Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Z Jarabej skaly
Z Jarabej skaly Zatvoriť

Túra Tri dni v Poloninách

Každý máme svoje špeciálne miesta, v pre nás špeciálnych pohoriach, do ktorých sa radi vraciame. Niekedy čakáme celý rok, kedy nadíde správna príležitosť. Nebudem hádam sám, keď poviem, že mojou slabosťou sú Poloniny. Slovenská strana je komerčne oveľa menej využitá ako poľská. Niekto by oprávnene namietal nevyužitým potenciálom, ale keď večer zavládne pokoj, tma a ticho, očarený si hovorím, že to tak má byť.

Vzdialenosť
47 km
Prevýšenie
+1848 m stúpanie, -1665 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
3 dni
Obdobie
jeseň – 28.10.2015
Pohoria
Poloniny: Bukovské vrchy (Národný park Poloniny)
Trasa
Voda
Chata Balnica, prameň Cirochy pod Ruským sedlom (pri útulni), studňa v Ruskom, prameň v Runine, prameň Tri studničky nad Runinou, prameň pod sedlom Ďurkovca
Nocľah
Chata Balnica, ubytovanie v Runine
Doprava
Snina (vlak, bus) - Osadné (bus)
Runina (bus) - Snina/Stakčín (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1119 Bukovské vrchy (1:50.000)

1. deň

Osadné – Ďakov – Balnica

Na hraničný hrebeň je to blízko. Rýchlou chôdzou skutočne 1,5 hodiny od smerovníka v Osadnom, presne ako sa píše na tabuľke. Preto sme si povedali, že ráno sa vyspíme. Doviezol nás poobedný autobus. Plánoval som rýchlejší výstup, no nakoniec neprekážal ani krátky úsek po tme cez prales v rezervácii Udava. Čo nás toľko zdržalo? Krypta v Osadnom je vcelku známa ľuďom po okolí a propagovaná bola v dokumentárnom filme Osadné. To bola naša prvá zastávka – vymeniť mince za suveníry a pustiť sa ďalej. Najviac času sme stratili, ako inak, v krčme. Len nie pri pohári čapovaného či nalievaného, s krčmárom Borisom sa dobre rozprávalo. O minulosti, prítomnosti, záľubách... Pohľad si zaslúži polica s historickými vojenskými predmetmi aj dlho neškodnou muníciou, nájdenou po okolí. Dozvedeli sme sa, že má na starosti ubytovanie v turistickej ubytovni Borovka. Niekedy v budúcnosti ju navštívim a pripravím o nej samostatný článok. Ak by kapacitne nestačila, za dedinou je vyhradená plocha pre stanový tábor.

Samotný výšľap na hraničný priechod Balnica je hodnú chvíľu nudný, asfaltový. Slnko nám dáva najavo, že s koncom októbra si kráti pracovnú dobu. Za vstupnou bránou náučného chodníka naraz les stemnel. Stromy, ktoré na nás hľadia, pamätajú ešte doby našich prarodičov, možno aj viac. Už nebolo slnka, vošli sme do cárstva tieňov. A na druhej strane hrebeňa sme našli Balnicu – platí všetko, čo som napísal o ubytovaní Przystanek Balnica. Mimo letnej sezóny je vhodné zatelefonovať a rezervovať si ubytovanie. Iných hostí okrem nás vtedy nebolo.

2. deň

Balnica – Solinka – Roztoki Górne – Ruské sedlo – Ruské (bývalá obec) – Smerekovica bývalá obec) – asfaltkou do Runiny

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Dohodli sme sa s chatárom, že na raňajky bude praženica a ochotne nám ju pripravil. Dalo sa venovať plánovaniu trasy. Z časových dôvodov sa rozhodlo nepokračovať po hlavnom hrebeni Bukovských vrchov, ale skúsiť to trocha neštandardne, po koľajniciach do vysídlenej niekdajšej rusínskej obce Solinka. Vlak Bieščadskej lesnej úzkokoľajky (Bieszczadzka Kolejka Leśna) s turistami už mal tiež po sezóne, nejazdil, takže nás nemalo čo zraziť. Okolie trate je nádherné, hlavne na jeseň. Videli sme niekoľko bobrích hrádzí. Z obce Solinka sa zachovalo pár domov, v súčasnosti chát, a starý cintorín. Po asfaltke pred nami sa zrazu dorútilo terénne auto. Poľská hraničná stráž (Straż graniczna) hľadala pašerákov. Vyrobili nám ďalší časový sklz, kým všetko skontrolovali.

Je to dlhšie, čo som chcel preskúmať horskú osadu Roztoki Górne (Horné Ráztoky). Na mape symboly ukazujú občerstvenie, nocľah aj kemp, ale teraz je všetko zatvorené. Našli sme Schronisko Cicha Dolina (Chata Tichá dolina), kam sa tiež chystám raz stráviť noc. Podľa webovej stránky toho ponúka dosť, len treba prísť v správnom období. Navštívili sme útulňu v Ruskom sedle, len tak zo zvedavosti, v akom stave stojí. Rebrík na povalu mal prvé dve priečky zničené, objekt inak vyzerá zachovalo.

Modrá značka našťastie nekopíruje celú starú kamennú cestu, „Porta Rusica“, smerom do vysídlenej dediny Ruské, ale v serpentínach ju priamo pretína. Dojmy sú podobné ako na poľskej strane, keď raz všetko ostane pusté po vyľudnení, vytvorí to na mieste charakteristického ducha. Stále je čo obdivovať – chatky a sady, ale aj historické mementá: starý kríž pri ceste, opustené cintoríny... Prechádzame okolo ďalších búd popísaných na Hikingu ako prístrešok pri Ruskom a prístrešok pod Hrabom.

V lesoch medzi Ruským a Runinou je značenie miestami neprehľadné, a keď sa blížime k ďalšej opustenej dedine Smerekovica, modrá TZT sa stráca. Nepredstavuje to nejaký vážny problém, kto sa pustí východne popri Michalcovom potoku, musí natrafiť na cestu pre autá. A opäť máme šťastie na pohraničnú stráž, Slováci nás nenechávajú chladnúť tak dlho ako poľskí kolegovia. Správajú sa veľmi priateľsky. Opýtali sme sa na ubytovanie v Runine a potvrdili, že v obci to s hľadaním nocľahu nebude zložité. Tiež nám odporúčali, aby sme pokračovali po asfaltke a neriskovali pochod tmou v lese. Čo nás síce lákalo, aj čelovky si zvykneme baliť na viacdňové akcie, ale radšej sme dali na dobre mienenú radu. Súmrak prišiel rýchlo. Nedošli sme ani k mohylke pri ceste, a už sme obdivovali tajomno Vlčích hôr za čiernočiernej tmy. Nájsť krčmu nebol problém, ubytovanie sme zdieľali s partiou Čechov, ktorí sem jazdia každoročne. Nečudujem sa im, vybrali si nádherný kút na turistiku a oddych. O runinskej krčme a ubytovaní nebudem písať dvakrát, všetky podrobnosti sú v samostatnom článku Hostinec u Mirka. Príjemne unavení si líhame do postelí...

3. deň

Runina – sedlo pod Ďurkovcom – Ďurkovec – Riaba skala – Jarabá skala a späť rovnakou trasou

Ráno sa musel lúčiť člen partie, Defekt, a utekať na skorý spoj do Sniny, keďže na Dušičky mal iné plány. Ostali sme vo dvojici s kamarátom a domov sa nám nechcelo. Tak sme si išli kúpiť niečo na raňajky do potravín a bez ponáhľania sa vydali znova do lesa. Ktosi poradil, že vraj by sa oplatilo vidieť výhľady z Ďurkovca – a bol to dobrý tip! Spoznali sme slovenské aj poľské kopce, veď blízko leží Połonina Wetlińska a v diaľke toho vidno oveľa viac.

Času je konečne nadbytok, tak sa vydávame na Jarabú skalu - vyhliadku, z ktorej vidieť na Ukrajinu. Stretávame Poliakov, tí sú na hlavnom hrebeni ako doma. Turistický ruch prúdi zo severnej strany dosť intenzívne. Na jednej z vrcholových lúk čupí Poliak s objektívom veľkým ako hlaveň tanku a 20 metrov od neho si stojí majestátny jelení samec. Už som mu chcel pogratulovať ku krásnemu "úlovku", ale on na to, že žiadneho jeleňa nevidel. Fotil si dedinku v doline. Situácia ako z nejakej bájky - kto sa príliš sústredí len na jednu vzdialenú vec po celý život, ujdú mu šance čakajúce hneď vedľa neho...

Šliapať opäť 2 hodiny po asfalte cez Zbojskú dolinu do Novej Sedlice nechceme, tak sa radšej vraciame po rovnakej trase dole. Medová baba je zaujímavé miesto, ale v nohách cítime predchádzajúce dni. Na konci dediny chlapi stavajú nový kamenný prístrešok, kde nainštalujú panoramatické zábery okolia Runiny. Aj areál pri rybníku pod cintorínom vyzerá vhodne na stanovačku. Lokálne žlté značenie vedie ku pútnickému prameňu Tri studničky, kde sa vraj miestnemu chlapcovi zjavila Panna Mária. Podarilo sa nám pútnické miesto minúť, pretože sme na lúke nenašli značku a urobili si skratku podľa inštinktu. Kedysi tam stará zelená viedla, súdiac podľa zvyškov značenia na stromoch.

Záver

Slovenské Poloniny, či poľské Bieščady (Bieszczady), predstavujú jedinečný priestor po všetkých ohľadoch a som len rád, že som obetoval ďalšie tri dni ich spoznávaním. A keby sa dalo, ostal by som aj dlhšie. Česi, ktorí s nami zdieľali v Runine ubytovanie, ho mali rezervované na týždeň. Jedinou nevýhodou je nevyhovujúce spojenie Runiny so Sninou autobusmi. Kto má auto, problém je zažehnaný, pre peších odporúčam zísť z hlavného hrebeňa Bukovských vrchov.

Užitočné odkazy

Krypta v Osadnom
Turistická ubytovňa Borovka - Osadné
Chata Balnica
Chata Cicha Dolina - Roztoki Górne
Park tmavej oblohy Poloniny

Fotogaléria k článku

Najnovšie