Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

LNCH Zámutovská kolejka
LNCH Zámutovská kolejka Zatvoriť

Túra Lesnícky NCH Zámutovská kolejka

Cez leto sme nadávali, že je extrémne horúco, že neprší. Prišla jeseň a s ňou konečne dážď, aby napojil vyprahnutú zem a naplnil suché horské potoky, v ktorých skoro ani voda nebola. Prišiel deň, ktorý bol dlhší čas označený v kalendári ako túra a na ktorý som sa nesmierne tešil. Je sobota 18. októbra 2015 a 2 dni prší. Ideme, či nejdeme na výlet? Večer ešte volám priateľovi, že ak nebude doslova liať ako z krhly, tak nech ma ráno čaká doma a ideme do Zámutova na podujatie, ktoré pripravili Lesy SR s KST Perún Zámutov. Ide o II. ročník prechodu s názvom Lesníckym chodníkom Jozefa Dekreta Matejovie.

Vzdialenosť
8 km
Prevýšenie
+333 m stúpanie, -275 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 17.10.2015
Pohoria
Slanské vrchy
Trasa
Voda
zámutovské studničky
Doprava
Vranov nad Topľou (vlak, bus) - Zámutov (bus, parkovanie v dedine alebo pri lesnej správe)
SHOCart mapy
» č.1111 Košice sever (1:50.000)

Ešte večer si pripravujem potrebné veci do batoha, hlavne aby tam bol pršiplášť a ostatné si vložím ráno. Vstávam radšej skôr, aby som mohol reagovať na prípadné "ide sa, nejde sa". Vonku drobne prší, a tak je rozhodnutie na svete. Ide sa! Posledné veci putujú do ruksaku a sedím v aute smer Sečovce pre priateľa, s ktorým som sa dohodol na dnes. Cestou mi zvoní telefón, volá práve on, že či ideme. Samozrejme, som na ceste, čakaj ma, o chvíľu som u teba. Veď sme zažili aj horšie počasie, tak to dnes hádam zvládneme. Času máme dosť, a tak sa nenáhlime. Prechádzame na horný koniec dediny Zámutov, kde parkujeme vo dvore Lesov SR, patriacich pod závod Vranov nad Topľou.

Napriek tomu, že neprestáva drobne pršať, tak sa schádzajú turisti z celého okolia, ale aj zo vzdialenejších častí Slanských vrchov. Nasledujú srdečné priateľské stisky rúk, veď veľa sa nás stretáva aj na iných podujatiach v priebehu roka. Areál lesnej správy v Zámutove pozostáva z niekoľkých budov. V jednej z nich je v niekoľkých miestnostiach lesnícka expozícia: pracovňa horárne, história drevorubačstva, lesná železnička, poľovníctvo, lesné činnosti, fauna, flóra, prírodné a chránené pamiatky. Obsahuje mnoho zaujímavých poznatkov a postrehov o lesníctve a lesnom hospodárení, živote zveri a zákutiach v tejto časti Slanských vrchov.

V úvodných slovách sme sa dozvedeli, že z dôvodu nepriazne počasia bude zmenená dnešná trasa a na Zámutovské skaly, Čiernu skalu a Čulkov sa nepôjde z dôvodu bezpečnosti. Škoda, ale zdravie a bezpečnosť sú pre usporiadateľov na prvom mieste. Pôjdeme len po trase lesníckeho náučného chodníka (LNCH), kde sa vydáva na cestu okolo stovky turistov a lesníkov.

Lesnícky náučný chodník Zámutovská kolejka

Pred bránou je prvá tabuľa o pamätnom strome, ktorý bol vysadený na počesť 90 rokov činnosti. Ide o borovicu Jeffreyovu. Vydávame sa dole po značke, po odbočení vpravo sa na konci ulice dostávame k lesu, kde je vstupná brána náučného chodníka. Hneď po niekoľkých metroch je tretia tabuľa o vzniku a raste lesa a pri niektorých stromoch sú označenia s názvom. Lesom sa ide za mrholenia celkom v pohode, prekračujeme potok a dostávame sa na lúku so zjazdovkou. Kráčame nahor až sa dostaneme k pivniciam pod Bartakovou, ktoré sú dnes otvorené a usporiadatelia v nich osvetlili cestu sviečkami. Domáci to volajú Vihonová dzira, popri nich sa cestou vyháňal statok na pašu. Niekedy sa tu uskladňovali poľnohospodárske produkty, víno a pod. Dnes sme objavili netopiere, ktoré sa pripravujú na zimný spánok. Po prechode tmavých chodieb opäť vychádzame na svetlo božie a v daždi pokračujeme k lúke s poľovníckym posedom pre najmenších. Z týchto miest býva pekný výhľad na vrchy smerom na juhozápad od Čierťaže cez Bučí Laz, Skibovú, Medvediu, Mošník, Dubovú, Rokytovú na Menší vrch a Oblú. Dnes akurát len na druhú stranu lúky, po ktorej kráčajú turisti.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po pár metroch lesom sme v mieste, kde je vrchol zjazdovky s chátrajúcou budovou. Pod nami je celá zjazdovka, ktorou sme len pred chvíľou išli. Ešteže je vidieť aspoň na dedinu. Lesom po hrebeni pokračujeme smerom na západ k ďalšej vyhliadke s vežou. Dnes je vidieť, ako povedal Tóno, "len prd", inak by sa nám naskytol pohľad na vrchy Ošvarská, Dubník s vysielačom, Šidľová, Šimonka – najvyšší vrch Slanských vrchov, Praporec, Zámutovské skaly, Malina a Železná. Prekračujeme cestu so žltou značkou a vnárame sa do lesa na cestu, ktorou viedla trať železničky. Aj napriek dažďu cesta nie je rozbahnená, a tak sa ide celkom dobre. Ideme na severozápad. Od panorámy s vyhliadkovou vežou sa dostávame k miestu, kde je znázornené pálenie dreveného uhlia a výroba potaše.

Potaš (K2CO3) – uhličitan draselný, ktorý sa používal pri výrobe skla, v textilnom priemysle a papiernictve. Technika výroby spočíva vo vylúhovaní dreveného popola vodou a odparovaním prefiltrovaného lúhu na tzv. suchú potaš. Vodu privádzali kanálom popri železničke zo Zámutovského potoka po dlhšej trase, no dnes je väčšinou zasypaný. Stojí tu ešte tabuľa s názvom "Výmena a funkcia lesa". Potom sa dostávame k miestu, odkiaľ by mal byť výhľad na Zámutovské skaly. No dnes nemáme šťastie pokochať sa ich krásou. Už z diaľky je vidieť vagón s kmeňmi stromov a pri ňom je tabuľa "Lesná železnica". Prekračujeme Zámutovský potok a sme na ceste, kde na druhej strane je malá horáreň s tabuľou "Hrušovský jarok a manipulácia dreva".

Sme na spevnenej ceste, stále prší a usporiadateľ zabezpečil skriňovú Aviu na prepravu osôb. Nepokračujeme cestou k dedine, ale ideme netradične autom dole. Na úseku je ešte odbočka ku strelnici na Blatinách a štyri tabule: Zvieratá v lese, Voda a les, Priestorové rozdelenie lesa, Prírodné pomery a stromy v lese a v porastoch. Táto časť náučného chodníka je bezbariérová pre vozičkárov. Pri značke Strelnica odbočujeme vpravo a po asi 300 metroch sme na modernej lesníckej a poľovníckej strelnici v Blatinách. Práve tu bude dnes ukončenie podujatia. Organizátori pripravili vynikajúci guľáš a teplý čaj, čo padlo veľmi vhod po daždivom dni.

Dnešná trasa mala necelých 8 km, ale náučný chodník má dva varianty s dĺžkou 2,8 a 3,7 km. LNCH Zámutovská kolejka bol vytvorený v roku 2012 Lesmi SR s pomocou Klubu slovenských turistov Perún Zámutov a je samoobslužný, v niektorých častiach bezbariérový po spevnených cestách. Značený je zeleno-bielou farbou v tradičnej štvorcovej forme s bielym pásom v uhlopriečke a zelenými trojuholníkmi. Celkom príjemne som sa cítil počas celej trasy, škoda, že sa nedalo potešiť aj jednotlivými výhľadmi na okolie, ktoré v tejto časti Slanských vrchov sú jedny z najkrajších.

Lesníckym chodníkom Jozefa Dekreta Matejovie

Aspoň pár vetami sa vrátim k pôvodnej trase. II. ročník prechodu Lesníckym chodníkom Jozefa Dekreta Matejovie vznikol na počesť menovaného lesníka, ktorý sa narodil v roku 1774 v Dobroči pri Čiernom Balogu. Po absolvovaní gymnázia začal pôsobiť v lesnej službe, neskôr ako pomocný horár, horár a v ďalších funkciách v lesníctve. Zomrel v roku 1841 v Banskej Bystrici. Svojou mimoriadnou pracovitosťou, nadpriemerným intelektom a pokrokovými myšlienkami prekonal svoju dobu. Zasadil sa za zachovanie lesa, jeho ochranu, obnovu a zveľaďovanie. Zaviedol mnoho pokrokových myšlienok, ktoré sa uplatňujú ešte aj dnes. Dal smer novodobému lesníctvu. Jeho odkaz znie: "Zachovať lesy potomstvu, lebo ony sú predpokladom udržania života na Zemi".

Prvý ročník bol symbolicky situovaný do okolia Banskej Bystrice a druhé podujatie do Slanských vrchov, tretie sa bude konať na Orave. V priaznivom počastí sa malo ísť od lesnej správy v Zámutove po modrej značke okolo penziónu Kondor, lesom popri pekných studničkách, o ktoré sa tunajší turisti vzorne starajú. Po čase, keď sa k Zámutovským skalám malo odbočiť vpravo a potom okolo skál až k Čiernej skale, kde by sa opäť vyšlo na modrú značku, smerujúcu na Praporec. V mieste, kde sa k nej pripája červená z Hlinného (smerujúca cez Javorovú a Krížne cesty k Oblíku) a potom ďalej. Prechodom cesty na druhú stranu sa malo pokračovať smerom na Čulkov a jeho hrebeňom na severozápad do Brestovej doliny a spevnenou cestou dole k miestu, kde sme pri malej hájovni prechádzali Zámutovský potok (panel Lesná železnička). Zvyšok trasy mal kopírovať vrchnú časť Zámutovskej kolejky, kde by sa končilo v mieste poľovníckej strelnice na Blatinách pri chate.

Pri chate, kde bol podávaný guľáš, odzneli záverečné slová ľudí, ktorí sa podieľali na podujatí. Zástupca lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene, riaditeľ Lesov SR a zástupca Klubu slovenských turistov. Záver bol za hlasu lesných rohov a potom nadišiel čas na rozlúčku so starými, ale aj novými priateľmi, ktorých som spoznal. Posledné stovky metrov po gaštanovej aleji k žltej značke a okolo ranča Záľubová do dediny k areálu lesnej správy v Zámutove.

Zámutov

Patrilo by sa niečo napísať v krátkosti tiež o jednej z najväčších obcí okresu Vranov nad Topľou. Veď okolo 3010 ľudí je veľmi pekné číslo. Dedina leží na úpätí východnej časti Slanských vrchov (podcelok Makovica) pri Zámutovskom potoku vo výške 250 m. Prvá známa zmienka je z r. 1402, kde sa uvádza, že patrila pod Čičvianske panstvo Rozgoňovcom až do r. 1523. Následne to boli: Báthoryovci, Bukocziovci, Alwassyovci, Szinayovci, Klobušnický. Obyvatelia sa venovali práci v lesoch a na poliach, neskôr sa tu ťažilo uhlie, železná ruda a opál. V dedine sú tri kostoly, a to najstarší rímskokatolícky z r. 1912 s goticko-barokovými prvkami, potom gréckokatolícka cerkev a evanjelický chrám z roku 1920. Na mieste dnešnej strelnice mal gróf Klobušnický kaštieľ, do ktorého sa voda dostávala cez vodný trkač (pozostatky sú dodnes).

Dedina je ako stvorená pre turistiku či agroturistiku na ranči Záľubová. Ubytovanie je v penziónoch Opál, Kondo, na chate Bieliková alebo v horách na Roztokách (objekt Lesov SR). Prostredie je popretkávané trasami a krásnymi prírodnými zákutiami. Spomínané Zámutovské skaly (možnosť lezenia), Čierna skala, Zámutovská jelšina s chránenou jelšou lepkavou atď.

Zhodnotenie

Je koniec dnešného putovania, už len zhodiť mokrý ruksak a plášť, rozlúčiť sa s priateľmi, nasadnúť do auta a šťastne sa vrátiť domov. Ešte by to niečo potrebovalo... Aj napriek nepriazni počasia, v pršiplášťoch za neustáleho dažďa a mrholenia sme mali možnosť stretnúť nových priateľov. Ľudí, čo im záleží na vzťahu k prírode a nie je im to ľahostajné. Radi priložia ruku k dielu, aby niečo ostalo aj pre tých, ktorí čerpajú silu pre prácu a život z turistiky a spoznávania zákutí krajiny. Mojím zdrojom životnej energie sú práve Slanské vrchy, čím sú mi najmilšie.

Fotogaléria k článku

Najnovšie