Túra

Kyjov – Minčol – Kamenica

06.11.15
V poslednom čase sa mi zapáčilo chodiť na spoločne organizované túry. Počas letných mesiacov som s priateľmi z KST Krokus Hanušovce nad Topľou absolvoval tri akcie. Bol som nadmieru spokojný s priebehom, tak som sa zúčastnil ďalšej túry v pohorí Čergov.

Časť trasy som absolvoval ešte niekedy v roku 2010, a tak zopakovať si to vôbec nebolo na škodu. Veď aj príroda sa časom mení, niekedy k lepšiemu a inokedy zas k horšiemu. Záleží od toho, či sa o to pričiní človek túžiaci po materiálnych statkoch, alebo pre duševnú stránku. V tom je určite veľký rozdiel, turista chce obohatiť svojho ducha a iný zas svoje vrecká. Dúfam, že v krásnej prírode Čergova to bude v prospech ľudí, túžiacich po kráse a nádhernej prírode. Veď o pohorí sa hovorí, že je to skutočná divočina.

Ráno, aj napriek tomu, že niekoľko minút pršalo, ma neodradilo od turistiky a už medzi prvými som čakal na mieste stretnutia na parkovisku v Hanušovciach nad Topľou. Postupne prichádzali aj domáci turisti a vyznávači prírody. Dnes sa nás zišlo menej, ako na predchádzajúcich akciách. Veď preto dnes ideme len mikrobusom. Ešte posledný oneskorenci a uháňame smerom k Prešovu a potom odbočujeme na Sabinov, Lipany až zaparkujeme v Kyjove po odbočení vpravo z hlavnej cesty od dediny Pusté Pole. Počasie sa zlepšuje a oblakov ubúda. Opäť bude teplo, ale možno hore bude aj troška fúkať vietor, veď je tam otvorené priestranstvo, uvidíme. Vystupujeme a vyrážame v ústrety dnešnému dňu.

Kyjov

Dedinka Kyjov leží na severovýchodnom Slovensku medzi Levočskými vrchmi a Čergovom, severne od mestečka Lipany v nadmorskej výške 657 metrov. Tiahne sa po oboch stranách potoka Hradlová. Obdivujeme architektúru miestnych dreveníc a aj novších domčekov. Celkom im to spolu ladí, staré s novším. Prvé zmienky o dedine sú z roku 1390 pod názvom Kyo. Postupne sa názov menil až k dnešnému. V minulosti patrila obec pod Kamenické panstvo. V roku 1868 bol postavený gréckokatolícky kostol v barokovo–klasicistickom štýle. V dedine je tiež kaplnka z roku 1905. Obyvateľstvo je rusínskeho pôvodu, zaoberali sa chovom dobytka a poľnohospodárstvom, tiež prácou v lesoch. Počas II. svetovej vojny tu pôsobili partizánske skupiny Rokosovskij – Litvinov a Gottwald.

Trasa

Kyjov – Minčol – útulňa pod Minčolom – Kalinovo – Sokolia skala – Kamenica

Z Kyjova vyrážame hore dedinou popri potoku ku smerovníku, kde budeme odbočovať vpravo medzi domami a záhradami úzkou zarastenou cestou po vyšliapanom chodníčku hore na lúku. Už nad dedinou je výhľad na okolie. Sme na modrej značke, ktorá začína v Pustom Poli. Pred nami je les a tabuľa prírodnej pamiatky Lysá hora s rozlohou 1,13 ha, chrániacej vápnomilnú flóru. O chvíľu sme na ďalšej veľkej lúke, ktorou prechádzame a po pravej ruke máme horu s dvomi vykrývačmi. Opäť vchádzame do lesa a o chvíľu sme na kamenistej ceste, ktorá začína stúpať do sedla pod Minčolom. Úsek je trocha strmší, občas si treba oddýchnuť a urobiť fotografiu. Nie nadarmo sa hovorí o čergovskej divočine, okolie o tom svedčí. Konečne sme v sedle pri smerovníku, kde pribudne k modrej trase z Pustého Poľa cez Kyjov, Minčol, Chochuľku až do Čergovského sedla aj žltá, ktorá prichádza od Ďurkovej cez Šarišské Jastrabie a Hriňovú horu končiac na vrchole Minčola.

Po necelej polhodinke sa nám naskytne panoráma celého Čergova s jeho dolinami, škoda len zlej viditeľnosti. Posledné výškové metre ubehli rýchlo a sme na vrchole Minčola pri smerovníku a pylóne.

Minčol

S výškou 1157 m je najvyšším vrchom pohoria. Na jeho hôľnom vrchole sa nachádza smerovník a železobetónový pylón, ktorý je hranicou troch (resp. štyroch) okresov. Erby miest sú pripevnené na tomto stĺpe - Prešov, Sabinov, Stará Ľubovňa a Bardejov a tiež pamätná tabuľa Klubu slovenských turistov Lipany. Na vrchole Minčola sa tento rok už po 26. raz stretli turisti uvedených okresov, samozrejme že aj z iných krajov, ktorých lákalo tradičné podujatie a jeho turistická atmosféra. Samozrejme, že k tomu patrili príhovory jednotlivých predsedov turistických klubov a program, ktorý bol pripravený pre deti. Každý účastník dostal pamätný list. Neskôr som sa dozvedel, že na podujatí malo účasť cez 500 turistov.

Vrcholový smerovník je celý pokrytý smerovými tabuľami a značkami rôznych farieb. Je tu modrá od Pustého Poľa, zelenou budeme pokračovať pri zostupe smerom do Kamenice, ale tam sa dá dostať aj zo sedla Žiare, ak by sme pokračovali až do týchto miest a potom dole po žltej. Žltá však ide tiež opačne, a to do Livovskej Huty a opačne do Šarišského Jastrabia. Modrá E3 cez sedlo Priehyby do sedla Čergov (turistická chata). Zelená do Čirča. Keď sa pozrieme na mapu, tak je celé popretkávané turistickými a cyklistickými trasami. Je to turistický raj, už len ak by sme chceli prejsť samotné hrebene, tak by sme na to potrebovali aj niekoľko dní. Skutočne je to nádherné miesto pre turistické vyžitie.

Odchádzame, keď začínajú súťaže deti a pokračujeme asi 500 m k predvrcholu (stret hraníc sabinovského, bardejovského a staroľubovnianskeho okresu), kde je osadený drevený kríž na počesť návštevy pápeža Jána Pavla II. v Prešove, Košiciach a Levoči v roku 1995. Aj táto časť je lúčna s panoramatickým výhľadom. Okolité hrebene Čergova, jeho doliny, v ktorých pramenia potoky a budúce rieky. Aj premeň Tople sa nachádza na jeho východnom svahu. Pre slabšiu viditeľnosť dnes nevidíme Pieniny s Tromi korunami, hrad Ľubovňu, Nízke a Vysoké Tatry, Šarišskú vrchovinu, Slanské vrchy a Ondavskú vrchovinu. Opúšťame pietne miesto a pokračujeme k útulni pod Minčolom, kde sa podáva guľáš a občerstvenie, ktoré padne práve vhod v čase obeda. Pripravili ho turisti z KST Lipany. V útulni sa dá prespať počas túry. Zo zadnej časti je stále otvorený bivak, ostatná časť je uzamknutá. Samotná chata je v doline chránená pred vetrom.

Po občerstvení a zahnaní hladu pokračujeme ďalej v smere na Kamenicu, kde nás bude čakať mikrobus. Cesta ubieha rýchlejšie, veď klesáme dole po lesnej zvážnici k smerovníku Kalinov. Stále ideme krásnou prírodou. Prichádzame sa na asfaltovú cestu, ktorou pokračujeme. Dostávame sa k najkrajšiemu miestu, ktoré je schované v Sokolej doline - Sokolej skale, pri ktorej je oddychové miesto a drevený kríž. Nebolo by od veci ísť sa trocha pozrieť aj bližšie prekročením Lipianskeho potoka, ale dnes na to nie je čas. Inak to vyzerá dosť neprístupne. Ktohovie, možno niekedy sa sem ešte vrátim a bude čas obzrieť si to. Dnes sa musím prispôsobiť kolektívu, nerád by som bol tým, na ktorého sa má čakať. Radšej sa sem budem chcieť ešte aspoň raz prísť pozrieť a budem sa mať na čo tešiť.

Sokolia skala

Už zdiaľky bolo vidieť vrchol vápencového dominantného skalného útvaru nad Sokolím potokom, pomenovanom podľa doliny alebo Lipianskym potokom, ktorý udáva štátne mapové dielo. Jej vrchol je vo výške okolo 60 m podľa dostupných údajov. Na jej ľavej strane je malé skalné okno v hornej časti a vpravo malá vežička, nachádzajúca sa niekde nad polovicou výšky skaly. Pre zdatných skalolezcov je to určite pekný objekt na preskúmanie. Dobre je vidieť len vrchnú časť skaly. Spodné partie by bolo lepšie vidieť počas zimy alebo skoro na jar, pokiaľ nie je lístie na stromoch.

Oddych na lavičke, pár fotiek pre priateľov a pokračujeme smerom k dedine Kamenica. Dostávame sa k ceste, ktorá smeruje od Kamenice a ak by sme odbočili doprava, tak by nás doviedla opäť do Kyjova, ale náš mikrobus bude čakať nad Kamenicou pri konskej farme. Cestou k dedine sa nám ukazuje hradný kopec, kde na jeho vápencovom masíve stál v minulosti hrad Kamenica. Je to ďalšia kultúrna pamiatka, ktorú by som rád navštívil, ale dnešná turistická akcia to pre svoju špecifickosť nedovolí. Samozrejme, že ak bude príležitosť v budúcnosti, tak si to nenechám ujsť. Napriek tomu zopár údajov o hrade z dostupných materiálov neuškodí pre čitateľov.

Kamenický hrad

Severovýchodne od dediny sa na vápencovom brale nachádza zrúcanina Kamenického hradu. Bol postavený v nadmorskej výške 725 m v prvej polovici 13. storočia. Musí z neho byť nádherný výhľad na okolie, ale viac sa dá zistiť na www.kamennaveza.sk. Je to stránka občianskeho združenia, ktoré sa pričiňuje o jeho záchranu. Z dediny k nemu vedie žltá značka, ktorá pokračuje cez Potoky a Záhrady do sedla Forgáčky.

Pokračujúc smerom k dedine ukončujeme dnešné putovanie a veľké stretnutie turistov z celého okolia a hlavne štyroch okresov, ktorých hranice sa spájajú na vrchole Minčola. Prichádzame k hospodárskej farme s malým jazierkom, okolo ktorého je veľa starých strojov, ktoré sa v minulosti používali na obrábanie zeme a spracovanie poľnohospodárskych plodín. Je tu oddychové miesto a koliba s názvom farma Kamenica. Pri jazierku je prístrešok s drevenou sochou sv. Huberta a dve tabule s popisom. V týchto miestach na nás čaká mikrobus, ktorým budeme pokračovať domov. Ešte si na pár minút sadáme do vnútra, kde nám vhod padne chladený nápoj alebo kto na čo má chuť. Dnes to bolo naozaj len o stretnutí turistov, priateľov prírody. Deti, mládež či dospelí turisti, ale aj v pokročilejšom veku, si neodpustili prísť na vrchol čergovského Minčola a stráviť nádherný deň.

Zhodnotenie

Hore sa stretlo okolo 500 vyznávačov turistiky. Guľáš aj kofola, ktoré pripravili za malý poplatok bol skutočne skvelý a chutný. Cestou dole som rozmýšľal, že niekedy je potrebné ísť aj na takéto podujatie, spoznať nových, milých srdečných ľudí, turistov, ktorí milujú a navštevujú prírodu a jej zákutia. Turista chodiaci s otvorenými očami nájde aj počas takejto akcie, čo je pre jeho srdce blízke a čo obohatí jeho samého o nové krásne miesta v neznámych končinách a užije si nádheru, scenériu a výhľady na okolie a prírodu.

Fórum 1 príspevok
Kyjov – Minčol – Kamenica 06/11/15 09:18 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Túra Zbojnícka chata, Rainerova útulňa a Bilíkova chata Aj keď nadovšetko mám nesmierne rád prírodu a turistické podujatia, nie som nejaký extra tatranský vlk, skôr celkom začiatočník. Nikdy ma Tatry nelákali tak, aby som po nich musel liezť a celé ich schodiť. Možno to bolo tým, že som s turistikou začal trocha neskôr, v pokročilejšom veku a stanovil som si iné ciele, ktoré som chcel mať prejdené a prebádané. 20/06/19 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Túra Podhorie Slanských vrchov 5 Ak počasie praje turistovi a je poriadne rozbehnutý, tak ho nezastaví takmer nič. Je čas ukončiť putovanie podhorskými obcami Slanských vrchoch. Aj keď je to piata časť, tak pre mňa je poslednou, ktorá mi chýbala k úplnému spojeniu trás a k uzatvoreniu okruhu bicyklom a pešo. 13/06/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Podhorie Slanských vrchov 4 Po búrkach sa počasie trocha umúdrilo a vyzerá, že by malo byť teplejšie, a tak ani veľmi nerozmýšľam nad pokračovaním podhoria Slanských vrchov. Po dvoch cyklistických etapách to bude opäť klasika po vlastných. Už mi do spojenia celého okruhu ostávajú, len dve časti. Dnešná a potom v tomto roku to chcem konečne došliapať k zdarnému koncu a záveru 16-etapového putovania za súčasnosťou, históriou obcí v malebnom pohorí, ktoré ukrýva množstvo prírodných krás v ich okolí. Putovanie vo mne jednoznačne zanecháva množstvo dojmov zo života obyvateľov, či už z minulosti alebo súčasnosti. 07/06/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Útulňa Chatka Zigovka Milú a výborne zariadenú lesnú chatku som objavil úplnou náhodou. Išiel som pozrieť kamaráta do Hornej Marikovej pešo cez hory a tu sa tesne pod horským sedlom vrchu Zigov (Milechovská Kýčera) ukázal medzi stromami nový zrub. Keďže bol blízko modrej značky, tak som si ho išiel pozrieť. O to väčšie bolo prekvapenie, že je voľne prístupný. dnes Tomáš Trstenský Javorníky
Túra Vodopády v okolí Liptovských Revúc Jar v roku 2019 začala veľmi suchým a teplým marcom a pokračovala takým istým aprílom. Turisti sa tešili a poľnohospodári bedákali. V máji sa to však vymenilo. Studený a daždivý máj žičil poľnohospodárom, ale trápil turistov. V máji by už bolo treba stúpať aj do vyšších hôr, robiť hrebeňovky, no počasie hovorí nie! včera Danka Tomášiková Veľká Fatra a Choč
Túra Nýdek – Veľká Čantoryje s deťmi Koncom augusta 2018 má mladšia dcéra Vilma 8 týždňov a za sebou prvý alpský výlet. Staršia dvojročná Dita je už skúsená turistka. O dva týždne na to trávime predĺžený víkend v Mostoch u Jablunkova, hneď za slovenskou hranicou. Po výlete na Girovú a upršanom dni na Trojmedzí má byť opäť pekne, a tak sa rozhodujeme pre turistický výlet na Veľkú Čantoryju (po česky Velká Čantoryje), hraničný vrchol a najvyšší bod Sliezskych Beskýd. 18/07/19 Andrea Morongová Západné Beskydy, Česko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kyjov – Minčol – Kamenica 06/11/15 09:18 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Čergov
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1157 m n. m.
    • min: 609 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 693 m
    • klesanie: 792 m
  • Vzdialenosť
    • 13 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 15.09.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 49.2176 ° SŠ
      dĺžka: 20.9392 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.20358 ° SŠ
      dĺžka: 20.95336 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Lipany (vlak, bus) - Kyjov (bus)
      Kamenica (bus) - Lipany (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.7 (0.21)