Túra

Spoznávanie bratislavských kaverien

07.12.15
Lesy Bratislavy, najmä v okolí Kamzíka a Dúbravskej Hlavice, ukrývajú pamätníky z čias 1. svetovej vojny v podobe bunkrov - kaverien. Vďaka občianskemu združeniu Bunkre sa unikáty postupne vynárajú spod zeme, vyprázdňujú od množstva odpadkov a sprístupňujú verejnosti. Zúčastnili sme sa na prechádzke pod názvom “Spoznávanie kaverien od Ahoja po Kamzík”, organizovanej združením.

Kedy, kde a s kým

Tri týždne v predstihu bol uverejnený na webovej stránke OZ Bunkre oznam:
Spoznávanie kaverien (bunkrov z Prvej svetovej vojny) od Ahoja po Kamzík
Kedy: 7. november 2015 10:00 - 14:00 h

Raz do roka OZ Bunkre robí prechádzku, v roku 2015 to vyšlo na 7. 11. Začíname o 10:00 na Laurotovej ulici, pôjdeme smerom na Kamzík a ako poslednú z 15 kaverien, ktoré preskúmame, otvoríme Kamzík 6. Prechádzka bude uskutočnená za každého počasia, nutné je si zobrať nepremokavú obuv, baterku a niečo pod zub. Vhodná je pre deti od 8 rokov, celková dĺžka prechádzky sú 4 km s prevýšením 250 metrov.

Hľadanie a plazením dovnútra

Podľa plánu sa po 10-tej hodine hlúčik (možno 30 ľudí) zložený zo všetkých vekových kategórií dáva do pohybu (trasa). Kráčame do kopca, pozorne počúvame odborný výklad. Po pár krokoch stojíme pred prvým vchodom. V okolí si musíme dávať pozor, pretože ako sme boli upozornení, každá kaverna má vetrací komín a neradno doň pri neopatrnosti spadnúť. Otvor býva zabezpečený len položenými konármi. Najskôr pozorujeme, ako jeden z členov združenia vlieza komínom do útrob zeme a o chvíľu na druhej strane krtko v podobe človeka vylieza vchodom, ktorý je z veľkej časti zasypaný. Zopár odvážlivcov sa takmer plazením dostáva dovnútra. O veľkosti bunkra dáva tušiť skutočnosť, že keď je dnu cez 10 ľudí, tak ešte stále sa tam vmestia ďalší.

Po motivačnom prisľúbení, že ďalšia kaverna bude menej zavalená, sa vydávame vpred. Míňame pozostatky komunikačného bodu z 2. svetovej vojny v podobe trčiacich skrutiek z betónovej základne stožiara. Postup lesom mimo vyšliapaných chodníčkov s hľadaním správneho azimutu miestami pripomína blúdenie, ale nakoniec stojíme pri portáli kaverny. Tentokrát čupiac vliezame dnu. Čelovky osvetľujú interiér. Na stenách sú zhrdzavené držiaky karbidových lámp. Na zemi sú sem-tam kamene alebo odpad, ktorý pravidelne vynášajú naši sprievodcovia.

Ďalej prechádzame cez dolinku prameňa studničky Koziarka a stúpame prudko do svahu. Nachádzame ďalší bunker. Ale má to háčik. Vchod je úplne pochovaný v zemi, takže vchádzame komínom dole. Vnútri spia dva netopiere, medzi kameňmi sa stráca salamandra. Po preskúmaní vyliezame rebríkom hore. Než vojdeme na asfaltovú cestu, ešte prechádzame okolo kaverny, ktorá je celá zasypaná. Prechádzame k lanovke, pred ktorou v húštine kríkov malín a černíc vchádzame do ďalšieho bunkra. Z druhej strany lanovky vidíme balvanmi zavalený ďalší vchod. V bezprostrednej vzdialenosti zvyškov lyžiarskeho vleku je opäť zasypaný portál. Nakoniec prechádzame lúkou, aby sme sa dostali k vrcholu dnešnej exkurzie, a to k takzvanej veliteľskej delostreleckej “dvojpodzemnopodlažnej” kaverne Kamzík - 6. Hluk agregátu dáva vedieť, že bunker bude osvetlený. Interiér nám približuje zopár exponátov a informačných tabúľ históriu nielen tunajších kaverien, ale aj v Taliansku a iných krajinách rakúsko-uhorskej monarchie.

História

Bunkre - delostrelecké úkryty budovalo Ministerstvo vojny v priebehu 1. svetovej vojny. Mali slúžiť na ochranu delostrelcov a uskladnenie munície. Rozmiestnenie bolo také, aby dokázali ochrániť Most cisára Františka Jozefa, jediný most cez Dunaj v Bratislave. Údajne boli schopní prípadne zničiť most cez Moravu (na mieste dnešného Cyklomostu slobody). Mali teda chrániť prístup do Viedne. Obdobné kaverny sú známe aj zo svahov Hainburgských vrchov (Hundsheimer Berge).

Chodby sú dlhé rádovo 3 -18 metrov. Zo stavebného hľadiska sa môžu deliť na dva typy. Typ 1 je vylámaný v skale banským spôsobom a následne vnútri vybetónovaný. Typ 2 bol stavaný povrchovým spôsobom, t. j. kaverna bola postavená vo výkope a následne zahrnutá zeminou. Bunkre nikdy neboli použité v bojoch. Časť z nich ani nebola dostavaná, keďže počas výstavby vojenská technológia tak pokročila dopredu, že kaverny sa stali zraniteľnými a stratili význam. Čo ale neuberá na ich hodnote, keďže obdobné opevnenia sa použili v bojoch napríklad v Taliansku alebo Slovinsku. Po skončení svetového konfliktu boli bunkre ponúknuté k odkúpeniu majiteľom pozemkov, na ktorých boli postavené. Neodkúpené sa následne zasypávali zeminou. Niektoré boli neskôr znehodnotené a zaplnené odpadkami "návštevníkov". Dovedna sa ich zatiaľ podarilo nájsť rádovo 50.

Dúbravská Hlavica

Zo zelenej turistickej značky, vedúcej k vykopávkam rímskych kúpeľov Villa rustica, odbočíme vľavo a nasledovaním žltých kruhov na stromoch dôjdeme k zabezpečenému vstupu. Sledovaním ďalších značiek nájdeme aj ostatné kaverny (trasa).

Ako chlapci z bratislavskej mestskej časti Dúbravka sme na potulkách po Dúbravskej Hlavici chodili aj okolo bunkrov z 1. svetovej vojny, o ktorých sme nevedeli takmer nič. Bolo to vtedy, keď ešte náletové dreviny a rôzne kríky tieto objekty nepohltili. V našich detských myšlienkach a rozhovoroch sme si predstavovali, ako je celý kopec prevŕtaný tajuplnými chodbami. Aj sme sa pokúsili preskúmať najprístupnejšiu na Brižite, ale množstvo odpadkov a spektrum schádzajúcich sa tu osôb nás dostatočne odrádzalo. Nakoniec naše odhodlanie skončilo, keď nás kamarátov otec, bývalý baník, vystríhal pred oxidom uhličitým, ktorý je ťažší než vzduch a môže sa v takýchto miestach hromadiť a predstavovať nebezpečnú pascu. Čas plynul, až raz pri prechádzkach po chodníčkoch z detstva, som narazil na odkopaný bunker s informáciou, že ide o národnú kultúrnu pamiatku s možnosťou vstupu so sprievodcom.

Ostatné zaujímavosti

Pri prechádzkach popri rieke Morave je množstvo menších bunkrov spred 2. svetovej vojny, takzvané “ropíky”. Taktiež na petržalskej strane Dunaja sa nachádzajú objekty bunkrov spred 2. svetovej vojny. Je tu vojenský cintorín padlých vojakov v 1. svetovej vojne.

Na zelenom turistickom chodníku pod Devínskou Kobylou nad Devínskou Novou Vsou je dodnes vidieť zopár hraničných kameňov Slovenského štátu a Nemecka s vytesanými písmenami S a D. V neposlednom rade, na vrchole Devínskej Kobyly sú budovy raketovej základne.

Záver

Aj napriek sychravému jesennému počasiu prechádzka splnila účel po všetkých stránkach. Zistili sme zaujímavé informácie o histórií objektov, ktoré môžeme nájsť na potulkách v lese. Doslova sme si ohmatali minulosť. Naše poďakovanie patrí členom OZ Bunkre, ktorí nás sprevádzali a neúnavne zodpovedali naše otázky. Náš obdiv si zaslúžia, že sa podujali zachraňovať a sprístupňovať tieto objekty, a to všetko vo svojom voľnom čase.

Užitočné odkazy

www.bunkre.info
Bunkre z obdobia 1. sv. vojny “KAVERNY”
Kaverna Kamzík - 6 "KK6" (facebook)
Kaverna Kamzík – 6
Dúbravská kaverna 2
Dúbravská kaverna 3
Národná kultúrna pamiatka Delostrelecké opevnenie Bratislava-Dúbravka
Vojnový cintorín a pamätník padlých v 1. svetovej vojne (Petržalka-Kopčany)
Petržalské bunkre (cyklotúra)

Fórum 12 príspevkov
Spoznávanie bratislavských kaverien 20/09/17 09:04 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Beskid, Kasprowy Wierch a Dolina Gąsienicowa v zime V predchádzajúcej časti sme si predstavili prechádzku na hraničný hrebeň v letnom čase. Išlo o preskúmanie terénu pred zimou. Tentokrát sa po takmer rovnakých stopách vydáme bielou Gąsienicowou dolinou, keď bude lákadlom pohľad na zatvorenú slovenskú krajinu Vysokých a Západných Tatier. Na začiatok pridáme krátku prechádzku za výhľadmi ponad Kotlinu Zakopiańsku a na takmer celé Tatry. Posledný deň bude patriť vzácnemu zoskupeniu kolíb - “Bacówiek” na lúke Polana Kopieniec. 18/06/19 Roman Matkovčík Tatry, Západné Tatry, +
Túra Beskid, Kasprowy Wierch a Dolina Gąsienicowa v lete Frekvencia pomenovania Beskyd/Beskydy je tak častá ako napríklad Magura či Poľana. Pod označením Beskydy si môžeme predstaviť pohorie v Poľsku, v severovýchodnej Morave, na Orave či Ukrajine. Avšak my sa vyberieme na hrebeň Západných Tatier, ktorých najvýchodnejší vrchol je Beskid (slov. Beskyd) 2012 m. V jeho blízkosti si nenecháme ujsť dominantnejší vrchol Kasprovho vrchu (Kasprowy Wierch) s vrcholovou stanicou lanovky a meteorologickým observatóriom. Vychádzku zrealizujeme v lete a v druhom pokračovaní článku v zime, kedy bude pridanou hodnotou pohľad na zatvorenú slovenskú krajinu Vysokých a Západných Tatier. 11/06/19 Roman Matkovčík Tatry, Vysoké a Belianske Tatry, +
Túra Maroko krajina hôr a púšte: Jebel Toubkal a Sahara Človek by si mal plniť svoje méty, využiť príležitosti, ktoré sa naskytnú. Po Gerlachu, po zdolaní alpskej 3000+ a priblížení sa k 4000 ostal neprekonaný stupienok 4000+. Slovo dalo slovo a nadišiel čas zúčastniť sa 10-dňového pobytu na exotikou zaváňujúcom mieste v africkom Maroku. Čaká nás 6-dňový pobyt v horách Vysokého Atlasu a nazretie k okraju Sahary. 30/04/19 Roman Matkovčík Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Vodopády v okolí Liptovských Revúc Jar v roku 2019 začala veľmi suchým a teplým marcom a pokračovala takým istým aprílom. Turisti sa tešili a poľnohospodári bedákali. V máji sa to však vymenilo. Studený a daždivý máj žičil poľnohospodárom, ale trápil turistov. V máji by už bolo treba stúpať aj do vyšších hôr, robiť hrebeňovky, no počasie hovorí nie! dnes Danka Tomášiková Veľká Fatra a Choč
Túra Nýdek – Veľká Čantoryje s deťmi Koncom augusta 2018 má mladšia dcéra Vilma 8 týždňov a za sebou prvý alpský výlet. Staršia dvojročná Dita je už skúsená turistka. O dva týždne na to trávime predĺžený víkend v Mostoch u Jablunkova, hneď za slovenskou hranicou. Po výlete na Girovú a upršanom dni na Trojmedzí má byť opäť pekne, a tak sa rozhodujeme pre turistický výlet na Veľkú Čantoryju (po česky Velká Čantoryje), hraničný vrchol a najvyšší bod Sliezskych Beskýd. včera Andrea Morongová Západné Beskydy, Česko
Recenzia Asolo Magnum GV – ferratové stredne vysoké topánky Hľadanie ideálnej obuvi na turistiku a pridružené aktivity je zložité. Modelov na trhu je veľké množstvo a jeden, ktorým by sa dalo pokryť všetko, je takmer nemožné nájsť. V poslednom čase som si zvykol – ako priblíženie k ideálu univerzality – používať approach polovičky. Za cenu zníženia opory dostanete vzdušnú obuv s výbornou pohyblivosťou, no členok si to môže ľahko odniesť. Ak chcete ponechať výhody approach polovičiek, no trochu zlepšiť oporu, môžete siahnuť po tzv. mid verzii, ktorá má nízky komín. Takouto mid verziou je napr. aj Asolo Magnum GV, ktorý od jari testujem. 17/07/19 Ľubomír Mäkký Obutie

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Spoznávanie bratislavských kaverien 20/09/17 09:04 12 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)
  • Počet dní
    • 0,5
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 400 m n. m.
    • min: 300 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 222 m
    • klesanie: 124 m
  • Vzdialenosť
    • 4 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 07.11.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.1816 ° SŠ
      dĺžka: 17.1105 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.18344 ° SŠ
      dĺžka: 17.09902 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • prameň Krčmár pod Cvičnou lúkou na Kamzíku
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus, MHD), Kamzík (MHD)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.62 (0.16)