Značky

Rakúske značenie je veľmi pestré. Nie je naň norma ako u nás, hoci koncom 80-tych rokov 20. storočia vznikla dohoda turistických zväzov, že v Rakúsku, južnom Tirolsku, Slovinsku a Bavorsku sa budú používať trojpásové červeno-bielo-červené značky. Značky by teda mali vyzerať tak ako rakúska zástava, pričom na križovatkách má byť v strednom bielom páse napísané číslo trasy. Problém je v tom, že súčasné značenie má svoju tradíciu a značkári osobné preferencie. Preto sa ešte aj dnes stretneme s inými značkami. Rozdelil by som ich do troch skupín.

1. Červeno-bielo-červené značky a ich zjednodušenia. Keďže maľovanie troch pásov vedľa seba je dosť pracné, na viacerých miestach sa vyskytujú iba dvojpásové červeno-biele značky, či dokonca iba jednopásové červené. Takéto zjednodušené značky sa vyskytnú aj na bežnom chodníku medzi červeno-bielo-červenými trojpásovými značkami. Samotné trojpásové značky nebývajú nakreslené zakaždým horizontálne. Môžu byť namaľované aj vertikálne či inak, čo môže turistov nad hornou hranicou lesa popliesť.

2. Bielo-farebno-biele značky nášho typu, pričom vodiaca farba je červená, modrá, zelená alebo žltá. Takéto značky sa vyskytujú najmä v Dolnom Rakúsku (Niederösterreich). Napríklad v Raxalpen nad sedlom Preiner Gscheid sú na malej ploche štyri chodníky, všetky značené značkami nášho typu, pričom vodiace farby majú rôzne. Martinsteig (červený), Raxenmauersteig (modrý), Gretschensteig (zelený) a Reisstalersteig (žltý). Avšak bielo-červeno-bielou značkou je značený aj zostup Glewitzer Höhenweg k priehrade Mooserboden v údolí nad Kaprunom. Niekedy bielo-červeno-biele značky značkár doplní jedným červeným pásom, čím vznikne štvorpásová značka, o ktorej sa dá povedať, že obsahuje červeno-bielo-červené moderné značenie. Avšak videl som už aj päťpásovú značku. Pri nej to s opravou značkár už trochu prehnal.

3. Kruhové značky sú buď s bielym stredom a červeným lemom juhoslovanského typu (Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Chorvátsko, Macedónsko, Slovinsko a Srbsko), alebo naopak, s červeným stredom a bielym lemom. Druhým spôsobom bývajú maľované najmä volavky. Opäť, namiesto červenej môže byť na kruhovej značke použitá iná farba. Videl som modré a žlté kruhové značky. Takto značené chodníky sa vyskytujú najmä v spolkovej krajine Štajersko (Steiermark).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Okrem toho sú niektoré chodníky značené jedným farebným pásom (videl som modrý, žltý a oranžový) prípadne bodkami (puntíky). Na Hohe Wande sú červené, modré, zelené, a pri Kremse som videl žlté. Takéto chodníky na mapách nebývajú uvedené ako značené, hoci aj z tohto pravidla existujú výnimky.

Značky môžu byť vo výnimočnom prípade aj ďalších typov. V Karnských Alpách (Karnische Alpen) som videl chodník vyznačený dvojpásovou červeno-žltou značkou. Na niektorých chodníkoch bývajú značky doplnené skalnými mužíkmi (naukladané kôpky kamenia). Tie človek ocení najmä vtedy, keď značka nebola dlhšie obnovovaná a vybledla.

Záverom, keďže aj značkár je iba človek, občas namaľuje netradičnú značku. Tá môže mať tvar slniečka, mesiačika, srdiečka - závisí na fantázii a duševnom rozpoložení značkára. Viacero takýchto značiek je na modro značenom chodníku Bärenlochsteig v Raxalpen. Keď to zhrniem, v Rakúsku nie je dôležité ako značka vyzerá, ale či je ňou chodník dobre vyznačený. Mne sa takýto prístup páči.

K značkám treba povedať ešte jednu vec. Ak máte na mape zakreslenú značku vedúcu cez dedinu, v teréne obyčajne značka nebude. Maximálne nájdete nejaký smerovník. Putovanie po dedinách je v Rakúsku orientačne náročné a bez podrobnej mapy či GPS takmer nemožné. Keď trafíte na správny koniec dediny, v lese budete vidieť značiek dosť. A keď sa ocitnete nad hornou hranicou lesa, značiek bude na naše pomery až veľmi veľa. Najmä prístupové chodníky k horským chatám sú značené mimoriadne pedantne. Nad nimi býva značenie o poznanie skromnejšie, hoci stále veľmi dobré.

Smerovníky

Moderné smerovníky sú kovové, žlté s čiernym písmom. Zakaždým je na nich uvedený cieľ, ďalšie údaje na nich môžu a nemusia byť. Môže na nich byť vzdialenosť k cieľu uvedená v hodinách, číslo trasy a farebnou bodkou na nich môže byť označená náročnosť trasy. Modrá bodka znamená nenáročný chodník, červená stredne náročný a čierna veľmi náročnú trasu. Označenie obtiažnosti treba brať s veľkou rezervou. Niekedy býva smerovník doplnený výstrahou, napríklad môže upozorňovať na nebezpečenstvo padajúcich kameňov, respektíve môže upozorňovať na to, že sa na chodníku vyskytujú lezecké úseky. Niekedy je na stĺpe smerovníka tabuľka s nadmorskou výškou či telefónnym číslom 140, čo je v Alpách núdzová linka.

Staré smerovníky sú plechové obdĺžnikové tabuľky. Sú ozdobnejšie, a hoci na nich nebýva veľa informácií, býva na nich plesnivec, čo je logo Rakúskeho alpského spolku - Alpenverein (OeAV). Kde smerovníky chýbajú, býva smer k cieľu vyznačený na balvane, pričom cieľ sa často zapisuje skratkou. Napríklad na Hohe Wande (Vysoká Stena) je na operadle lavičky na južnom konci Wandfussteigu nápis BG so šípkou. V jej smere je čiastočne istený chodník Baby Grat.

Turistické mapy

Na Internete má online turistické mapy Bergfex a Kompass. Papierové mapy Freytag a Berndt sa dajú kúpiť v kamenných obchodoch aj u nás, v Rakúsku predávajú mapy aj Kompass a ďalšie firmy. Moju prvú turistickú mapu som si v Rakúsku kúpil na Weichtalhause tesne pred túrou a je to mapa Schneebergu a Raxu od firmy BEV. Priamo v teréne sa na parkoviskách často nachádzajú veľké mapy, či iné dôležité údaje. Napríklad v Berchtesgadenských Alpách (Berchtesgadener Alpen) sa na parkovisku pri Gasthofe Rohrmoos na konci Maria Alm nachádza veľká tabuľa s panoramatickou mapou výstupu na Selbhorn a s časovým rozvrhom trasy, ktorá je pomerne dlhá a nie je na nej žiadna turistická chata.

Chodníky

Ako som spomínal, značené turistické chodníky bývajú dobre vychodené aj v menej atraktívnych oblastiach. Keďže rakúske hory sú strmšie ako naše, na mnohých chodníkoch je istiace lano a sem-tam nejaká kramľa či kolík. Niektoré takto zaistené chodníky sú nenáročné, človek sa na ne môže vybrať vystrojený tak ako u nás, nájdu sa však aj také, ktoré bez ferratového setu neprejdete. Tým sme sa dostali k hlavnej atrakcii rakúskych hôr, ktorou sú ferraty.

V minulosti sa "železné cesty" stavali preto, aby sa dalo dostať z bodu A do bodu B, a stavali ich turistické kluby. Neskôr sa istiace tyče a reťaze nahrádzali oceľovým lanom a turisti začali chodiť na ferraty vystrojení ferratovým setom. S výstrojou sa náročné chodníky stali dostupné pre každého turistu, a preto sa začali budovať ťažšie ferraty. Obyčajne ich sponzoruje blízka chata či lanovka, pretože ferraty sú magnetom pre turistov. Niektoré moderné ferraty slúžia na to, aby sa človek dostal na pekný kopec, prešiel pekný hrebeň či kaňon, nájdu sa však aj také, ktoré sú krajinársky nezaujímavé, sú iba ťažké. Na takéto náročné športové ferraty sa odporúča ísť v lezečkách a dodatočne sa istiť vlastným lanom zhora, vďaka čomu sa lezenie po ferrate začína podobať na horolezectvo.

Ďalší náročnejší typ chodníka sú trasy cez ľadovce. Na mape bývajú zakreslené ako neznačené chodníky a v teréne ani žiadne značenie nemajú. Keď je pár dní po sebe pekne, tak sa cez ľadovec tiahne dobre vyšliapaný chodník, no po nočnom daždi či nebodaj snežení môže byť po ňom. Avšak tak ako si náročnejšia ferrata vyžaduje špeciálny výstroj, tak si vyžaduje špeciálny výstroj aj pohyb po ľadovci. A týmto témam sú na tomto portáli venované iné články.

Záver

Turistika v Rakúsku sa od turistiky u nás líši v tom, že nemá význam vláčiť so sebou stan. Jednak sú hory strmšie a vláčiť ťažký náklad strmo hore a vzápätí strmo dolu je oveľa náročnejšie, ako chodiť s ním po miernych vŕškoch. Druhou prekážkou je terén. V Rakúsku je prísne zakázané stanovať v lese a na kamenistých alpských lúkach býva problém zabodnúť do zeme stanové kolíky. Tretím dôvodom je, že v Rakúsku je množstvo turistických chát (vraj ich je 639) a s preukazom OeAV v nich spanie v lágri stojí obyčajne od 6,- do 16,- EUR, zväčša to býva 10,- EUR za noc. Posledná poznámka: "Mapa nestačí". Keď sa chcete niekam vybrať, pozrite si informácie o trase na internete. Pretože značené chodníky môžu byť náročnosti II či III lezeckej klasifikácie UIAA a na mape o tom nemusí byť žiadna zmienka. Môže sa zdať, že ide o pohodlnú trasu a nemusí to tak byť.

Súvisiace články

Turistické značenie – Albánsko
Turistické značenie – Bosna a Hercegovina
Turistické značenie – Bulharsko
Turistické značenie – Česká republika
Turistické značenie – Fínsko
Turistické značenie – Chorvátsko
Turistické značenie – Maďarsko
Slovensko:
Turistické značenie – Slovensko
Pomenované TZT na Slovensku
Zaistené turistické trasy
Sezónne uzávery turistických trás

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek