“Momentálne máme 27 psíkov, ktoré pôsobia v jednotlivých oblastiach HZS, čiže sú tu chlapci od Vrátnej až po Slovenský raj. Čo sa týka plemien, všetko sú to nemecké ovčiaky, plus tri belgické ovčiaky. Väčšinou sú to psi, iba tri sučky, ktoré sú vykastrované. Je dobré, keď je skladba svorky jednopohlavná. Inak sa sučka v období hárania nemôže zúčastniť ani školenia, ani ostrého zásahu. Rozdiel je aj v tom, že sučky sú oddanejšie psovodovi. Niektorí psi sú príliš dominantní, bojujú so psovodom o vedúce postavenie a sučka takéto sklony nemá. “

Ako sa psi školia

Pes vyrastá so psovodom kvôli tomu, aby si zvykal na prostredie, v ktorom bude pracovať. Má služobného psa doma, v robote, rovnako ako keď má niekto vlastného psíka. Väzba medzi psom a psovodom odmalička je dôležitá. Psy majú do roka 5 kurzov, v letných (resp. jesenných) aj snehových podmienkach. Školenie začína odmalička, už od 2 mesiacov sa šteniatka zúčastňujú kurzov, aj keď len kvôli socializácii, aby sa zžili s prostredím, ktoré ich čaká v rámci svorky aj v práci.

Každý rok musia všetci psi absolvovať skúšky, obvykle to býva v marci na medzinárodnom kurze na Popradskom plese. Na základe výkonnostného stupňa sa začleňujú do pohotovosti, aj do ostrých akcií. Stupne vycvičenosti sú A, B, C (najvyššie), keď psík zopakuje C, tak CW. Na prácu na lavíne pes musí mať minimálne stupeň B, stredný stupeň vycvičenosti, a ten nemôže získať skôr, ako má 22 mesiacov, kvôli psychickej vyzretosti. Niektorý už aj v roku vie, čo a ako, ale ide o to, aby nezlyhal pri ostrých akciách, keď ide o nasadenie s vrtuľníkom a stresové situácie plné hluku a zhonu. Školenia sú nastavené tak, aby psy mali možnosť cvičiť s vrtuľníkom, odmalička a aspoň raz do roka. V jednotlivých oblastiach, ak majú psovodi možnosť ísť niekam, kde je vrtuľník, tak aj častejšie. Psík musí vedieť, kde vo vrtuľníku si má sadnúť, musí byť zvyknutý na upnutie do podvesu. Šteniatka si zvykajú najprv byť pri vrtuľníku pri vypnutom rotore, potom si niekoľkokrát nastúpia, vystúpia, potom sa naštartuje, sa idú previezť a až potom sa trénujú ťažšie veci. Sú psi, ktorí sa “ťahajú” do vrtuľníka, iní majú rešpekt, dokonca sú aj takí, ktorí si nikdy nezvyknú a nemôžu, žiaľ, získať spôsobilosť.

Čo so psom dôchodcom? A ako dlho môže pes vykonávať svoju prácu?

“U nás je rýchlejšie opotrebovanie najmä pohybového aparátu, lebo v horských podmienkach sa kĺby skôr zoderú. Pôsobia na ne sneh, zima, chlad. Je to individuálne. Sú psy, čo vydržia 11 - 12 rokov, ale to je skôr výnimka. Približne v 10 rokoch odchádzajú do dôchodku,” hovorí Ján Žiška. Psovod si odkúpi služobného psa a ten dožije u neho. Niektorí psovodi si, keď má pes cca 8 rokov, vezmú šteniatko, aby mali náhradu, keď pes odíde do dôchodku. Je to potom pre psovoda náročnejšie, lebo aj toho staršieho psa je potrebné stále cvičiť, absolvovať každoročné školenia a skúšky s dvomi psami. Psovodi si obnovujú odbornú spôsobilosť každé 2 roky. Ján Žiška hovorí, že na Slovensku pôsobí veľa kynologických skupín, ktoré sa zaoberajú záchranou, ale HZS s profesionálnou špecializáciou na lavíny je jediná na Slovensku. Policajný výcvik psa je o niečo odlišný. Pátrací a lavínoví psi HZS nie sú cvičení na obranu, preto sa ani nehodia do chovov. Museli by mať do určitej miery rozvíjanú agresivitu, ktorá sa však naopak potláča. “Máme spoluprácu s policajnými kynológmi, my sa zúčastňujeme na ich kurzoch, ktoré sa zaoberajú záchranárčinou, a zúčastňujú sa aj oni na našich kurzoch. Aj na tomto kurze mám zástupcu polície, ktorý sa zúčastňuje ako školiteľ. Má tu svojho psa, ktorý je vedený ako záchranársky.“

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ani figurant nemôže byť hocikto

Každý psovod musí najprv dva roky pracovať ako figurant, aby si vyskúšal prácu so psom. Psovod má obvykle skúsenosti so psom aj z domu. Všetci sú klasickí horskí záchranári a toto zameranie majú k svojej bežnej práci ešte navyše. Každý z nich sa však pre prácu psovoda rozhodol sám. “Na prácu figurantov sú najlepší bývalí psovodi, ktorí vedia, ako cvičiť so psami,” hovorí Ján Žiška. “Figuranta nemôže robiť hocikto, je to najdôležitejšie práve pri výcviku mladých psov. Gro našej roboty je na figurantoch. Majú aj školenia. Ak by urobili niečo nevhodné, môžu psa odradiť.” Dnes sme medzi figurantmi stretli bývalého hlavného kynológa Ladislava Gardošíka s jeho psom Jatom. Stretneme aj niekoľko žien, nakoľko psíkovia musia vedieť pracovať aj s inak voňajúcou "korisťou".

Prehľadávanie lavínového poľa

Po teoretickom úvode sa vyberieme do terénu. Psy hľadajú zablúdených a zranených ľudí, ľudí v lavíne, ale aj ich veci. Často sa ukáže, kde hľadať v lavíne, až po tom, čo pes nájde napr. rukavicu. Ján Žiška opisuje prehľadávanie lavínového poľa - najprv ho preštuduje, vyhodnotí si rozsah odtrhu, zistí, kde sa približne nachádzali zasiahnuté osoby, ak má svedkov, a odhadne, v ktorej časti nánosu by sa mohli nachádzať. Sem vyšle psa. Ak pes označí nejaké miesto, ktoré upútalo jeho pozornosť, preskúma ho sondou. Ak niečo nájde, ale nie je to človek (napr. batoh), zapichne tu sondu, a hľadá so psom ďalej. Ak nenájde so sondou nič, zapichne sem aspoň vlajočku, ktorá ostatným hľadajúcim signalizuje situáciu a tí potom môžu prísť s lopatami prehľadať miesto. Výcvik prebieha tak, že sa v snehu vykopú cca 2-metrové jamy a do niektorých z nich si políhajú figuranti. Niekedy trvá aj 2 hodiny, kým pes figuranta nájde - musia mať deku, telefón, GPS a dobré nervy. Figuranti diery menia, aby si psík nezapamätal miesta, kde niekoho našiel. Ide o to, aby sa cvičil najmä čuch. Nepísané pravidlo je, že na jedného zasypaného by mali byť dvaja psi.

Akcia hrou

Teraz je však vonku jeseň a tak si túto časť výcviku pozrieť nemôžeme. Kurz je nastavený na plošné vyhľadávanie ľudí v teréne. Ideme na rozhranie lúk a lesa, kde sa psi učia pátrať po živých zranených osobách. Slovko zranená je v tomto prípade dôležité. Psi sú totiž naučení na chodiace živé osoby nereagovať. Keby som si však vraj ľahla a prestala sa hýbať, Beny by pribehol ku mne a začal by štekať, že našiel “korisť”. Štekanie je signál, ktorým pes oznamuje nájdenie osoby alebo jej veci. Ján Žiška vypustí Benyho s povelom “Revír” a ten sa rozbehne prehľadávať okraj lesa. Po asi 10 minútach počujeme štekanie. Našiel jedného z figurantov schovaného v betónovej skruži. Figurant sa následne s Benym hrá s loptičkou na gumičke a tzv. peškom. Je to jeho odmena a zároveň motivácia, k týmto hračkám inokedy prístup nemá. Urobiť radosť pánovi by vraj motivácia zďaleka nebola. Hra funguje najlepšie a ako hru berie pes aj ostrú akciu, keďže nejaké povinnosti v celospoločensky dôležitej oblasti sa mu ťažko dajú vysvetliť. Následne psovod zavelí koniec hry a figurant zalieza späť do skruže. Na náš nechápavý pohľad Ján Žiška vysvetlí, že Beny si musí zapamätať, že v lese ostala osoba s hračkou, aby mal motiváciu na ďalšie hľadanie. O chvíľku Beny nájde ďalšieho figuranta pod posedom. Psík musí zvládnuť prehľadať aj objekty ako napr. senníky, kam sa môže zranená či stratená osoba utiahnuť. A zvládne aj posed po rebríku. Psík vylezie po rebríku hore a potom zase hlavou dole naspäť. Prípadne skočí zo 4,5-metrovej výšky, ako to naposledy predviedol práve Beny, našťastie bez úrazu. V Slovenskom raji psi tiež zvládajú rebríky. Psík sa nesmie preťažiť, preto sa pomaly vraciame, vystriedalo sa ľahké aj dlhšie hľadanie a je čas sa vrátiť.

GPS obojkov by bolo treba viac

Kynológovia HZS disponujú šiestimi GPS obojkami, ktoré im pomáhajú pri cvičení. Psovod v teréne vidí, kde sa pohybuje jeho pes, ktorého práve nemusí mať na dohľad, a či niektorému miestu nevenuje špeciálnu pozornosť. Po cvičení si môžu celú akciu vyhodnotiť a prebrať si prípadné chyby. Ján Žiška hovorí, že obojkov by sa im zišlo viac. Okrem iného by pomohli pri pátraní v rozsiahlejších úsekoch, lebo by sa dalo lepšie ošetriť, aby si dva tímy navzájom neprekrývali pole hľadania a postupovalo by sa efektívnejšie.

Hľadanie v ruinách

Vedia psíkovia vyhľadávať aj osoby v ruinách, pri zemetrasení v zahraničí? “Nás nikto do zahraničia zatiaľ nezavolal. Sú však u nás psovodi, ktorí sa s lavínovými psami zúčastnili na hľadaní po zemetrasení v Ankare v 80-tych rokoch. Stáva sa, že idú na výjazdy do zahraničia iné kynologické skupiny, ktoré nemajú takú spôsobilosť, ale my o tom nerozhodujeme. Druhá vec je, že nemáme aktuálne tak vybavený tím, aby vedel týždeň samostatne existovať, od ubytovania, cez stravu, cez hygienu po veterinárnu starostlivosť. Nesmú nikoho iného zaťažovať. Sme jedna z mála krajín v EÚ, ak nie jediná, ktorá nemá takýto komplexný záchranársky tím na pomoc v zahraničí a momentálne sa to rieši.

Bernardíny so súdkom nečakajte

Pri záverečnom čaji sa debata ešte raz zvrtne na rasy. Ako prvé lavínové psy sa u nás kedysi používali kólie, ale vôbec sa neosvedčili. Na vyhľadávanie osôb sú vhodnejšie border kólie, ale tie nemajú telesnú konštrukciu na ťažké zimné podmienky. Československé ovčiaky sa zase neosvedčili pre svoju tvrdohlavosť a ťažšiu výchovu. Belgický ovčiak je ľahší a štíhlejší ako nemecký a veľmi dobrý na letné hľadanie osôb, ale na lavínisku je najlepší nemecký ovčiak, pracuje s povestnou nemeckou spoľahlivosťou.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek