Túra

Tri dni v Poloninách

06.12.15
Každý máme svoje špeciálne miesta, v pre nás špeciálnych pohoriach, do ktorých sa radi vraciame. Niekedy čakáme celý rok, kedy nadíde správna príležitosť. Nebudem hádam sám, keď poviem, že mojou slabosťou sú Poloniny. Slovenská strana je komerčne oveľa menej využitá ako poľská. Niekto by oprávnene namietal nevyužitým potenciálom, ale keď večer zavládne pokoj, tma a ticho, očarený si hovorím, že to tak má byť.

1. deň

Osadné – Ďakov – Balnica

Na hraničný hrebeň je to blízko. Rýchlou chôdzou skutočne 1,5 hodiny od smerovníka v Osadnom, presne ako sa píše na tabuľke. Preto sme si povedali, že ráno sa vyspíme. Doviezol nás poobedný autobus. Plánoval som rýchlejší výstup, no nakoniec neprekážal ani krátky úsek po tme cez prales v rezervácii Udava. Čo nás toľko zdržalo? Krypta v Osadnom je vcelku známa ľuďom po okolí a propagovaná bola v dokumentárnom filme Osadné. To bola naša prvá zastávka – vymeniť mince za suveníry a pustiť sa ďalej. Najviac času sme stratili, ako inak, v krčme. Len nie pri pohári čapovaného či nalievaného, s krčmárom Borisom sa dobre rozprávalo. O minulosti, prítomnosti, záľubách... Pohľad si zaslúži polica s historickými vojenskými predmetmi aj dlho neškodnou muníciou, nájdenou po okolí. Dozvedeli sme sa, že má na starosti ubytovanie v turistickej ubytovni Borovka. Niekedy v budúcnosti ju navštívim a pripravím o nej samostatný článok. Ak by kapacitne nestačila, za dedinou je vyhradená plocha pre stanový tábor.

Samotný výšľap na hraničný priechod Balnica je hodnú chvíľu nudný, asfaltový. Slnko nám dáva najavo, že s koncom októbra si kráti pracovnú dobu. Za vstupnou bránou náučného chodníka naraz les stemnel. Stromy, ktoré na nás hľadia, pamätajú ešte doby našich prarodičov, možno aj viac. Už nebolo slnka, vošli sme do cárstva tieňov. A na druhej strane hrebeňa sme našli Balnicu – platí všetko, čo som napísal o ubytovaní Przystanek Balnica. Mimo letnej sezóny je vhodné zatelefonovať a rezervovať si ubytovanie. Iných hostí okrem nás vtedy nebolo.

2. deň

Balnica – Solinka – Roztoki Górne – Ruské sedlo – Ruské (bývalá obec) – Smerekovica bývalá obec) – asfaltkou do Runiny

Dohodli sme sa s chatárom, že na raňajky bude praženica a ochotne nám ju pripravil. Dalo sa venovať plánovaniu trasy. Z časových dôvodov sa rozhodlo nepokračovať po hlavnom hrebeni Bukovských vrchov, ale skúsiť to trocha neštandardne, po koľajniciach do vysídlenej niekdajšej rusínskej obce Solinka. Vlak Bieščadskej lesnej úzkokoľajky (Bieszczadzka Kolejka Leśna) s turistami už mal tiež po sezóne, nejazdil, takže nás nemalo čo zraziť. Okolie trate je nádherné, hlavne na jeseň. Videli sme niekoľko bobrích hrádzí. Z obce Solinka sa zachovalo pár domov, v súčasnosti chát, a starý cintorín. Po asfaltke pred nami sa zrazu dorútilo terénne auto. Poľská hraničná stráž (Straż graniczna) hľadala pašerákov. Vyrobili nám ďalší časový sklz, kým všetko skontrolovali.

Je to dlhšie, čo som chcel preskúmať horskú osadu Roztoki Górne (Horné Ráztoky). Na mape symboly ukazujú občerstvenie, nocľah aj kemp, ale teraz je všetko zatvorené. Našli sme Schronisko Cicha Dolina (Chata Tichá dolina), kam sa tiež chystám raz stráviť noc. Podľa webovej stránky toho ponúka dosť, len treba prísť v správnom období. Navštívili sme útulňu v Ruskom sedle, len tak zo zvedavosti, v akom stave stojí. Rebrík na povalu mal prvé dve priečky zničené, objekt inak vyzerá zachovalo.

Modrá značka našťastie nekopíruje celú starú kamennú cestu, „Porta Rusica“, smerom do vysídlenej dediny Ruské, ale v serpentínach ju priamo pretína. Dojmy sú podobné ako na poľskej strane, keď raz všetko ostane pusté po vyľudnení, vytvorí to na mieste charakteristického ducha. Stále je čo obdivovať – chatky a sady, ale aj historické mementá: starý kríž pri ceste, opustené cintoríny... Prechádzame okolo ďalších búd popísaných na Hikingu ako prístrešok pri Ruskom a prístrešok pod Hrabom.

V lesoch medzi Ruským a Runinou je značenie miestami neprehľadné, a keď sa blížime k ďalšej opustenej dedine Smerekovica, modrá TZT sa stráca. Nepredstavuje to nejaký vážny problém, kto sa pustí východne popri Michalcovom potoku, musí natrafiť na cestu pre autá. A opäť máme šťastie na pohraničnú stráž, Slováci nás nenechávajú chladnúť tak dlho ako poľskí kolegovia. Správajú sa veľmi priateľsky. Opýtali sme sa na ubytovanie v Runine a potvrdili, že v obci to s hľadaním nocľahu nebude zložité. Tiež nám odporúčali, aby sme pokračovali po asfaltke a neriskovali pochod tmou v lese. Čo nás síce lákalo, aj čelovky si zvykneme baliť na viacdňové akcie, ale radšej sme dali na dobre mienenú radu. Súmrak prišiel rýchlo. Nedošli sme ani k mohylke pri ceste, a už sme obdivovali tajomno Vlčích hôr za čiernočiernej tmy. Nájsť krčmu nebol problém, ubytovanie sme zdieľali s partiou Čechov, ktorí sem jazdia každoročne. Nečudujem sa im, vybrali si nádherný kút na turistiku a oddych. O runinskej krčme a ubytovaní nebudem písať dvakrát, všetky podrobnosti sú v samostatnom článku Hostinec u Mirka. Príjemne unavení si líhame do postelí...

3. deň

Runina – sedlo pod Ďurkovcom – Ďurkovec – Riaba skala – Jarabá skala a späť rovnakou trasou

Ráno sa musel lúčiť člen partie, Defekt, a utekať na skorý spoj do Sniny, keďže na Dušičky mal iné plány. Ostali sme vo dvojici s kamarátom a domov sa nám nechcelo. Tak sme si išli kúpiť niečo na raňajky do potravín a bez ponáhľania sa vydali znova do lesa. Ktosi poradil, že vraj by sa oplatilo vidieť výhľady z Ďurkovca – a bol to dobrý tip! Spoznali sme slovenské aj poľské kopce, veď blízko leží Połonina Wetlińska a v diaľke toho vidno oveľa viac.

Času je konečne nadbytok, tak sa vydávame na Jarabú skalu - vyhliadku, z ktorej vidieť na Ukrajinu. Stretávame Poliakov, tí sú na hlavnom hrebeni ako doma. Turistický ruch prúdi zo severnej strany dosť intenzívne. Na jednej z vrcholových lúk čupí Poliak s objektívom veľkým ako hlaveň tanku a 20 metrov od neho si stojí majestátny jelení samec. Už som mu chcel pogratulovať ku krásnemu "úlovku", ale on na to, že žiadneho jeleňa nevidel. Fotil si dedinku v doline. Situácia ako z nejakej bájky - kto sa príliš sústredí len na jednu vzdialenú vec po celý život, ujdú mu šance čakajúce hneď vedľa neho...

Šliapať opäť 2 hodiny po asfalte cez Zbojskú dolinu do Novej Sedlice nechceme, tak sa radšej vraciame po rovnakej trase dole. Medová baba je zaujímavé miesto, ale v nohách cítime predchádzajúce dni. Na konci dediny chlapi stavajú nový kamenný prístrešok, kde nainštalujú panoramatické zábery okolia Runiny. Aj areál pri rybníku pod cintorínom vyzerá vhodne na stanovačku. Lokálne žlté značenie vedie ku pútnickému prameňu Tri studničky, kde sa vraj miestnemu chlapcovi zjavila Panna Mária. Podarilo sa nám pútnické miesto minúť, pretože sme na lúke nenašli značku a urobili si skratku podľa inštinktu. Kedysi tam stará zelená viedla, súdiac podľa zvyškov značenia na stromoch.

Záver

Slovenské Poloniny, či poľské Bieščady (Bieszczady), predstavujú jedinečný priestor po všetkých ohľadoch a som len rád, že som obetoval ďalšie tri dni ich spoznávaním. A keby sa dalo, ostal by som aj dlhšie. Česi, ktorí s nami zdieľali v Runine ubytovanie, ho mali rezervované na týždeň. Jedinou nevýhodou je nevyhovujúce spojenie Runiny so Sninou autobusmi. Kto má auto, problém je zažehnaný, pre peších odporúčam zísť z hlavného hrebeňa Bukovských vrchov.

Užitočné odkazy

Krypta v Osadnom
Turistická ubytovňa Borovka - Osadné
Chata Balnica
Chata Cicha Dolina - Roztoki Górne
Park tmavej oblohy Poloniny

Fórum 7 príspevkov
Tri dni v Poloninách 02/03/19 06:14 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Sikľavá skala, Vysoký vrch a Slovinská skala Hnilecké vrchy, podcelok Volovských vrchov, síce nevynikajú nadmorskou výškou ani popularitou, no prírodných krás ponúkajú dostatok. Či nás zaujme jaskyňa Šarkanova diera, výhľady z Vysokého vrchu alebo obce s baníckou minulosťou, Hnilecké vrchy nesklamú. 21/02/18 Ronald Koch Volovské vrchy
Túra 0. ročník Nízkotatranskej rozbíjačky Ako je pre našu partiu typické, veľmi radi vymýšľame túry, ktoré by predstavovali výzvu oproti bežným prechádzkam v prírode. Či už to sú zimné slnovratové nočné expedície, alebo extra dlhé pochody. Stále si nájdeme niečo, čím si raz za čas dáme poriadne do tela. Z tejto filozofie korení, dúfam, že do budúcna bude každoročná akcia, ktorej pointou je prekonať v prvý deň minimálne 2000 metrov stúpania. 31/07/16 Ronald Koch Nízke Tatry
Túra Nočná túra Braniskom a Bachurňou Minulý rok som v partii zaviedol tradíciu zimnoslnovratových nočných pochodov. Po vydarenej akcii vo Vihorlatských vrchoch nás slnovrat zaviedol do pohorí Branisko a Bachureň. Vykľula sa z toho skúška celej bytosti a zážitok, aký sme dlho nemali. 29/02/16 Ronald Koch Branisko, Šariš
Najnovšie články na titulke
 
Správa Nový návrh hraníc UNESCO pralesov vyvolal rušnú diskusiu Ministerstvo životného prostredia SR predstavilo minulý týždeň nové hranice Karpatských bukových pralesov na Slovensku. Tie boli do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zapísané v roku 2007, ale reálne sa chránila iba malá časť jadrovej zóny nominačného projektu, nárazníková zóna existovala len na papieri. Aktuálne predstavený návrh vyvolal rušnú diskusiu medzi ministerstvom, štátnou ochranou prírody a niektorými mimovládnymi organizáciami. dnes Soňa Mäkká Správy
Túra Tri studničky – Kriváň a späť Na Kriváň sme sa v minulosti už vybrali, ale s malými deťmi (8 rokov) a neskoro, tak po upozorneniach schádzajúcich turistov sme to otočili ešte pred kosodrevinou - neľutujeme. Aj deti si to tentokrát užili oveľa viac a hlavne, chvalabohu za výhľad. dnes Marianna Holá Vysoké a Belianske Tatry
PR Dva mesiace na storočnej plachetnici v Antarktíde Ľadová púšť, kam len oko dovidí. Zem nikoho, kde platia osobitné zákony a ktorej vládnu chlad a obrovské plávajúce kusy ľadu. Najchladnejší kontinent, ktorý bol po storočia mýtickým miestom, obývajú dnes len vedci, kráľovské tučniaky, veľryby, albatrosy a pár ďalších živočíchov. Cestovateľské kino sa tentokrát vyberie do Antarktídy. V utorok 24. septembra ju v KC Dunaj priblíži cestovateľ Martin Navrátil, ktorý sa tam vybral na storočnej plachetnici. včera sponzorovaný článok

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tri dni v Poloninách 02/03/19 06:14 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Poloniny: Bukovské vrchy (Národný park Poloniny)
  • Počet dní
    • 3
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1188 m n. m.
    • min: 390 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1848 m
    • klesanie: 1665 m
  • Vzdialenosť
    • 47 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 28.10.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 49.14158 ° SŠ
      dĺžka: 22.15186 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0724 ° SŠ
      dĺžka: 22.40338 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 49.18585 ° SŠ
      dĺžka: 22.21609 ° VD
      » Mapa
  • 2. nocľah
    • šírka: 49.0733 ° SŠ
      dĺžka: 22.40312 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Chata Balnica, ubytovanie v Runine
  • Voda
    • Chata Balnica, prameň Cirochy pod Ruským sedlom (pri útulni), studňa v Ruskom, prameň v Runine, prameň Tri studničky nad Runinou, prameň pod sedlom Ďurkovca
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Snina (vlak, bus) - Osadné (bus)
      Runina (bus) - Snina/Stakčín (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.93 (0.26)