam do lesa a hneď sa mi aj lepšie kráča, predsa je v ňom aspoň trocha tieň. Po lesnej cestičke sa dostávam na zvážnicu pod Dubovou hlavou a hľadám miesto, kadiaľ sa mám doslova vyštverať hore strmším kopcom. Pomedzi stromy sa črtajú nejaké skaly, a tak už mierim k nim, prechádzam pod ne a potom sa driapem nad ich úroveň skadiaľ pokračujem v smere mojej vytýčenej trasy. Samozrejme, že si ich aj dôkladne poprezerám a urobím zopár záberov. Lesom sa konečne dostávam na ďalšiu zvážnicu, ktorou budem pokračovať na sever. Vrstevnicou sa pokračuje už fajn. Na lesnej cestičke je už plno opadaného lístia, vyzerá to akoby už bola jeseň. Duby sú celkom v hnedom šate, pod to sa určite podpísali tropické horúčavy počas celého leta a hlavne v mesiaci august.

Cesta sa kľukatí a po ľavej strane v miestach niekde pod Bystrou objavujem veľmi peknú skalu asi 10 až 12 m vysokú. V duchu jej dávam meno Červenejúca skala, lebo v jej spodných častiach je táto farba vo väčšej miere. Po kamennej strani a opadanom lístí sa k nej ťažko štverá, konečne sa nachádzam pod ňou. Obchádzam ju po ľavej strane a po zdokumentovaní pokračujem strmo späť na lesnú cestu, ktorou budem pokračovať k vrcholu Ostrá, ležiacemu v nadmorskej výške 530 m. Cestou rozmýšľam, že tú Bystrú by bolo dobre niekedy preskúmať dôslednejšie. Z pôvodnej zvážnice odbočujem vpravo a dostávam sa na spodnú lesnú cestu. V miestach začiatku hrebeňa sa uberám už len po jeho vrchole až k miestu prezývanému Kozáčka.

Kozáčka

Lesnou zvážnicou som sa v šuštiacom opadanom lístí dostal až k vrcholu Ostrá, odkiaľ budem pokračovať už len po hrebeni Kozáčky, ktorý sa tiahne od juhu na sever až nad dedinu Cabov a dole k Strechovému potoku. Hrebeňom je celkom dobre vyšliapaný chodníkom v dĺžke jedného kilometra. Celá východná časť je strmšia a skalnatejšia. Niektoré skalky sú pekné, ale veľmi sa mi nechce ísť pod ne. Dnes je skutočne veľmi horúco, a tak si šetrím sily na celý deň. V jednom mieste je dokonca aj miesto, kde si chodia domáci znalci týchto končín opekať a piknikovať. Práve v tomto mieste je aj výhľad na severný Zemplín. Za dobrej viditeľnosti by bol určite veľmi pekný pohľad k Vihorlatským vrchom. Od výhľadu pokračujem, klesajúc ďalej hrebeňom, až sa dostávam nad Strechový potok. Strechový potok je pod skalou takých 15 až 20 metrov. Dole do doliny schádzam severnou stranou, prekračujem Strechový potok a hneď zacítim vôňu pikniku. Rómska rodina tu v kľude pri potoku užíva svetské pôžitky, ktoré si tu ukuchtili. Neponúkli ma, ani nepozvali k bohatému stolu, a tak kráčam hore popri Strechovom potoku, asi dvesto až tristo metrov. Potom odbočujem vpravo a zvážnicou mierne stúpam a hľadám, kde by som mohol začať stúpať na hrebeň. Stále je to dosť strmé. Konečne nachádzam vhodné miesto a už sa štverám hore k hrebeňu, ktorým budem pokračovať v ďalšej časti dnešnej trasy. Dúfam, že hrebeň Urviska bude aspoň taký pekný ako Kozáčky.

Urvisko

Hrebeň Urviska sa nachádza vpravo od Strechového potoka na západ od dediny Cabov. Samotný hrebeň smeruje najprv zo severovýchodu na západ a potom sa toči na juh. Som na hrebeni a už budem pokračovať nahor a hľadať nejaký ten výhľad a to ostatné, čo mi príroda poskytne. Miestami hrebeň prechádza do skalných stien buď zo severozápadnej, alebo juhovýchodnej strany. Niekoľko menších výhľadov, z ktorých pozorujem okolité kopce - Mazolín, Kozí hrb, Bystrú a Strechový vrch. Až sa dostanem k vyhliadke, ktorá je na skalnej výšine vysokej zo 10 metrov. Je z nej pekný výhľad na Vranov n/Topľou a Hencovce n/Ondavou. Je vidieť aj k Bystrej a Strechovému vrchu. Schádzam z vrcholu a pokračujem ďalej hrebeňom až k miestu, kde hrebeň končí miestom s názvom Slon. Skala v tvare slona je na webe odfotená od Mošníka cez teleobjektív a skutočne sa to podobá na slona s opuchnutým chobotom. Prešiel som nádherný hrebeň dlhý skoro 2 km. Zo slona sa pozerám smerom k Mošníku a na jeho novú dominant - vežu v bielo červenej farbe, ktorá je bez obslužným centrom pre leteckú prevádzku. Schádzam pod skalu a pokračujem v trase do sedla medzi Bystrou, Čelom a Strechovým vrchom. Cestou do sedla má ešte osloví jedna zlepencová skalka, a potom už pokračujem len v lese. V týchto miestach som už chodieval, prostredie je mi známe a dostávam sa do sedla medzi Bystrou, Mošníkom a Čelom. Práve posledne menovaný kopec chcem dnes ešte navštíviť a jeho hrebeňom zísť späť k Dubovej hlave a do Kravian. V sedle ešte vyplaším okolo dvadsiatky oviec, ktoré sa sem zatúlali a vyzerajú, že sú tu už dlhšiu dobu. V dedine sa určite spýtam, či tam niekto nevlastní ovce, aby si ich šiel hľadať. Vpravo sa črtá menšia vyvýšenina, a to by malo byť práve spomínané Čelo.

Čelo

V podstate sa tak nazýva časť hrebeňa nepomenovaného vrchu s 734 m n. m. Tento sa tiahne v smere juhovýchodne od Strechového vrchu. Niekoľko metrov stúpam pomedzi menšie kamene k vrcholu a triangulačnému bodu, ktorý označuje tento neoznačený, nepomenovaný vrch. Miestni ho prezývajú podľa pomenovania a mapy ako Čelo. Som hore a už budem pokračovať stále na juh až juhovýchod k Dubovej hlave. Pod výhľadom na vrchy okolo Bogoty objavujem aj menšiu skalu a niekoľko väčších kameňov. Potom už kráčam dole až sa dostanem na lesnú cestu, ktorou pôjdem až k zvážnici, na ktorej ak by som odbočil doprava, priviedla by ma až nad Bačku na poslednú skládku s chatkou. Tu začína asfaltová cesta smerom do dediny Dargov. Samozrejme, že ak sa chcem vrátiť k svojmu štvorkolesovému tátošovi, tak musím ísť ešte nižšie na ďalšiu lesnú cestu, potom vľavo a pod Dubovou hlavou k miestu, kde som ráno vchádzal do lesa. Aby som si však trocha skrátil cestu, nachádzam chodník, ktorý ma dovedie až na zarastené lúky nad dedinou.

Tu sa však predieram aj cez dosť zarastenú cestu ohraničenú trnkami a ostružinami. Sem tam si odtrhnem aj ja nejakú černicu na ochutnanie. Konečne sa popri poľovníckom posede dostávam na panelovú cestu, ktorou som šiel ráno. Z lúk mám ešte dobrý výhľad na zemplínske dediny a už ostáva len niekoľko stoviek metrov a som pri dedinskej studni, kde si schladím prehriate telo. Dokonca si tam vodu naberajú aj obyvatelia do fliaš, tak z nej ochutnám aj ja, veď som po celom dni v horúčave smädný. Chutila výborne. Posledné metre popri aleji, ktorou tečie spomínaný prameň a som pri aute a skladám batoh z pliec.

Dnes to bolo skutočne v tejto páľave nesmierne ťažké, ale čo neobetuje človek za tú krásu, čo mu príroda vo svojich zakutiach odhalí. Vždy stoji za námahu spoznať svoje okolie do detailov. Veď práve do blízkych miest sa môže priateľ prírody ísť pozrieť častejšie ako k vzdialeným miestam krajiny či do zahraničia.

Fórum 4 príspevky
Prechod hrebeňom Kozáčky a Urviska 12/10/15 22:52 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Žipajová skala, Šimonka a Ivanov vrch Po roku sa opäť stretávam na východe s priateľom Martinom, ktorý v posledných rokoch pravidelne chodieva do Slanských vrchov, aby spoznával skryté čaro skál, hľadal v nich skalné okna a tešil sa z výhľadov, zákutí dolín a tiež z nevšednej prírody, ktorou oplývajú. Aj napriek tomu, že máme niektoré lokality dosť dôkladne prebádané, vždy sa objaví v zornom poli počas našich túlačiek niečo nové a zaujímavé. V minulom roku sme hľadali jedno okno, ktoré sa nám však nepodarilo nájsť, a tak obohatený o nové poznatky, kde by sa malo nachádzať, ideme opäť skúsiť šťastie a pevne veríme, že sa nám to na druhý pokus podarí. Zároveň budeme spoznávať a objavovať nové miesta v menej známom pohorí na východe. 10/10/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Hejce a pamätník leteckého nešťastia Aj napriek tomu, že som v týchto miestach bol pred niekoľkými rokmi, využívam možnosť si ich prezrieť znova. A vzdať hold vojakom, ktorí tu v zime 2006 pri páde lietadla zahynuli. Náš turistický oddiel pri JDS v Trebišove usporiadal jednodňový zájazd, na ktorom sa zúčastnilo 48 seniorov, ktorí majú radi prírodu a pohyb v nej. Zároveň počas turistiky a poznávania krajiny v maďarskej časti Slanských vrchov (Zempléni-hegység) si zaumienili uctiť pamiatku tragicky zahynuvších vojakov vracajúcich sa z misie KFOR. Vzdať im poctu položením kytice, zapálením sviečok práve na mieste nešťastia. 04/10/19 Marián Jaššo Zemplín, Maďarsko
Túra Veľké Hincovo pleso zo Štrbského Plesa Malebnosť Vysokých Tatier ma vždy svojím spôsobom priťahovala, ale aj napriek tomu som v nich nejako nenašiel záľubu. Ako turista by som ich chcel aspoň čiastočne spoznať a oboznámiť sa z ich chatami, plesami a možno aj s vrcholmi niektorých štítov. 13/09/19 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. dnes Vladimír Mikuš Česko
Túra Od zubačky z Tisovca cez Fabovu hoľu do Michalovej Na Muránsku planinu sme sa s priateľkou vybrali, aby sme konečne preturistikovali celý víkend. Aj napriek tomu, že sme nemali k dispozícii auto, a museli sme sa na planinu dopraviť spojmi, sme nakoniec naplánovali dve pekné trasy, ktoré sme boli schopní prejsť za dva dni, s tým že sa vieme dostať v nedeľu domov. Do toho všetkého sme ešte zakomponovali parný vláčik, ktorý práve počas víkendu išiel trasu sedlo Zbojská – Tisovec a späť. Pre počasie nehlásili žiadne pekné vyhliadky, ale to nehlásili ani týždeň predtým v Tatrách, a mali sme z toho peknú túru. Ako sa ukázalo, na Muráni sa nám počasie pomstilo aj za predchádzajúci víkend. včera Dominik Chňapko Muránska planina, Veporské vrchy
Správa Nový cykloturistický most cez Moravu pri Kopčanoch Dovoľujem si oznámiť turistickej a cyklistickej verejnosti, že nový most, spájajúci archeopark Mikulčice (Morava) a slovenskú časť predstavujúcu kostolík sv. Margity Antiochijskej pri Kopčanoch, je postavený a začína na ňom bežná prevádzka. 12/10/19 Boro Tomis Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Prechod hrebeňom Kozáčky a Urviska 12/10/15 22:52 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 734 m n. m.
    • min: 180 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1261 m
    • klesanie: 1262 m
  • Vzdialenosť
    • 20 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 01.09.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.76 ° SŠ
      dĺžka: 21.6406 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.76 ° SŠ
      dĺžka: 21.6406 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Kravany
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Sečovce (bus) - Kravany (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.81 (0.1)