Jedno horúce letné dopoludnie parkujem na parkovisku pri lyžiarskom stredisku Žiarce kúsok nad obcou Pavčina Lehota. Zjazdovka sa v lete sa mení na bobovú dráhu. Nielen detváky majú radi tento adrenalínový zážitok. Celková dĺžka dráhy je 1000 m, ide o najstrmšiu dráhu na Slovensku s celkovým prevýšením 120 metrov. Maximálna rýchlosť, ktorú je možné dosiahnuť je obmedzená na 45 km/hod. Je v prevádzke od apríla do októbra. Chvíľku pozorujem niekoľko rodiniek, viacero detí žobre ďalší lístok.

Vedľa parkoviska nájdem aj informácie o náučnom chodníku s vyhliadkovou vežou a 11 náučnými bodmi v celkovej dĺžke 10 km, s prevýšením okolo 200 m a s krásnym výhľadom na Vysoké Tatry, Západné Tatry, Malú Fatru, Nízke Tatry a Veľkú Fatru. Trasa je vhodná pre pešiu turistiku a v zimnom období je po nej upravovaná aj bežecká stopa.

Vyhliadková veža

Vykročím poľnou cestou, výskajúcich bobistov nechám za chrbátom. V ruke mám vytlačenú orientačnú mapku NCH. Cesta vedie lúkami a stále ponúka výhľady do širokého okolia. Po pár minútach som pri vyhliadkovej veži. Práve jej fotografia ma sem zlákala. Jej drevená konštrukcia pekne zapadá do okolitej prírody, má dve poschodia a pod strechou je príjemný chládok. Výhľady ponúka veľmi pekné. Ako na dlani mám pred sebou celý hrebeň Západných Tatier a Chočské vrchy. Poteším oko aj fotoaparát a pokračujem ďalej. Poľná cesta je pohodlná nielen pre pešieho turistu, ale i pre bicykel či kočík. Stádo pasúcich sa ovečiek "stráži" driemajúci pastier na skladacej stoličke, pes sedí vedľa neho, asi ho stráži.

Panjarok

Panjarok je prírodný zárez, ktorým pretekajú spodné vody spod vrchu Zámček a vytvárajú skryté močarisko. Je obklopený hustým porastom krovín, rôznych drevín a vodomilných rastlín. Cesta ma vedie späť smerom k obci Pavčina lehota. Mám odbočiť doľava, poľná cesta je naozaj nenápadná a tak ju miniem a po chvíľke sa vraciam späť. Nevadí.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Lazisko a Jelie

Prechádzka je pekná. Ďalšie zastavenie Nad dedinou. Opisuje aj zaujímavosť v obci Lazisko časti Svätý kríž, kde je drevený artikulárny kostol, ktorý patrí k najväčším dreveným stavbám v strednej Európe. Kostol pamätajúci rok 1729 bol pôvodne postavený v Paludzi, v jednej z obcí zaplavených počas výstavby vodného diela Liptovská Mara. Presťahovanie začalo v roku 1974 a slávnostná posviacka zrekonštruovaného kostola bola 22. 8.1982.

Cesta pomaly stúpa k svojmu najvyššiemu bodu, ktorým je kopec Jelie. Ešte v minulom storočí bol celý tento kopec zalesnený. Na tieto časy spomínajú krehké a pritom majestátne borovice, na ktorých jasne vidno pôsobenie vetrov a bleskov. Dnes je pastvín podstatne menej, preto je tu množstvo kríkov, krovín, tráv. Západná časť Jelia je husto porastená malinami horskými, ktoré patria k najstaršiemu bobuľovitému ovociu. Škoda že je také suché leto, veľa malín som si veru neodtrhla. Už antickí lekári odporúčali piť malinovú šťavu najmä pri zažívacích ťažkostiach. Na jednej starej borovici je posed, super miesto na šarvátky malých divochov cez prázdniny. Hľadám odbočku, ktorou by som sa dostala na spodnú cestu. Strihnem to krížom cez hustý trávnato-burinový porast. Žiadna doplňujúca značka orientácii nepomôže. Škoda, tu by sa hodila.

Rakový jarok a Jelšie

Som na panelovej ceste spájajúcej obce Bodice a Pavčinu Lehotu. Ôsme stanovište Rakový jarok upozorňuje na rovnomenný potôčik, ktorý by mal byť po pravej ruke. Trochu sa stráca v hustom poraste jelší, jaseňov a krovín. V tomto horúcom lete nemá veru veľa vody. No miestni nadšenci sú pyšní najmä na jeho čistotu, o ktorú potok v minulosti prišiel a až vybudovaním kanalizácie sa v ňom zasa objavili pôvodní obyvatelia: rak a pstruh potočný. Iba vtáčikov je tu naozaj neúrekom a asi sa práve v tieni stromov skrývajú pred horúcim slnkom. Spievať ale neprestávajú, čo je čarovné.

Ďalšia zaujímavá etapa cesty vedie cez prírodnú rezerváciu Jelšie, ktorá leží na západ od riečky Demänovky. Výmera rezervácie je 26,1 ha v katastri obce Pavčina Lehota a Bodice. Ide o zachovalý komplex spoločenstiev jaseňovej jelšiny v Liptovskej kotline, ktoré boli na iných miestach Liptova už zmenené alebo vyrúbané. Porast je zložený z výmladkovej jelšiny a vtrúseného smreka s jaseňom. Je tvorený najmä jelšou lepkavou a jelšou sivou. K nim sa pridal jaseň. Súčasťou porastu je aj bohatý podrast tvorený krušinou jelšovou, rešetliakom prečisťujúcim, bršlenom európskym a bazou čiernou. V letnom období je tak prerastený, že jeho prechod je takmer nemožný. Je výborným úkrytom pre zver, ktorá sa tu rada zdržuje. Ide o najmä o srnčiu, jeleniu, a kvôli miestam, ktoré sú podmočené teplými prameňmi sa tu veľmi dobre cítia diviaky. V podvečer alebo skoro ráno na okolitých lúkach môžete vidieť pasúcu sa jeleniu zver.

Konečne som v tieni spomínaných stromov, drevený chodník uľahčuje prechod zamokreným územín. Poteším sa, že stretnem aspoň jednu živú dušičku, miestnu cyklistku. Doteraz som bola na lúkach úplne sama. Všetci návštevníci uprednostnili bobovú dráhu a prechádzku po vyhliadkovú vežu a späť.

Pavčina Lehota

Cesta ma následne dovedie na začiatok obce Pavčina Lehota, podľa mojej mapky som minula posledné dve stanovištia. No čo už. Aspoň si prezriem obec. Pavčina Lehota informácie z Turistického sprievodcu z roku 1982: Vznikla v chotári obce Bodice. Prvý krát sa spomína v roku 1365. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lesoch. V 19. a 20.storočí bola doplnkovým zamestnaním domácka výroba, najmä výroba zvoncov, praciek, bičov, tkanie plátna, vrecoviny a kobercov. Zo starších stavebných objektov sa zachovala zvonica z roku 1883, ktorá fungovala ako merač času i signalizačné zariadenie.

Míňam pekne zrekonštruovaný dedinský dom a vedľa neho je studňa. Pod prístreškom, na boku ktorého je koleso na vyťahovanie vedra, je informačná tabuľa. toto miesto sa nazýva výtok. Obec začala vznikať v roku 1280 na základe potreby zúrodňovania krajiny. Po vyklčovaní lesa a kríkov bolo potrebné odvodniť močariská vtedy dostupnými technológiami - rigolmi. Následne prišla meliorácia. Prebehla v dvoch etapách, najprv v intraviláne obce a následne v jej okolí. Výtok vznikol reguláciou Dedinského potoka. Na malom námestí je pamätník padlým hrdinom v SNP. Vychádzam z obce okolo poľnohospodárskeho dvora smerom k lyžiarskemu stredisku Žiarce. Spätný pohľad ponúka panoramatický obrázok hrebeňa Západných Tatier.

Záver

NCH vytvorili členovia Združenia cestovného ruchu v Pavčinej Lehote. Vedie najmä po lúkach a bývalých pastvinách, tak neponúka prakticky žiadny tieň, čo je v horúcich letných dňoch problém. Preto je potrebné mať so sebou dostatok vody a aj nejakú desiatu. Nádherné a dychvyrážajúce výhľady na okolité horské hrebene a vrcholy musia byť prekrásne najmä počas zimy na bežkách. Upravená stopa tak zmaže prípadné problémy s orientáciou.
Teším sa z objavených miest, kde určite niekedy zasa vezmeme detváky. Nabudúce by som si určite vybrala za cieľ prechod do obce Lazisko a Svätý Kríž.

Informácie boli čerpané z informačných tabúľ NCH.

Užitočné webové stránky

www.pavcina-lehota.sk
www.visitliptov.sk

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek