Letanovce - z každého rožka troška

Nadviažeme na minulú hrebeňovú prechádzku cez Tomášovský výhľad, Ihrík a Zelenú horu, a pridáme si zopár technických úsekov nad Hornádom a v Kláštorskej rokline. Odskočíme si navštíviť verejnosti voľne prístupnú jaskyňu Biela jaskyňa. Zastavíme sa v centre Raja, na Kláštorisku. Čertova sihoť nám ponúkne výhľady na Vysoké Tatry, Nízke Tatry a zelené kopce Slovenského raja. Návrat si obohatíme známym Tomášovským výhľadom. Jednoducho povedané, tak akurát namiešaný kokteil pre našich “horalov”.

Trasa

Letanovce – Letanovský mlyn – Prielom Hornádu – Kláštorská roklina – Kláštorisko – Čertova sihoť – Tomášovský výhľad – ústie Bieleho potoka – Spišské Tomášovce

Letanovce a Kláštorisko - minulosť a súčasnosť

Zo severnej časti raja sa nám ponúkajú takpovediac tri vstupné brány do Slovenského raja. Na začiatku Prielomu Hornádu je to Podlesok a na konci Čingov. Medzi nimi v ich tieni sa nachádza obec Letanovce s červenou turistickou značkou. Ako už poloha napovedá, obec je predurčená najmä pre nástupy do stredu prielomu Hornádu, návštevu Kartuziánskeho kamenného mosta a Kláštoriska s ruinami kláštora kartuziánov. Donedávna atraktivite uberala skutočnosť, že pod lesom Majerská v bezprostrednej vzdialenosti turistického chodníka bola známa rómska osada Letanovský mlyn. Avšak v októbri 2013 sa osada po zhruba 10-tich rokoch príprav a výstavby presťahovala do nových nájomných bytov v lokalite Strelník. Začiatkom letnej sezóny 2015 tu bola slávnostne otvorená veľká drevená vstupná brána. Pod Majerskou to pomaly začína pôsobiť dôstojným dojmom vhodným pre rozvoj turizmu.

Obec je jedna z najstarších na Spiši. V blízkosti boli praveké osídlenia. Planina - Kláštorisko patriaca letanovskému chotáru, je obkolesená skalami, čím pomohla ukryť značnú časť obyvateľstva Spiša pred Tatármi. Z webovej stránky obce sa dozvedáme:
Významnou udalosťou pre Letanovce bolo rozhodnutie spišského prepošta zavolať na Kláštorisko kartuziánov, aby si tam postavili kláštor na pamiatku záchrany Spišiakov pred Tatármi. V súvislosti s tým daroval spišský prepošt, biskup Jakub, dňa 19. januára 1299 svoju časť Letanoviec kartuziánom, aby mali z čoho žiť. Kláštor zanikol okolo polovice 16. storočia.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

O vzniku kláštora a pôvodu hrabušického zvona vypovedá napríklad poviedka Tajomný mních a zvon od autorky Soni Jakešovej.

Začíname - prvé kroky do Raja

Vystupujeme na železničnej stanici Letanovce a nasledujeme červenú turistickú značku smerom k lesu. Cesta najskôr stúpa a nakoniec mierne klesáme k lesu pod Majerskú. Cez polia Hornádskej kotliny vidíme Hrabušice, v opare rozpoznávame obrysy Vysokých Tatier. Prechádzame okolo spomínanej vstupnej brány. V kopci vľavo míňame miesto bývalej osady Letanovský mlyn. Po chvíli sme v lese. Trstený potok nás privádza k Hornádu a ku Kartuziánskemu kamennému mostu. Prechádzame cez, z predchádzajúcej túry známu, chatovú osadu Letanovský mlyn s bufetom.

Tentoraz sa nevydávame na hrebeň Ihríka, ale nasledujeme modrú značku vedúcu priamo do prielomu rieky. Informačná tabuľa č. 5 náučného chodníka Prielom Hornádu nám vysvetľuje, že osada dostala pomenovanie podľa mlyna, ktorý tu bol postavený začiatkom 19. storočia. Mlyn neskôr vyhorel a už nikdy nebol opravený. Z pohľadu ochrany prírody je tunajšie okolie veľmi hodnotné. Na slnečných južných svahoch Ihríka sú rozšírené skupinky krov a dub zimný. Teplomilná čerešňa mahalebková je tu na severnom okraji svojho rozšírenia. Protiľahlé svahy pokrývajú chladnomilnejšie porasty jedle bielej, borovice lesnej a smreka obyčajného. Pokračujeme ďalej, nad nami pozorujeme skalky Ihríka a ponárame sa do lesa.

Prielom Hornádu

Lávkou prechádzame na druhý breh Hornádu. Chodník kopíruje koryto. Kedy-tedy nám pomáhajú drevené priečky rebríka alebo rošty či reťaze. Viac ráz meníme strany brehu, železné lávky-mosty nám spestrujú pochod. V jednom úseku sa dostávame do „vzdušnej” časti, kde zúročíme predchádzajúce skúsenosti z prechodu Zejmarskej rokliny. Prechádzame z jedného roštu na druhý, pridržiavame sa reťaze, pod nohami sa nám naskytá pohľad na vlnky Hornádu. Po prekonaní nie veľmi dlhého úseku nás čoskoro čaká Kláštorská roklina.

Kláštorska roklina a jaskyňa

Mohli by sme ďalej pokračovať popri Hornáde na Podlesok či Hrabušice, ale z dôvodu väčšej pestrosti vchádzame do rokliny. Je horúce leto, na dne tiesňavy je takmer sucho, napriek tomu počas výstupov niekoľkými rebríkmi môžeme aspoň sčasti obdivovať tenké prúdy vodopádov. Približne v prvej tretine tiesňavy sa oplatí občas sledovať ľavé úbočie, kde sa nachádza Biela jaskyňa. Podľa informačnej tabule je jaskyňa verejnosti voľne prístupná. Kvapľová výzdoba chýba, ale hneď pri vstupe nás zaujme veľké zreteľné okno nad našimi hlavami. Prekonaním ďalších a ďalších prahov rokliny sa dostávame na pláň - lúku Kláštorisko.

Kláštorisko

Pred nami po ľavej strane sa rozprestierajú opravované ruiny kartuziánskeho kláštora. Priamo cez lúku je bufet. Prvá turistická útulňa tu bola postavená v roku 1922. Symbolický cintorín, pripomínajúci obete Slovenského raja, bol založený v roku 2010. Sedíme na terase bufetu, dopĺňame vypotené tekutiny a spotrebovanú energiu. V diaľke, kdesi v kopcoch za Levočou je čierno a blýska sa. Čakáme, nikam sa neponáhľame, snažíme sa odhadnúť smer postupu búrky. Napokon sa zdvíhame a kráčame lúkou na jej východný koniec. Otvárajú sa nám výhľady na Vysoké Tatry a Kráľovu hoľu.

Čertova sihoť

Stúpame na kopec, ktorý sa ako ostrov vypína nad Hornádom a Bielym potokom. Sme v miestach, kde (lokalita Kláštorisko-Čertova sihoť) bolo v neskorej dobe bronzovej hradisko. Tajuplnú históriu miesta ešte umocňujem deťom rozprávaním, ako sa mi tu zjavilo moje prvé vidmo. Ideme takmer priamo po hrebeni, ale turistická značka napokon vedie popod hlavný vrchol. Z rúbaniska pozorujeme obec Letanovce. Na jednom mieste sa odkrýva pohľad na druhú stranu zelených lesov Raja. Vidíme kráľovnú Nízkych Tatier - Kráľovu hoľu. Nakoniec sa dávame do prudkého klesania k ústiu Bieleho potoka. Pre prípad mokrých kameňov je chodník miestami zabezpečený reťazami.

Cez Tomášovsky výhľad do Spiššských Tomášoviec

Prechádzame na druhú stranu Hornádu a za hlasitého hrmenia blížiacej sa búrky vypúšťame posledný dnešný bod záujmu Tomášovský výhľad. Rýchly presun do Spišských Tomášoviec končíme v hostinci pár desiatok metrov od železničnej zastávky. Počas občerstvovania zisťujeme, že búrka prešla bez jedinej kvapky. Trochu s ľútosťou konštatujeme, že sme predsa mohli ešte plán uskutočniť aj s „Tomašákom”, ale na druhej strane sa navzájom uisťujeme, že aj tak by boli tatranské končiare v opare ako pred rokom. Nakoniec padá rozhodnutie, že za scenériou ďalekých výhľadov sa sem vrátime cez zimné obdobie.

Domov sa presúvame, ako inak, vlakom. Čakanie na zmeškaný „osobák“ spríjemňuje pohľad na prechádzajúcu klasiku „Peršing“ v novom červeno-bielom kabáte. Nasleduje história na kolesách „Rakaňa“ a oči si ideme vyočiť pri „Pendoline“. Už len poznamenám, že ráno tu „Vectron“ ťahal svoj „žltý expres“ Regiojet.

Užitočné odkazy

História obce Letanovce
Východiskový bod Kláštorisko
Kláštorisko
Občianske združenie Kláštorisko
Symbolický cintorín Kláštorisko
Letanovce - najstaršie dejiny
V Slovenskom raji otvorili novú vstupnú bránu
Rómovia z Letanoviec opúšťajú chatrče, dostali nové byty
Rómovia z Letanovského mlyna sa začali sťahovať do nových bytov
Povesti a poviedky:
Tajomný mních a zvon
Mary, John a olašskí cigáni

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek