Trasa

Dargovský priesmyk – pod Pecami – Lazy – Spálená stráň – sedlo Mošník – Mošník – Herlianske sedlo – prameň sv. Hubert – zaniknuté kúpele Borda – Dargovský priesmyk

Nedeľné ráno vstávam tak ako vždy s tým, že sa ide do prírody. Zatiaľ ešte neviem kam, ak však ostanem dnešný deň sám, tak to bude avizovaná trasa, ak nie, bude niečo iné. Nakoniec som sa nikoho nedočkal, a tak vyrážam sám. Počasie pravdepodobne bude podľa predpovede, premenlivé, a tak musím byť na všetko pripravený. Zaparkujem v Dargovskom priesmyku pod stromom na parkovisku v blízkosti tanku, samohybného dela a malého bufetu. Na druhej strane cesty je pamätník padlým vojakom v bojoch počas II. svetovej vojny a pamätná izba. Lokalita sa prezýva "Ružový sad" z dôvodu, že tu niekedy bolo vysadených niekoľko tisíc červených ruží. Beriem si batoh na plecia, robím zopár fotiek z okolia a vnáram sa do lesíka na červenú a modrú značku a tiež cyklotrasu. Polovicu túry budem kopírovať medzinárodnú červenú E3, ktorá prechádza po celom hrebeni Mošníka.

Po 200 metroch sa od seba oddeľujú modrá a červená. Odbočujem vpravo a držím sa spomínanej hrebeňovky. Začiatok je celkom vlažný. Lesom po chodníku sa dostávam pod vysokým napätím k vykrývaču na Mochnáči. Ešte niekoľko stoviek metrov v pokoji, bez väčšej námahy a som pred prvým stúpaním. Po zhruba 300 až 400 m som na vrchole, kde je vyhliadka smerom na juh. Tu sa chodník vkráda do lesa, ale dalo by sa pokračovať aj po lesnej ceste vpravo. Je to však dlhšie, vyústenie červenej je opäť na tejto ceste. Ňou sa dostanem k smerovníku pod Pecami, kde sa pripája modrá značka, ktorá prechádza od priesmyku cez kúpele Borda až na Lazy.

Rázcestník v smere práve od modrej je dosť zarastený a je ho zle vidieť. Nabudúce bude treba zobrať asi pílku a trocha to preriediť. Odtiaľ je to miernym stúpaním až ku chate pod Lazmi, kde sa zastavujem, či tam náhodou nebude niekto známy z domácich turistov. Pri označení k studničke, ktorá je pod chatou sa vnáram pod stromy a chodníkom po pár metroch som pri chate. Nikde však ani živej duše. Je vidieť, že už dosť dlhý čas tu nikto nebol, dokonca aj stôl z brvien sa sklátil, bude ho treba opraviť. Pozerám na teplomer pri chate a zisťujem, že je okolo 11 °C.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Od chaty sa vraciam na značku a o chvíľku miernym stúpaním som na vrchole s kótou 895 m, pri smerovníku Lazy. Vrchol Lazy je od chatky necelých 500 m. Tu sa k červenej a modrej pripája žltá, ktorá je smerovaná od dediny Dargov cez Bačkovskú dolinu a pod hradným vrchom zaniknutého hradu Parustan, kde sú pozostatky zo zrúcaných múrov. Dokonca pod hradným vrchom sa pri lesníckej chate dá pohodlne posedieť a napiť so studničky.

Lazy sú vrcholom na ceste smerom k Mošníku s miestami dobrých výhľadov smerom na juh, východ, západ a severozápad. Pri vynikajúcej viditeľnosti sa dajú odtiaľ pozorovať Vysoké Tatry, Kráľova hoľa, Volovské vrchy s Kojšovskou hoľou, ale aj severná a južná časť Slanských vrchov. Na sever je to Makovica, Šimonka, Čierna hora a Šarišská vrchovina. Na juhu časť okolo Bogoty, Hradisko, Veľký Milič, Zemplínske vrchy a Východoslovenská nížina. Dnes je slabá viditeľnosť, a tak po oddychu pokračujem ďalej k Spálenej stráni, kde bude odbočovať spomínaná žltá k zrúcanine Parustan a do Bačkovskej doliny.

Za štvrť hodinku som v sedle pod Mošníkom a strmšie stúpam k výhľadu do Bačkovskej doliny a k Vihorlatským vrchom a Poloninám, no dnes je slabšie vidieť aj k Vranovu nad Topľou a Humennému. Posledné metre ubehnú rýchlo a konečne som na vrchole Mošníka.

Mošník

Je jedným zo stratovulkánov (vrstevnaté sopky) s nadmorskou výškou 911 m. Samozrejme, že v tejto časti som bol niekoľkokrát, ale od spustenia novej veže pre logistiku v leteckej prevádzke som po prvýkrát. Sledoval som výstavbu počas predchádzajúcich turistických prechádzok. Veža je bez obsluhy, pekne sa vypína v bielo-červenej farbe a je ju vidieť zďaleka. Vrchol je ešte dosť v mrakoch. Dnes mám v pláne prejsť po hrebeni až do Herlianskeho sedla. Tadiaľ pôjdem po prvýkrát. Cestou od veže po pravej ruke míňam väčšie balvany a lesom schádzam smerom na severozápad k miestu, kde medzi menšou skalnou časťou vedie turistický chodník. Poobzerám a zdokumentujem si to vpravo aj vľavo a pokračujem dole, pred cestou, ktorá sa mi črtá dole je ešte pár skaliek a som pri chatke v Herlianskom sedle. Tu od hlavnej cesty vpravo odbočuje nová cesta smerom k veži na vrchole Mošníka. Aj smerom nahor uvedenou cestou by sme videli pekný skalný pás, ktorý sa tu nachádza. Možno nabudúce pôjdem dole z Mošníka práve po ceste, aby som uspokojil svoju zvedavosť. Štátna cesta v priesmyku spája Vranov nad Topľou a Herľany.

Od smerovníka nepokračujem cez cestu po červenej, ale kráčam po štátnej ceste, ktorá je označená ako cyklotrasa. Smerovník mi ukázal, že ma čaká ešte 14 km, ale menej náročnej cesty. Smerujem dole na Herľany, kde moju pozornosť upútala polozrúcaná drevená budova. Hneď to tam idem obzrieť. Škoda, že je v dezolátnom stave, lebo to mohlo poslúžiť aj na prenocovanie. Nachádza sa na lúke smerom červenou na Vyžník. Vraciam sa k hlavnej ceste a serpentínami schádzam k miestu, kde cyklotrasa odbočuje neďaleko Veľkého Brda vľavo (na juh). Tadiaľ budem pokračovať celou cestou až do Dargovského priesmyku. Je to ešte veľmi ďaleko (okolo 13 km).

Po spevnenej ceste bez stúpaní sa kráča pohodlne. Asi kilometer od odbočenia nachádzam prameň s názvom sv. Hubert. Ubieha ďalších 1000 metrov a asi 50 m po pravej strane má niečo upútalo a už som tam. Kamene a pod nimi skalná stena vysoká do 10 m a v dĺžke 30 - 40 m. Dnes sú to najkrajšie útvary, a to som tu prvýkrát. Vôbec som o tomto mieste nevedel. Je to od cesty na západ a v mieste nad Hradiskom v časti, podľa mapy, Kričalovky. Ich južnou stranou vystupujem späť k cyklotrase a pokračujem v smere naplánovanej trasy. Po zhruba dvojkilometrovom úseku sa dostávam pod Veterník a jeho Vitrovými dzirami. V mieste, ktoré slúži ako drevosklad križuje cestu modrá značka, ktorá prichádza od Dargovského priesmyku cez Bordu, Lazy a od Spálenej strane okolo Veterníka, okolo chát a rybníka nad Vyšnou Kamenicou do Herlian. Ešte v priebehu cesty smerom k Borde je jeden veľmi pekný kameň, ktorý sme pomenovali hlava Kyklopa, s typickým jedným okom v strede čela. Mrakov pribúda stále viac a viac, dokonca aj hrmenie je intenzívnejšie, ale nepribližuje sa.

Začína slabo pršať, a tak si beriem na seba plášť a pokračujem rýchlejšie cyklotrasou. Dáždik však nechce prestať a do konca trasy je to ešte dosť ďaleko. Prechádzam okolo Holubej hory s jej skalnou vyhliadkou a som v mieste, kde sa k cyklotrase opäť pripája modrá značka smerujúca pod Pece. Po polhodine sa dáždik mení na intenzívnejší dážď, hrmí, a tak radšej posledný kilometer kráčam oveľa rýchlejšie ako doteraz. Dostávam sa k chatám pri kúpeľoch Borda a tam sa schovávam pod prístrešok. Po štvrťhodine dážď konečne ustáva, a tak pokračujem ku smerovníku v zaniknutých kúpeľoch Borda. Trocha sa tu pomotám, veľmi sa nechcem zdržiavať, veď to tu dobré poznám a upaľujem asfaltkou okolo futbalového ihriska k hájovni pod Mochnáčom. Na otvorenom priestranstve začína hriať slniečko, takže kým sa dostanem do priesmyku, určite obschnem. Ešte posledné mierne stúpanie pod vedením vysokého napätia a už to bude skutočne cesta skoro po rovine. Naľavo si odfotím na lúčke pekný poľovnícky posed, miniem horáreň a ešte pred štátnou cestou E50 a odbočujem vľavo. Slniečko opäť ukazuje silu a je celkom teplo. Počas priaznivej viditeľnosti možno pozorovať naše nádherne veľhory napriek tomu, že sme pomerne nízko (okolo 450 m). Dnes táto možnosť nie je, ale aj tak je pekne vidieť k Volovským vrchom a okolie Košíc. Po ľavej strane sú umiestnené vojenské zemľanky. Je ich šesť, ale niektoré by potrebovali opravu. Pri ceste k priesmyku mám na rúbanisku vľavo pekný výhľad smerom k Holubej hore a Lazom, ktoré sú ožiarené slnkom. Posledné desiatky metrov a som na mieste, kde som ráno išiel červenou. Eše 200 metrov a som v sedle pri pomníku.

Záver

Aj keď trasa nie je veľmi náročná a počasie bolo premenlivé, zažil som zo všetkého trocha. Škoda len horšej viditeľnosti a nepodarilo sa mi odfotiť slona kvôli viditeľnosti. Určite to nabudúce bude lepšie a podarí sa to. Pochodil nové miesta, potešili ma skaly po ceste cyklotrasou a užil som si v pokoji celé putovanie. Aj dnes matka príroda odkryla niečo zo svojich tajomstiev. Ďakujem ti, že mi dovolíš pookriať a načerpať životodarnú silu zo svojej nesmiernej zásobárne. Tvoja krása a nádherne zákutia sú blahodarným účinkom pre turistu milujúceho prírodu.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek