Túra

Giewont a Červené vrchy

15.11.06
Jesenné stále počasie ďalej pokračuje aj v predposledný víkend v septembri. Všetky nezávislé meteorologické stanice hlásia pekné počasie. Mne už teda ostáva nazbierať ľudí do auta. Pätica chalanov teda v skorú sobotu naberá smer Zakopane.

Červené vrchy

Po znechutení, aké množstvo ľudí si mýli turistické chodníky vo Vysokých Tatrách s prechádzkami v mestských parkoch som opäť pocítil túžbu dostať sa do Západných Tatier. Chcelo to však niečo nové a tak som rozhodol, že chlapcov vytiahnem do Červených vrchov. Pôvodný plán zmeniť si koruny na zloté zlyhal, pokračujeme smerom na Zakopane. Úžasný rozdiel v celkovom rozvoji turistického ruchu v porovnaní tatranských miest. Ešte sa neblížime ani len do centra a všade to dýcha turizmom. Pekné reštaurácie, obchodíky, všetko pre zákazníka. Jediné, čo mi ako šoférovi chýbalo, boli informačné a smerové tabule na nejaké centrálne miesto, v našom prípade to je parkovisko pri skokanských mostíkoch.. Poľský systém značkovania nám otvoril oči už na parkovisku. Bez mapy by orientácia bola ťažšia. Rokmi vycibrený orientačný zmysel a smer ostatných turistov nám potvrdil naše domnienky. Na parkovisku sme radšej platili v korunách, 20 zlotých radšej nemíňame, ešte sa zídu.

Opis trasy

Niečo po ôsmej teda 112-ka mapa od VKÚ v ruke a my začíname výšľap popri asfaltke, po ktorej zbesilou rýchlosťou pendlujú minibusy hore k stanici lanovky. Dnešným cieľom je dostať sa na Giewont a potom na hrebeň. Po asi 20 minútach je koniec asfaltky, parkovisko pre minibusy a malé sklepy. Tu začína skalný chodník. Pamätáte si na desať či dvadsať korunové pohľadnice, ktoré sa v minulosti predávali vo Vysokých Tatrách a slúžili potom možno aj na udržiavanie chodníkov. Tu to ešte funguje. Staré ISIC-y nám pomohli k polovičnej zľave a platíme dokopy cca 9 zlotych. Od parkoviska ideme stále po modrej. Niečo po pol desiatej sme na chate Hala Kondratowa. Začína ranný výšľap. V hore naľavo od nás práve prežíva jeleň svoju ruju a reve na celú dolinu. My sa poctivo potíme a hlavami zberáme posledné zvyšky pavučín. Od chaty na nás stále podozrivo čakajú dve poľské kobiety. Stále pred nami. Nadbehnú si, otočia sa za nami, počkajú. Toto sa opakuje až na Giewont. Popri vrcholových fotkách fotíme aj kobiety. Hodina výšľapu do sedla modrej značky so žltou. Vrch Giewont máme po pravej strane. Za asi päť minút sa pripája červená značka, ktorá ústí tiež z parkoviska v Zakopanom. Potom už iba hore skoro kolmo k vrcholu po reťazami istenom chodníku. Vápencové skaly Červených vrchov sú na tomto úseku dohladka vychodené. Skaly na chodníku sú nebezpečné, šmýka sa na nich. Do niekoľkých skál boli pred pár rokmi vybrúsené stupy, tie sa však tiež šmýkajú. Na tomto úseku sú reťaze priam nevyhnutné. Na vrchole je počas slnečných dní množstvo ľudí, predsa len Giewont je poľský národný vrch. Ozaj majestátne pôsobí oceľový kríž na vrchu. Slovenské či poľské stránky píšu veľa zaujímavostí o tomto vrchu. Všetky ale vrele neodporúčajú trepať sa sem ak vo vzduchu visí búrka. A ani ja nie. Blesky bijú do vrchu kvôli krížu a mokré skaly na chodníku sa určite premenia na klzisko. Chodník z vrchu vedie druhou stranou na križovatku s červenou. Vrátime sa naspäť na sedlo, kde pobudneme dobrú polhodinku. Kým sa vynadívate na okolité krasové diela a útvary pár minút určite ubehne. Je niečo po dvanástej a ja už neviem, či Giewont nie je náhodou aj pútnickým miestom? To množstvo ľudí smerujúcich na vrch je nenormálne. Na fotke, ktorú som urobil neskôr z hrebeňa som napočítal cez 350 ľudí, čo stáli v rade za sebou na chodníku pod vrcholom.

Smerom na hrebeň

Nakoniec sme prerušili naše relaxovanie a začíname stúpať smerom na Kondratovu kopu. Leží už na hlavnom hrebeni Červených vrchov a teda aj na poľsko-slovenskej hranici. Počas skoro hodinového výstupu vystúpime až do výšky 2004,6 m n. m. Výhľady na východ sú nádherné. 112-ka mapa končí Kasprovým vrchom a ťažko je nám určiť ako sa volá ten majestátny kopec na konci hrebeňa. Jazyková bariéra je minimálna a Andrzej nám vraví, že je to Svinica 2301 m n. m. Je to dominanta. A meno získala asi právom. Od Svinického sedla na vrch Svinica je vzdušnou čiarou pol kilometra. Teda na 500 metroch je 250 metrov výškový rozdiel. Na tento úsek máte hodinku. My však dnes už Svinicu nestíhame. Z Kondratovej kopy zbehneme do Kondrackeho sedla po červenej. Teda ešte trochu ďalej, až na hraničný kameň číslo 227. Na tento hraničný kameň sa oplatí ísť. Odkryje sa celý hlavný hrebeň Červených vrchov spolu s hrebeňmi Vysokých Tatier. Kriváň z tejto strany prezradí svoju daľšiu tvár. Vraciame sa do sedla, ale pohľad máme stále na hrebeni. Zatrávnené stráne a žľaby Liptovských kôp sú nekonečne dlhé. Pod nami úplazy Červených vrchov. Na každom z nich rozsypané krasové celky. Svedčia o tom aj najvyššie položené jaskyne na Slovensku. V nadmorskej výške 2077 – 2080 m sa nachádza priepasť Vyšná Kresanica a ďalšie tri menšie jaskyne. Najväčšou jaskyňou s vchodom vo výške nad 2000 m n. m. je Nová Kresanica dlhá cca 550 m a hlboká 110 m. My sa teda spustíme dole po zelenej k chate Kondratowej. Za hodinku sme pri chate a ďalších cca 90 min nám trvá cesta naspäť k autu. Celú túto trasu so štartom a cieľom v Zakopanom sme absolvovali za deväť hodín aj s dlhšími prestávkami. Slnečné počasie a nádherné prostredie na nás pôsobilo úplne ukľudňujúco a keby sme mali zabezpečené ubytovanie, určite ostaneme na hrebeni až do západu slnka.

Záver

Som nesmierne rád, že sa mi podarilo dostať do tohto prekrásneho kraja. Mrzí má trochu to malé množstvo Slovákov na hrebeni Červených vrchov. Za celý deň sme stretli možno dokopy desať našincov. Skúste si jeden deň zbaliť veci a nenechať svoje auto na parkovisku v Žiarskej doline. Tam ste určite už viackrát boli. Do Zakopaneho to nie je až tak ďaleko.


Fórum 19 príspevkov
Giewont a Červené vrchy 24/09/19 15:48 19 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Po stopách sokoliara Tomáša Neskoré letné dni nám priniesli prekrásne slnečné dni. Bola škoda nevyužiť ich na ľahkú prechádzku. Zlé počasie, dážď a poriadna hmla, mi pred pár rokmi nedovolili spoznať tento pekný kút Slovenska. Tentokrát to bolo s počasím ale úplne inak. Súľovské skaly, neopakovateľné „Slovenské Dolomity“ ponúkajú niekoľkohodinové trasy s prevýšeniami okolo 500 m. 22/01/07 Michal Bartko Súľovské vrchy
Túra Giewont a Červené vrchy Jesenné stále počasie ďalej pokračuje aj v predposledný víkend v septembri. Všetky nezávislé meteorologické stanice hlásia pekné počasie. Mne už teda ostáva nazbierať ľudí do auta. Pätica chalanov teda v skorú sobotu naberá smer Zakopane. 15/11/06 Michal Bartko Západné Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Zadné Meďodoly a Gombošov vrch z Tatranskej Javoriny Naplánovaný jesenný turistický výlet v Tatrách musím na poslednú chvíľu modifikovať. Horská služba totiž hlási, že po poslednom snežení panujú vo vysokých polohách zimné podmienky, k čomu nemám potrebné skúsenosti a s výnimkou čiapky ani výstroj. Ostávajú teda iba nižšie položené miesta, z čoho sa rozhodujem pre Zadné Meďodoly. Miesto mi učarovalo už pri našom letnom rodinnom prechode Kopským sedlom, kvôli deťom som si ho však patrične nevychutnal. Aby to nebola len taká seniorská prechádzka, po návrate do Tatranskej Javoriny si ešte vybehnem na Gombošov vrch preveriť výhľady zo zjazdovky. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Prístrešok Vrchlúky Z Ružomberka je vyznačených viacero alternatív prístupu na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry. Všetky sa stretávajú v oblasti Vlkolínskych lúk na západnom úpätí vrchu Sidorovo. V okolí Vlkolínca je tiež viacero trás NCH a pravdepodobne v rámci ich budovania postavili aj niekoľko prístreškov. Jeden sa nachádza na Vrchlúkach. včera Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Rozhovor Behu som úplne prepadla Víťazkou Slovenskej ultratrailovej ligy 2019 sa stala Denisa Kušnierová, ktorá už niekoľko rokov behá po našich aj zahraničných horách pod hlavičkou Trail Runners Trnava. So stovkami začala iba tento rok, no hneď to rozbalila vo veľkom štýle. Na najvyšší stupeň víťaziek sa postavila na Lazovej, Ponitrianskej aj Javorníckej stovke a na všetkých troch podujatiach stanovila nové ženské traťové rekordy. Svojimi výkonmi sa nestratila ani v zahraničí. Ako členka Slovak Ultra Trail Team si v máji vybehala 3. ženské miesto na kratšej trase rumunských pretekov Transylvania 100 a v auguste so spolubežcom Erikom Hübnerom prvenstvo v kategórii zmiešaných štafiet na rakúskom KAT100 Ekiden Trail. Sezónu SUT zavŕšila triumfom na Malokarpatskej vertikále týždeň po Javorníckej stovke. Kto by sa nechcel porozprávať s takouto maníčkou? Ja som chcela a maníčka súhlasila. 06/12/19 Júlia Batmendijnová Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Giewont a Červené vrchy 24/09/19 15:48 19 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry, poľská časť Západných Tatier - Červené vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2004 m n. m.
    • min: 904 m n. m.
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 30.09.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 49.2794 ° SŠ
      dĺžka: 19.9796 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.2794 ° SŠ
      dĺžka: 19.9796 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Zakopane (široká ponuka všetkých ubytovacích kategórií), turistická chata na Hali Kondratowej, turistická chata na Kalatówkach
  • Voda
    • Poľana Kalatówki (chata, lanovka), turistická chata na Hali Kondratowej, Zakopane (početné bufety, bary, reštaurácie)
  • Mapa
    • VKÚ 1:50 000: č. 112 Západné Tatry - Roháče
  • Doprava
    • vlastná (auto)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.58 (0.07)