Túra

Babky a Sivý vrch z Jalovca

16.11.15
Sivý vrch – najzápadnejší výrazný vrchol Západných Tatier, pomerne dlho odolával mojim turistickým chúťkam. Správna konštelácia nastala v polovici mája, v rámci presunu do Starého Smokovca. Trasa bola do veľkej miery podmienená obmedzenou časovou dotáciou ako aj sezónnou uzáverou. Rád by som išiel cez Bielu skalu či Radové skaly, ale ako sa ukázalo, ľútosť nebola na mieste. Zeleno-modrý okruh Červencom je veľmi zážitkový.

Trasa

Jalovec – ústie Jaloveckej doliny – Tokariny – Bobrovecká vápenica – Babky – sedlo Predovratie (Predúvratie) – Ostrô (Ostré) – Sivý vrch – Chata pod Náružím (Červenec) – Bobrovecká vápenica – Jalovec

Na Babky

Autobus ma vyložil uprostred Jalovca a pobral som sa hore dedinou. Za posledným domom som odbočil doľava, aby som čo najskôr prekročil Jalovecký potok. Na chodníčku ma pristavila babička, nech vraj ani nejdem ďalej, mostík zničila voda. Pokračoval som teda poľnou cestou popri družstve a lúkach s pasúcim sa dobytkom. Smeroval som do ústia Jaloveckej doliny, užíval som si výhľady na Širokú a Ráztoku na pravej strane, vľavo na predsunuté Babky a skalné útvary Sokola a Mnícha. Razom vo mne ožila spomienka, ako nás týmto krajom pred časom povodil Tomáš. Prechod tiesňavou Hrtany, výhľady z Mnícha, zostup Medvedzím, pochod Jaloveckou dolinou a večer pod Ráztokou boli splnením turistického sna. Spomenul som si, že pred vstupom do doliny prechádza Tatranská magistrála mostíkom cez Jalovecký potok. Ním som sa dostal k rázcestníku v ústí Jaloveckej doliny, potom ďalšiemu na Tokarinách a čoskoro som bol na Bobroveckej vápenici, ktorej okolie pokrývajú lúky s roztrúsenými chatami. Blízko stojí horský hotel Mních, neďaleko Starú vodu napája Poľovníkov vodopád.

Za chatami začal chodník prudšie stúpať lesom, po polhodine prekrižoval lesnú cestu pri rázcestí nad kameňolomom. Na jednom mieste z cesty smerovala odbočka k vyhliadke na jalovecko-bobrovecké podhorie, o kus ďalej ma z cesty zviedol chodníček k partizánskemu bunkru. So záujmom som si pri neveľkej jaskyni prečítal príbeh o deviatich partizánoch, ktorí tu strávili zimné týždne v období povstania. Cesta príjemne ubiehala až po križovatku zelenej a modrej značky pod Babkami. Zelený chodník viedol vľavo popri Grúni, kde si svoju melódiu vyhrávali motorové píly. Stúpanie spríkrelo, čoskoro som opustil lesy a výhľady pribúdali. Úzky chodník mi na rovnejších pasážach umožnil vydýchnuť si i pokochať sa okolitým svetom. V neveľkej vzdialenosti sa tiahol majestátny západotatranský hrebeň, oveľa bližšie jeho južná ráztocká rázsocha vybiehajúca z Baníkova. Celkom neďaleko, v oblasti Sokola, sa tiahol pás polámaných stromov, svedčiaci o mocnej sile prírodných živlov. Na chodníčku neďaleko odo mňa sa ukázal srnček a čosi veľmi usilovne zhrýzal. Postál som a fotil. Hoci sa párkrát na mňa zadíval, bez pohybu som bol neškodný ako kus skaly. Po chvíli sme sa rozišli a vystúpil som na vrchol Babiek.

Sivý vrch a cesta späť

Konečne som mohol pohliadnuť aj na sever, kam smerovali moje kroky. Hrebienok, ktorý som si odsledoval pred dvomi rokmi z Ráztoky, pozostával z niekoľkých kopčekov a sedielok a ukončoval ho Sivý vrch. Za Babkami ma čakal holý, trávnatý úsek a traverz okolo Malej kopy, za ktorou sa v sedle Predovratie (Predúvratie) opäť pripojila modrá značka. Úzky chodník teraz viedol kosodrevinou, prešiel som Veľkú kopu i Ostrô (Ostré), až odtiaľ som po prvýkrát zočil Sivý vrch. Z tejto strany nepôsobil až tak dominantne ako som očakával. Pozoroval som ho z vrchu porovnateľnej výšky, pričom nás oddeľovalo len sedlo Priehyba. Bol príliš blízko.

Bol blízko – toto zistenie mi na tvári vyčarilo úsmev. Skalné mesto ležalo predo mnou a pohľad na prázdny vrchol predurčoval, že nasledujúcu hodinku bude patriť iba mne. Rýchlo som prešiel sedlom Priehyba, prebrodil som neveľké snehové pole a začal som sa štverať po skalách. Posledné metre som pribrzdil, snažil som sa predĺžiť slávnostnú chvíľu; okrem toho mi pod váhou ruksaku dochádzal dych. Hore som bol na výsosť spokojný. Sivý vrch bol naozaj sivý, mrákava nad hlavným hrebeňom to krásne naaranžovala. V hĺbke ležala dedinka Zuberec, sprava Sivý vrch objímala Bobrovecká dolina ukončená v sedle Pálenica. Nad ním moja obľúbená Brestová, Salatín... a veď to poznáte. V zelenej Bobroveckej doline som objavil Bobrovecké plesá. Každú chvíľu som našiel čosi nové, čas v takýchto momentoch uteká veľmi rýchlo. Najedol som sa, pofotil som a nakoniec som si pri vrcholovej tabuli urobil aj jednu svojfotku. Radovým skalám som prisľúbil skorý návrat a dal som sa na opatrný zostup.

Ostrô (Ostré) som cestou späť traverzoval dobre vychodeným chodníčkom (mimo zelenej značky) a v sedle Predovratie (Predúvratie) som zabočil na modrú trasu. Kosodrevinová cestička vytrvalo klesala, prechádzala do lúk premiešaných stromami, zanedlho ma mala privítať Chata pod Náružím. Vyšiel som spoza lesnej záclony a tu sa na lúke asi 60 metrov odo mňa hrbili tri čierne guče. Až keď zodvihli hlavy s rypákmi, pochopil som, že som stretol diviaky. A nie hocijaké, boli to ozruty, isto mali poriadne vyše metráka. Keď som si spomenul, čo robil so Zdenčim v Strážovských vrchoch malý srnček, nepochyboval som, čo bude, keď si pohnevám týchto tu. Fľochol som pohľadom doľava a tam takmer nepreniknuteľná spleť bujnej lesnej vegetácie. Nuž čo, v najhoršom bude krvavá Mary. Keď som opäť pozrel na diviaky, dvaja sa už otáčali. Vodca váhal, akoby rozmýšľal, či si zaslúžim toľkú pozornosť. Hlasno som tleskol. Potešilo ma, ako verne som napodobnil výstrel z pušky. To sa už otočil aj vedúci a zmizol za svojimi druhmi. Pre istotu som za nimi ešte párkrát „vypálil“.

Nebol som ani pol kilometra od chaty, čiže som čochvíľa skladal batoh z pliec. Tak ako naposledy, aj teraz som prišiel v pracovný deň, takže tu nebolo nikoho. Podľa kapacity chaty a priestoru okolo nej však nie je ťažká predstava, ako to tu žije počas hlavnej sezóny. Z prameňa som si doplnil zásoby vody a pokračoval som v ceste do doliny. Istú dobu som kráčal popri polome na svahu Mnícha, ktorý som zhliadol z Babiek. Minul som rázcestie pod Babkami a odteraz ma čakali len miesta, ktorými som doobeda prechádzal. Bunker, vyhliadka, strom padnutý cez cestu, klesanie lesom, asfaltka pomedzi chaty. Neodpustil som si zastávku na doplnenie tekutín v horskom hoteli Mních a odšliapal som tiež posledný cestný úsek do centra dediny Jalovec.

Fórum 28 príspevkov
Babky a Sivý vrch z Jalovca 22/03/16 18:45 28 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľký Choč s deťmi Ak by som mal akcii priradiť nejaký počiatok, „prvú zmienku o obci“, vrátil by som sa 6 rokov dozadu, keď som s ešte len trojročným Alexom zavítal na Bačovské dni do Malatinej. Ochutnávka syrov, vlastnoručná výroba šálky z hliny a súťaž v plieskaní bičom patrili k vrcholom. V ten deň sa mi podarilo do Alexovho slovníka infiltrovať výrazy „bič“ a „Choč“, ktorý sme v to popoludnie obdivovali z viacerých strán. Odvtedy neuplynul rok, aby sa Alex nespýtal, kedy pôjdeme na Choč. 24/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj nášho staručkého auta so stúpaním na Donovaly, ukončený buď výdychom úľavy celej posádky alebo vyvretou vodou. 17/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Na Vápeč cez Baské Strážovské vrchy som naposledy brázdil pred tromi rokmi s parťákmi. Náš pôvodný zámer prejsť trasu z Vrícka do Hornej Poruby nakoniec nevyšiel a skončili sme v Zliechove. Vypadol tak jeden z našich hlavných cieľov – Vápeč. V hlave som ho však držal poctivo ďalej, a keďže nás tohtoročné „leto“ nie a nie opustiť, zosnoval som okolo tejto vápencovej hrudy trasu. Parťák sa tentoraz nenašiel, a tak som vyrazil sám. 14/12/18 Radoslav Jurčina Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Bergtagen 38 – technický batoh Robustný strohý technický batoh z nepremokavého materiálu Bergshell do vyšších hôr. V zime zvládne skialpy a v lete poslúži na vysokohorskú turistiku či horolezectvo. Odnesie na horskú chatu slušnú porciu nákladu, no potom sa dá na túry odľahčiť tak, že jeho hmotnosť len o málo presahuje 1 kg. Na sklonku skialpovej sezóny som ho otestoval na niekoľkých lyžiarskych túrach. dnes Ľubomír Mäkký Batohy
Túra Česká Kanada počas Veľkej noci Aj tento rok som privítal ponuku a s kamarátmi z TK Štart som sa rozhodol, ako pešiacka menšina, stráviť Veľkonočné sviatky. Pelé vybral Českú Kanadu a ubytovanie v kempe Komorník pri rybníku podobného mena a obci Strmilov. Dopravili sme sa sem v piatok piatimi autami pätnásti a desať bicyklov. Cestou sme sa zastavili v Jindřichovom Hradci a prezreli si pekné historické mestečko, zámok a Krýzovy Jesličky. Vraj je to najväčší, ľudový, pohyblivý Betlehem na svete s dĺžkou 17 m. Po príchode do kempu som obišiel rybník, ktorý je obklopený lesíkom, a tak množstvo chát nie je až tak na očiach. včera Miroslav Svítek Svet
Túra Kalinovo – Bôrček – Breznička Mala to byť čisto botanická akcia! Chcela som nafotiť korunkovku strakatú a krivec najmenší. Cestou od jednej lokality k druhej sme však prešli krajinou, ktorá je síce turistom neznáma, ale určite nie nezaujímavá. Radi sa túlame menej známymi lokalitami a vždy tam dačo objavíme. Zaujímavé bývajú aj reakcie miestnych ľudí, s ktorými sa občas dáme do reči. Najskôr sa veľmi prekvapia, keď zbadajú turistov, potom sa pýtajú odkiaľ sme, no a keď počujú Zvolen, prekvapia sa ešte viac. Ich reakcia je väčšinou v duchu: „Veď nie tu, ale tam máte hory!“ Ale sú doslova hrdí, keď pochválime ich kraj, aj keď občas, akoby tomu ani neverili. 20/05/19 Danka Tomášiková Juhoslovenská kotlina

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Babky a Sivý vrch z Jalovca 22/03/16 18:45 28 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Západné Tatry (Sivý vrch) a Podtatranská kotlina (Liptovská kotlina)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1805 m n. m.
    • min: 680 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1410 m
    • klesanie: 1410 m
  • Vzdialenosť
    • 23 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 19.05.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 49.1358 ° SŠ
      dĺžka: 19.6261 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1358 ° SŠ
      dĺžka: 19.6261 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • prameň pod Babkami, Chata pod Náružím, prameň Mikov jarok, horský hotel Mních
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Liptovský Mikuláš (vlak, bus) - Jalovec (bus)
Sponzor článku
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.78 (0.26)