Trasa

Lom nad Rimavicou – Čierťaž – Drahová – Háj – Havrilovo – sedlo Pereš – Cisárska hoľa – Slopovo – sedlo Chopera – Klenovec – sedlo Babiná – Klenovská Poľana – Suché doly – Teplica – Hradová – Tisovec

Čierťaž a Drahová

Svoje putovanie začínam v jednej z najvyššie položených obcí na Slovensku, v Lome nad Rimavicou. Dopravím sa sem prvým autobusom z Lučenca. Hneď vedľa autobusovej zastávky je tur. smerovník a malý obchod. V ňom si kúpim pivo a ploskačku rumu, lebo ranný mráz štípe ostošesť. Na východe sa už ukazujú ranné zore. Prejdem obcou povedľa kostola, za ňou sa dostávam poľnou cestou do oblasti prameniska Rimavice. Tu je rázcestie, modrá značka sa tu stáča na juhovýchod (obchádza vrch Čierťaž s výhľadom), ja však pokračujem na juh neznačkovanou poľnou cestou. Asi po 1 300 m sa napájam na červenú značku vedúcu sem z Látok – Prašivej a vrchu Bykovo. Po nej miernym stúpaním dosahujem výhľadový bod neďaleko vrcholu Čierťaže. Krištáľovo čistý vzduch dovoľuje ďaleké výhľady. Na západe vidím Poľanu, na severe kompletný hrebeň Nízkych Tatier. Východu dominuje majestátny Klenovský Vepor s okolitými vrchmi. Prejdem ešte asi 200 m a som na vrchole Čierťaže. Odtiaľto mierne klesám k rázcestiu, zľava sa pripája modrá značka, ktorá sem vedie z Lomu nad Rimavicou. Krátkym zostupom cez hustý les postupujem až na rozľahlé lúky západne od vrchu Drahová. Od ruín horárne Kremeňovo mám ďalší výhľad, tentokrát na juh. Predomnou sú roztrúsené domy lazov, dolina Ipľa, ktorý tu tečie ešte ako potok a na obzore masív Bykova. Z miesta trochu povyše vidieť masív Poľany. Miernym stúpaním cez les, ktoré spestruje prvý sneh, dosahujem riedko zalesnený vrchol Drahovej. Pod solitérnym mohutným smrekom, kde je vrcholová tabuľka, si varím raňajky, pijem čaj a zahrievam sa rumom. Severovýchodné svahy Drahovej tvoria lúky s hájmi. Odtiaľto sú tiež ďaleké výhľady hlavne na východ. Vidím Klenovský Vepor, Muránsku planinu s Fabovou hoľou, Klenovské vrchy a Nízke Tatry s Kráľovou hoľou.

Kokava – Háj a Havrilovo

Z Drahovej značka sprvu lúkami, neskôr hustými lesmi klesá popod vrch Charvátka, až k rekreačnému stredisku Kokava – Háj www.gemer.org/-f8-uvod.html. Ešte predtým míňam výdatný prameň, kde si doplním vodu. Prichádzam k chate Šport, kde sa nachádza tur. smerovník. Neodolám predstave tepla chaty a tak už aj sedím vo vnútri pri čaji s rumom. Vôňa jedla je tiež vábivá, tak si dám aj pečenú klobásku. Po tejto neplánovanej zastávke pokračujem dolinou Hájskeho potoka, míňam osadu Drahová s malým obchodom, až dosiahnem dolinu Rimavice s cestou Utekáč – Sihla. Tu červená značka končí, pokračujem modrou značkou, ktorá vedie z Utekáča, dolinou Rimavice až k osade Havrilovo. Hneď na začiatku osady odbáčam do doliny potoka Havrilovec, pokračujem lesom a za stáleho, ale príjemného stúpania, dosahujem sedlo Pereš.

Cisárska hora, Pasiečky a Slopovo

V sedle je križovatka tur. značiek. Modrá značka pokračuje popod vrch Železná brána na Tri chotáre, kde sa napája na Rudnú magistrálu. Začína tu zelená značka smerujúca do Kokavy nad Rimavicou, ktorou z väčšej časti budem postupovať ja. V sedle je trvalo neosídlený murovaný dom, prístrešok pre ovce a kúsok nad sedlom drevená chata. Verandy – zastrešené terasy týchto stavieb môžu v čase núdze poskytnúť najnutnejšie útočisko. Zo sedla je pekný pohľad na Tisovskú, Klenovskú Poľanu a Ostrú. Urobím zopár fotografií a už sa štverám hore strmým kopcom na vrchol Cisárskej hole. V lese pod vrcholom je trochu chaotické značenie, ale poblúdiť nemám kam. Musím stále hore až na vrchol. Ten zaberá riedky brezový háj. Z lúk je výborný výhľad na juhozápad (Drahová, Bykovo, Diel nad obcou Ďubákovo). Pred sebou vidím tiež úsek hrebeňa po vrch Pasiečky. Úsek Cisárska hoľa – Pasiečky – Slopovo patrí podľa mňa medzi najkrajšie časti pohoria. Hrebeň tvorí plochý chrbát, ktorý sa postupne výrazne lomí a strmo klesá do dolín. Východný svah je zalesnený hustým lesom, na západe sú lúky s hájmi. Takže počas celého úseku mám veľmi veľa pohľadov západným smerom, ktoré ocení každý turista, či fotograf.
Postupne klesám do Cisárskeho sedla, križujem žltú značku z Ráztočného do osady Salajka. Striedavo hore a dole húpavým terénom dosahujem cez sedlo pod vrchom Pasiečky vlastný vrchol. Na vrchole Pasiečok je tel. vykrývač. Odvážlivci môžu na jeho vrcholovú plošinu vystúpiť po stupačkách. Verte mi, ten kruhový výhľad stojí za to. Okolitý kraj je ako na dlani, na severe vytŕčajú spoza Nízkych Tatier vrcholce tatranských štítov! Tak toto som nečakal.
Z vrcholu klesnem cez les na lúčnatú časť hrebeňa. Opäť výborný výhľad, tentokrát na východ a juh (Muránska planina, Klenovská Poľana, Hradová, Ostrá, Tŕstie, N. Tatry, dolina Rimavice a Klenovskej Rimavy, na juhu masívny Sinec). Fotoaparát mám stále v rukách. Míňam poniže položené lazy Pasiečky a Slopovo. Veľmi príjemným terénom znásobeným výhľadmi sa postupne dostávam k tur. rázcestiu Slopovo. Zelená značka pokračuje do Kokavy nad Rimavicou, ja nastupujem na žltú značku, ktorá vedie do sedla Chorepa. Sprvu mierne, neskôr pomerne prudko klesnem k lazu Laz. Odtiaľto už celkom príjemne lesnou cestou až do sedla Chorepa. V sedle ma už chytá šero. Tak sa nezdržujem, rezko prejdem na križovatku tur. značiek Chorepa rázc. (opis výhľadu a fotky nájdete tu http://hiking.sk/hk/ar/379/stolicke_vrchy_ostra_a_sinec.html). Tu si už musím nasadiť čelovku. Zostup lúkou až do mestečka Klenovec absolvujem potme.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Klenovec

Dostávam sa na námestie, kde je centrálny tur. smerovník. Tu sa nachádza aj turistická ubytovňa – hotel Vepor www.hotel.sk/index.asp?LTID=1&LID=25&MID=&kod=3845824837, kde prespím. Ešte pred spánkom zájdem do nemenovanej krčmičky, kde posedím nad mapou. Potom už príjemne unavený zaspávam. Vstávam skoro, rýchlo raňajkujem a vyrážam.

Klenovská Poľana

Značka z námestia vedie okolo kostola, uličkou sa dostávam na okraj mesta. Tu zabočím na spevnenú cestu. Idem medzi zazimovanými poliami nad vodnou nádržou Klenovec, ďalej okolo hospodárskeho statku. Cestou vyruším tri srnčie stáda a rodinku diviakov. Dostávam sa do lesa. Značka zabáča na lesnú cestu do doliny bezmenného potoka. Pokračuje lesom popod vrch Kozí chrbát až do sedla Babiná. Zo sedla je výhľad západným smerom. Ako na dlani vidím dolinu Klenovskej Rimavy, vodnú nádrž Klenovec. Nad tým vrchy Čremoš, Pasiečky, sedlo Pereš. Postupujem okolo samoty, dostávam sa na veľkú lúku pod vrchom Klin (Klen). Za stálych výhľadov (pekne vidím Klenovskú Poľanu) prídem až k miestu, kde sa chodník stáča o 90 stupňov, klesne do husto zalesnenej doliny Čerešňového potoka. Tento úsek je dosť orientačne náročný, značka vedie voľne lesom. Asi po 100 metroch narazím na lesnú cestu a tou už pohodlne stúpam po východnom svahu Klenovskej Poľany. Dostávam sa na rúbaniská, odkiaľ vidím krásne vrchy Ostrá a Klin (Klen). Značka po čase prudko zmení smer, po lúčnatom plochom chrbáte (výhľady) dosahujem vrchol Klenovskej Poľany. To čo vidím, mi vyráža dych! Na juhu nad inverznou oblačnosťou rozoznávam kontúry hradu Šomoška s vrchom Karanč v Cerovej vrchovine, na severe nad hradbou Nízkych Tatier štíty Vysokých Tatier! Takto vidím krížom cez Slovensko, od severu na juh! Samozrejme, vidieť všetky okolité kopce (Klenovský Vepor, Fabova hoľa, Hradová, Tŕstie, Ostrá, Sinec a pod.). Dlho sedím na vrchole a kochám sa výhľadom (odporúčam ďalekohľad).

NPR Suché doly

Po čase opúšťam toto krásne miesto a poberám sa ďalej. Značka mierne klesá lúkami okolo malebného lazu Poľana, až do zalesneného sedla medzi Klenovskou a Tisovskou Poľanou. Tu by mal byť prameň, ale vody aj čaju mám dosť, tak ho nehľadám. Zo sedla stúpam lesom pod vrchol Tisovskej Poľany. Na mohutnom buku je tur. smerovník. Odtiaľto veľmi príjemnou lesnou cestou, cez lúku a lesom klesnem do sedla Šaragová. Opäť sa musím zmieniť o výhľadoch. Z lúky a priesekov je veľmi netradičný pohľad na vrch Hradová a na Muránsku planinu.
Zo sedla klesnem na veľkú lúku. Na jej okraji je informačná tabuľa NPR Suché doly. Ide tu o ochranu krasového reliéfu (krasové jamy, ponory, vyvieračky, jaskyne). No a v neposlednom rade aj o zachovanie výnimočne pestrého a krajinársky zaujímavého územia, čo môžem len potvrdiť. Prechod rezerváciou ma veľmi uchvacuje, do pamäti si vrývam jej obraz. Celé dolie mi pripadá ako malá kotlina v zovretí okolitých vrchov. Skalné bralá Hradovej akoby dotvárali korunu tomuto miestu.

Teplica a Hradová

Ako postupujem, dostávam sa do mohutného smrekového lesa. Začínam klesať dolinou až k jaskyni a prameňu Teplica. Jaskyňa nie je verejnosti prístupná, tak si len krátko oddýchnem pri prameni. Po malej chvíľke prejdem popod železničný viadukt horskej trate Tisovec – Brezno a stojím na okraji hl. cesty R. Sobota – Brezno. Tu je tur. smerovník Teplica. Odtiaľto až po mesto Tisovec značka vedie po hl. ceste. Prechádzam pod mohutnou Hradovou k ďalšiemu viaduktu železničnej trate. Tu zbehnem k potoku Furmanec, ktorý preteká dolinou a na najbližšom možnom mieste ho prebrodím. Dostávam sa na lúku pod Hradovou. Po jej hornom okraji vedie žltá značka na jej vrchol. Keďže sa mi nechcelo ísť až do Tisovca, kde sa značka začína, zvolil som takúto neznačkovanú skratku. Prejdem hore lúkou do jej juhozápadného cípu, kde sa na značku napojím a po pár metroch prichádzam k tur. smerovníku Kordove lúčky. Odtiaľto už lesom, za stáleho stúpania prichádzam k Okrúhlej skale.

Hrady na Hradovej

V rôznych monografiách o slovenských hradoch sa dočítate, že na Hradovej stál od 13. stor. hrad, ktorý zanikol v 17. stor. Podľa najnovších výskumov to však nie je až taká pravda. Na Hradovej stáli totižto dva hrady. Jeden starší (13. – 15. stor.) a druhý mladší (15. – 17. stor.). Starší predstavuje typické sídlo drobnej šľachty a mladší má skôr charakter strážnej pevnosti. Obe fortifikácie využívali neprístupný skalný terén Hradovej, takže kamenné múri stáli len na najprístupnejších miestach. Ostatné miesta stačilo opevniť drevenou palisádou. Starší hrad stál v priestore Okrúhlej skaly a dnes sú jeho kamenné pozostatky pekne upravené (brána, veža a časť opevnenia). Mladší stál na skalnom výbežku, východne pod vlastným vrcholom Hradovej. Z neho sa dochovali základy dvoch veží a opevnenia. Cez obe lokality vedie turistická značka. Viac informácií nájdete na www.sharkan.net/?text=614-tisovska-hradova.

Do Tisovca

Takže, po prehliadke hradu pod Okrúhlou skalou (v minulosti sa dalo pomocou rebríka vystúpiť na vrchol brala s výhľadom) pokračujem ďalej, smer vlastný vrchol Hradovej. Postupujem lesom, dostávam sa tesne pod vrchol. Ten tvorí mohutné bralo. Nasleduje úsek voľného lezenia (malú časť zabezpečuje rebrík) až na vrchol. Z vrcholu je výborný výhľad. Urobím niekoľko fotiek, prejdem ešte skalnatým terénom a stojím na zalesnenej menšej plošine. Na jej východnom okraji nachádzam pozostatky druhého hradu. Z múrov je výhľad na Muránsku planinu a blízke vrchy. Nasleduje zostup lesom, dostávam sa ku krížu. Tu je posledný výhľadový bod na mojej túre. Vidieť hlavne Tisovec a okolitý kraj. Začína mi byť aj smutno. Ešte pár sto metrov a končím. Trochu si oddýchnem, dopijem posledný rum a idem ďalej. Serpentínami klesám až takmer tesne nad mesto Tisovec. Vyjdem z lesa, bočnou uličkou prídem na námestie k centrálnemu tur. smerovníku. Som v cieli. V najbližšej krčme si dám pivo a v duchu zrekapitulujem celú trasu. Som veľmi spokojný.

Na záver

Pokiaľ budete mať cestu z Tisovca domov cez Brezno, odporúčam cestovať bývalou ozubnicovou železnicou www.zelpo.sk/region/ozub (tech. pamiatka). Cesta vláčikom je príjemne drncavá, z okien vidieť krásnu okolitú prírodu. Tak sa aj ja očami lúčim s týmto krajom. Dovidenia na budúce.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek