Túra

Cez Rusinowu Polanu na Krzyżne

29.11.15
Po roku sme s Jankou opäť zavítali do Tatier. Na jeseň, s dobrou vyhliadkou na víkendové babie leto. Večer sme zakotvili v malej útulnej krčmičke v Starom Smokovci a pri pivku s partiou starých i nových známych sme sa dozvedali najnovšie tatranské správy. Po predostrení nášho plánu nám starší horský nosič naznačil, že hore sa v posledných dňoch šmýkalo, no už sa to začína zlepšovať. S vidinou pekných zážitkov sme si ľahli spať.

Trasa

Lysá Poľana – Palenica Białczańska – Czerwone Brzeżki – Rusinowa Polana – Kaplica Matki Boskiej Jaworzyńskiej – Gesia Szyja (Husia šija) – Rówień Waksmundzka – Wolarczyska – Pod Czerwonym Stawom (pod Červeným plesom) – Krzyżne – Wielki Staw Polski – Schronisko w Dolinie Pięciu Stawów Polskich (Chata pri Prednom Poľskom plese) – Dolina Roztoka – Wodogrzmoty Mickiewicza (vodopády) – Palenica Białczańska

Z Lysej Poľany k Červenému plesu

Ráno o siedmej nás odviezol autobus na hraničnú Lysú Poľanu, odkiaľ sme prešli úvodné kilometre na parkovisko na Palenici Białczańskej. Na množstvo ľudí v oblasti som si zvykol, trošku ma zarazilo len to, že modrú značku na Czerwone Brzeżki mal v pláne málokto. V lese bolo príjemne ticho, aj teplota bola po zahriatí sa cestou do kopca vcelku prijateľná. Za nami sa objavili dve slovenské dievčatá z Popradu. Kto by bol vtedy povedal, že nás o osem hodín povezú autom do Tatranskej Lomnice.

Približne za hodinku sme po pekne upravenom chodníku vstúpili na Rusinowu Polanu. Uprostred odlesneného svahu stál košiar s ovečkami, poniže na okraji lesa koliba a pri nej štyri malé kolibky – psie búdy. Scénu horskej lúky dotvárali masívne stoly s lavicami, sedenie pre asi stovku ľudí. Usadili sme sa k raňajkám, zahľadení na skalnaté vrcholky našich veľhôr.

Už doma som si v mape všimol, že naša trasa prechádza blízko pútnického miesta - kaplnka Matky Božej Javorinskej (Kaplica Matki Boskiej Jaworzyńskiej) na Wiktorówkach. Nemusel som dlho presviedčať Janku, aby sme sa k nej z poľany prešli. Okrem sakrálnej stavby nás zaujal prameň vyvierajúci zo skaly a najmä malý symbolický cintorín so spomienkovými tabuľkami na obete hôr, horských záchranárov i radových turistov.

Po návrate na Rusinowu Polanu nás čakal výšľap na Husiu šiju (Gesia Szyja), pochod nám značne uľahčovali série drevených schodov. Gesia Szyja (1489 m n. m.) v Tatrách určite nevyniká výškou, vďaka svojej polohe však ponúka výborné, pre nás „neokukané“ výhľady zo severu na Tatry. Na juhu ležala najbližšie Mala Koszysta, za ňou Wielka Koszysta so skupinou Woloszynov. Niekde za Wielkou Koszystou sa skrývalo sedlo Krzyżne (Przełęcz Krzyżne), záverečný bod legendárnej Orlej prte (Orla Perć) a dnes naša vstupná brána do Doliny Piatich Poľských plies (Dolina Pięciu Stawów Polskich). Na východe sme bezpečne rozoznali Kasprov vrch (Kasprowy Wierch) i Giewont. Smerom na východ sme sa po chvíli pobrali aj my, naša trasa „sestry“ Koszyste obchádzala sprava. Za rázcestníkom Rówień Waksmundzka sme sa na dlhšie ponorili do tmavých tajomných lesov. Úzky chodník na viacerých miestach pokrývalo blato, les-prales bol všade dokola krásne nedotknutý, sem-tam padnutý strom, papradie, presne tak, ako to mám rád. Lesy mali podľa mapy končiť v miestach, kde cestu pretínal Pańszczcki Potok odvádzajúci vodu z Červeného plesa (Czerwony Staw). V Doline Pańszczyca okolo Pańszczyckeho potoka už rástla kosodrevina. Za rázcestníkom Wolarczyska, zelená značka pokračovala do Gasienicowej Doliny k chate Murowaniec, nás viedla čierna značka k Červenému plesu. Sadli sme si na okraj jazera a sledovali akési malé vrabčence cupkajúce po zamrznutej vodnej hladine. Niečo sme zjedli a len veľmi pozvoľna sme sa nútili k odchodu z krásneho miesta. Okolie plesa obrástla kosodrevina, vľavo (na západe) dominovala pekne sfarbená Žltá veža (Żółta Turnia).

Na Krzyżne a z Krzyżneho

Chodníčkom od Gasienicowej Doliny sa k nám blížilo pár turistov, aj za nami, od hradby Orlej hrebeňovky doliehali nejaké hlasy, premávka sa zahusťovala. Po načerpaní síl sme sa pustili do finálneho stúpania na sedlo Krzyżne. Čoskoro sme vstúpili do tieňa tatranských skál, čo sa okamžite odrazilo na poklese teploty. Severná strana neostala svojej povesti nič dlžná. V najvyšších partiách nás čakal snehový poprašok a zaľadnené kamene. Pred túrou som mal zo stupáku na hrebeň trochu obavy, spomínal som si, ako sme schádzali reťaze a sutiny zo sedla Zawrat. Dnes to bolo oveľa lepšie, sutiny takmer nebolo, technických pomôcok nebolo treba, len na pár miestach sme zapojili ruky. V obkľúčení tieňa a šedých žulových stien sme strávili asi hodinu. O to príjemnejšie sme sa cítili, keď sme dosiahli vytúžené, slnkom zaliate sedlo Krzyżne. Okamžite nás uchvátil pohľad na južnú stranu, do Doliny Piatich Poľských plies. Veľké Poľské pleso (Wielki Staw Polski), Predné Poľské pleso (Przedni Staw Polski) s chatou či schroniskom na brehu, vodopád Siklawa, modrá voda so zeleňou trávy a kosodreviny kontrastovala a zároveň sa výborne dopĺňala so sivou skalou. Úprimne som si zablahoželal k výhľadu, k výberu túry, k tomu, že som skrátka teraz tu. S Jankou sme sa na seba usmiali, bolo jasné, že zdieľame rovnaké pocity. Smerom od Orlej prte (Orla Perć) podchvíľou niekto prišiel, pár ľudí kráčalo poza nás na Wielki Woloszyn. Odniekiaľ napokon prišli aj naše známe – dievky z Popradu. Vyzeralo to, že máme rovnakú trasu.

Krajina okolo bola úchvatná, no čas nás prinútil pohnúť sa ďalej. Najprv sme žľabom pod sedlom (Żleb pod Krzyżnem) strmo klesli, následne sa náš chodník pridŕžal vrstevnice obchádzajúc hlbokú Dolinu Roztoki pod nami. Ľudí pribúdalo, pri plesách to už bola jedna promenáda. Turistickú chatu pri Przednom Poľskom plese (Schronisko w Doline Pięciu Stawów Polskich) som navštívil prvýkrát, pôvodne sme tu plánovali prespať, no zajednávanie nocľahu pár dní vopred sa v tomto prípade neosvedčilo. Nakoniec sme boli radi, vzhľadom na davy, ktoré sa pri plese, pred chatou, v chate, v bufete či na toaletách zdržiavali. Okrem miesta prespania sme sa zaoberali ďalšou otázkou; ako sa dostať z Lysej Poľany, keďže náš čas príchodu tam a čas odchodu autobusu odtiaľ mal odchýlku 2,5 hodiny. Vtedy Janku napadlo popýtať sa našich dvoch dievčat, ktoré medzičasom prišli tiež. Po úspešnej dohode o odvoze a dopití piva sme veselo vykročili po čiernej značke do hlbokej Doliny Roztoki, kde pochodovali rady ľudských mravčekov. Úsek cez vodopády Wodogrzmoty Mickiewicza na parkovisko Palenica Białczańska sme chceli mať rýchlo za sebou. Mohutné stretávačky, obchádzačky a vyhýbačky boli nechceným bonusom na záver. Vďaka za doobedie na Rusinowej Polane, v lesoch pod Malou Koszystou či pri Červenom plese. Tam sme si samotu a ticho hôr dokonale užili.

Fórum 2 príspevky
Cez Rusinowu Polanu na Krzyżne 29/11/15 20:11 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Veľký Choč s deťmi Ak by som mal akcii priradiť nejaký počiatok, „prvú zmienku o obci“, vrátil by som sa 6 rokov dozadu, keď som s ešte len trojročným Alexom zavítal na Bačovské dni do Malatinej. Ochutnávka syrov, vlastnoručná výroba šálky z hliny a súťaž v plieskaní bičom patrili k vrcholom. V ten deň sa mi podarilo do Alexovho slovníka infiltrovať výrazy „bič“ a „Choč“, ktorý sme v to popoludnie obdivovali z viacerých strán. Odvtedy neuplynul rok, aby sa Alex nespýtal, kedy pôjdeme na Choč. 24/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj nášho staručkého auta so stúpaním na Donovaly, ukončený buď výdychom úľavy celej posádky alebo vyvretou vodou. 17/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Na Vápeč cez Baské Strážovské vrchy som naposledy brázdil pred tromi rokmi s parťákmi. Náš pôvodný zámer prejsť trasu z Vrícka do Hornej Poruby nakoniec nevyšiel a skončili sme v Zliechove. Vypadol tak jeden z našich hlavných cieľov – Vápeč. V hlave som ho však držal poctivo ďalej, a keďže nás tohtoročné „leto“ nie a nie opustiť, zosnoval som okolo tejto vápencovej hrudy trasu. Parťák sa tentoraz nenašiel, a tak som vyrazil sám. 14/12/18 Radoslav Jurčina Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Okolo Omšenia cez Baske, Homôľku a Bartošovicu Bez mučenia sa priznám, že Strážovské vrchy sú pre mňa takmer nedotknutým terénom. Lezenie pri Omšenskej Babe a silvestrovský pobyt v Chvojnici sa odohrali ešte hlboko v minulom tisícročí. Už ani neviem, prečo som sa začal ňúrať v mape práve okolo Omšenia – vrchy, výhľady, pramene, prístrešky – každopádne sa mi zrodil v hlave hrubý koncept. Najprv som mal ísť sám, ale potom sa Monike podarilo odtrhnúť sa od povinností, a tak sme mohli vyraziť v kompletnej zostave aj s Hugom a Čili. dnes Pavol Timko Strážovské vrchy
Túra Mních z Martinčeka Liptov je plný skvelých miest ako stvorených pre výlet. Napriek tomu sa vám môže hodiť aj tento môj tip, vhodný najmä pre rodiny s deťmi. Vyberieme sa totiž na krátku prechádzku na vŕšok Mních, týčiaci sa rovno nad Ružomberkom. Výhľady sú zaručené. včera Andrea Morongová Veľká Fatra a Choč
Túra Tiesňava Prieboj a Peňažná z Ihráča Vždy ma poteší, keď domáci poznajú svoje okolie, zaujímavé lokality v ňom, keď vedia ich históriu a hlavne, keď si uvedomujú jej krásu a význam. Nie je to vždy tak. Veď z nejednej pamiatky sa už stalo smetisko alebo bola zničená kvôli vlastnému sebeckému prospechu. Taktiež ma teší, keď si tieto vedomosti nenechajú len pre seba, ale pamiatku sprístupnia, hoci aj miestnym značením, a tak umožnia, aby aj iní ľudia mohli obdivovať jej krásu a oceniť jej hodnotu. včera Danka Tomášiková Kremnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Cez Rusinowu Polanu na Krzyżne 29/11/15 20:11 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Poľsko: Tatry - Tatry Wschodnie (Východné Tatry) - Tatry Wysokie (Vysoké Tatry) / Tatrzański Park Narodowy (Tatranský národný park)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2099 m n. m.
    • min: 979 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1228 m
    • klesanie: 1214 m
  • Vzdialenosť
    • 24 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 02.10.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 49.2633 ° SŠ
      dĺžka: 20.1148 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.2546 ° SŠ
      dĺžka: 20.1029 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • salaš na Rusinowej Polane, Chata v Doline Piatich Poľských plies (Schronisko w Dolinie Pięciu Stawów Polskich)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Lysá Poľana (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.04 (0.4)