Túra

Rozhľadňa na tajomnom Maginhrade

10.01.16
Keď plánujem cestu na východ k rodine, vždy pátram po nejakom zaujímavom mieste cestou, kde by som si urobila zastávku a spoznala niečo nové. Túžba po vysokých horách ma väčšinou vedie severnou trasou, poprípade stredom Slovenska. No dnes si vyberám južnú cestu a s ňou návštevu rozhľadne na Maginhrade. Zisťujem si informáciach a rozhľadňa rozhodne zaujala.

V ten deň je počasie mrzuté. Neprší, no je hmlisto. Predpoklad dobrých výhľadov je minimálny. Aj napriek tomu sa nevzdávam. Od Rimavskej Soboty v smere na Veľké Teriakovce je rozhľadňu vidieť. Zdá sa, že kopček je dosť vysoký, no verím, že výstup stihnem tak, ako som si ho naplánovala. Z dedinky Nižný Skálnik.

Trasa

Nižný Skálnik – Maginhrad (rozhľadňa) a späť

Z obce je objekt môjho záujmu vidieť pekne. Odhadujem chodník cez lúku, potom kúsok po lese. Keď sa miestnej obyvateľky opýtam, kadiaľ na vežu, odkáže ma na Malé Teriakovce. Trošku ma to zaskočí, no ja sa nevzdávam a radšej ostávam v Skálniku. Lákavo totiž pôsobí socha, ktorú som si všimla v diaľke na lúke a ktorá mi akosi vychádza, že bude na značke smerujúcej k rozhľadni. Zelenú značku čoskoro nájdem. Odchádzajúc od auta stretám človiečika s veľkým brvnom na pleci. Keď sa mu pozdravím vypleští neveriacky oči. Zastaví sa, chvíľku sa na mňa díva. Keď sa na neho usmejem, rozbehne sa s nákladom do dediny. A mňa pochytí obava, či si auto po návrate z kopčekov nájdem v poriadku...

Výstup

Pár metrov za dedinou sa dostávam do pomerne mokrého, blatistého terénu. Našťastie dlho netrvá. Prichádzam k prvej soche postavičky. Je naozaj pekná, no vôbec netuším, čo predstavuje. Len kúsok ďalej nasleduje krásny smerovník, drevená plastika. Takéto následne stretám po celej trase výstupu na križovatkách turistických chodníkov, prípadne odbočkách. Lúkou poza družstvo prichádzam k mohutnej soche - ku drevorezbe, čo vidieť z dediny. Nazvala som ju Budzogáň. Pri nej stojí okrúhly stolík s lavičkami. V nevľúdnom počasí to celé pôsobí prívetivo. Nezastavujem sa však, počasie sa zhoršuje a rada by som prišla k veži pred dažďom. Prichádzajúc pod les sa dostávam na čistinku, kde sú ďalšie drevené sochy. Dávajú miestu zvláštnu, duchovnú atmosféru. Čo však nechápem, jedna zo sôch má odpílenú ruku...

Les je na jeseň bez lístia na stromoch. Napadané na zemi skrýva záludnosti. Terén začína stúpať, na chodníku sa dosť šmýka. Zo zelenej asi po 500 m vedie odbočka na rúbanisko. V domnení, že asi tadiaľ vyvážali materiál na stavbu sa vyberám po nej dúfajúc, že výstup bude príjemnejší. No čoskoro sa presvedčím, že som sa mýlila. Premočený chodník s množstvom haluzín sa šmýka, prudko stúpa. Našťastie, nie dlho. Po chvíľke sa ukazuje strecha rozhľadne, následne celá. Pri plánovaní doma mám pocit z fotiek rozhľadne, že betónová podstava má zabudované dvere. Obávam sa, že keď prídem k nej, budú zatvorené. To by bolo dosť nepríjemné. Našťastie, moje zdanie je klamné. Dômyselne postavená betónová podstava je obložená kamením, no dvere na nej nie sú. Je tu možnosť úkrytu pred nepriazňou počasia. S radosťou vystupujem na najvyššie poschodie drevenej stavby. Zhora vidím pekne "vyzdobené" okolie. Vyzdobené preto, že sa tu nachádzajú drevené plastiky a zaujímavé, pekné lavičky. Je však vidieť, že okolie ešte upravujú, čistia od haluzín. Výhľady sú kvôli hmle biedne. No dovidieť aspoň na Nižný Skálnik, Veľké a Malé Teriakovce, lesy a lúky pod rozhľadňou. Myslím si, že pri peknom počasí a dobrej viditeľnosti bude čo obdivovať. Rozhľadňa je na správnom výhľadovom mieste. Po zostupe doplním tekutiny, trošku sa poprechádzam po okolí, čítam si informácie na tabuli o výstavbe 16,8 metrov vysokej rozhľadne.

Zostup

Pre návrat si zvolím radšej chodník po značke, ktorá vedie lesom. Neriskujem šmýkanie sa po prudkom teréne rúbaniska. Zisťujem však, že nič tým nezískam. Začiatok zostupovej trasy je tak isto prudký. Okrem šmykľavého terénu sa pod lístím skrývajú kamene. Veľmi opatrne zostupujem po časť, kde sa konečne terén zmierňuje.

Vychádzajúc z lesa na lúku začína mrholiť. Zmočená tráva mi čiastočne čistí vibramy obalené blatom. Mrholenie ma nepoháňa. Teším sa z túričky a zo všetkého, čo je jej súčasťou. Až teraz si urobím fotečky so sochami, zapózujem si pri Budzogáňovi. Z lúčnej jablone, plánky, si odtrhnem jabĺčko, no je kyslo-trpké. Posledné metre trasy ma čaká ešte blato. Snažiac sa ho obísť rozmýšľam, že by najbližšia túrička mala byť na snehu, nech sa strasiem blatiska. V diaľke vidím auto. Príduc k nemu ho obídem dookola. Kontrolujem pneumatiky. Našťastie ja všetko v poriadku. Začína pršať. Rýchlo prezúvam vibramy, nasadám do sucha auta. Ešte na chvíľku pozriem na rozhľadňu a spokojná odchádzam domov.

Počas túričky a prechádzania okolo sôch rozmýšľam, že sa opýtam v dedine, čo sochy znamenajú a od koho sú. No v dedinke nestretám ani živáčika. Nemíňam žiaden obchodík, ani otvorenú krčmu. Až doma zisťujem podrobnejšie, veľmi zaujímavé informácie o Maginhrade. O tom, že v neďalekom Vyšnom Skálniku sa narodil Ján Botto a práve Maginhrad je hlavným motívom jeho diel Povesť o Maginhrade a Báj Maginhradu. Tiež sa dozvedám, že drevené sochy sú sochy maginhradských rytierov, ktorí sa spomínajú v miestnej ľudovej povesti. Len meno ich tvorcu som nezistila. Môj výlet je súčasťou budúceho náučného chodníka Po stopách Maginhradu, ktorý bude mať po dokončení 12 zastavení a povedie z Vyšného Skálnika cez Maginhrad do Nižného Skálnika.

Súvisiace odkazy

Hrad Maginhrad / Magin
Vrch Maginhrad je opradený povesťami a spomína sa aj v básňach
Rozhľadňa sa stala ďalšou atrakciou v regióne
Svätý Grál na Slovensku? Je to možné, stopy vedú do Nižného Skálnika

Autori fotografií: Andrea Grunská a Tomáš Trstenský

Fórum 4 príspevky
Rozhľadňa na tajomnom Maginhrade 11/01/16 18:26 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Rozhľadňa - monitorovacia veža pod Klenovou Keď sa dočítam o novej rozhľadni, nedá mi, aby som ju nešla opáčiť na vlastné oči. Preskúmať a potešiť sa výhľadmi. Jednou z takých je veža pod Klenovou v Malých Karpatoch. Prvýkrát zachytím informáciu na FB. Rozhľadňa vyzerá veľmi zaujímavo. Presnejšie miesto, kde sa nachádza, poprípade popis prístupovej trasy však neviem nájsť. Až po dlhšom čase nachádzam zmienku o jednom z možných prístupov - z Hornej Pustej Vsi. 01/07/17 Andrea Grunská Zaujímavosti
Extra Jarovská bažantnica v zime Bicyklom prechádzam chodníkom plným bahna. Na striedačku sa veziem a idem pešo. Z blata do kaluže. Doslovne. Kolesá bicykla sú obalené mazľavou hmotou, bicykel je celý zafŕkaný. Prichádzajúc k pravdepodobnej odbočke, na vstupe do bažantnice zastanem. No pohľad na prerastenú vegetáciu, chodník vstupujúci akoby do džungle ma odrádza od úmyslu. Tak tadiaľto k mostu nepôjdem. Tu sa nedá ísť v lete. 25/02/17 Andrea Grunská Zaujímavosti
Cyklotúra Za krásami Burgenlandu Povedali mi, že to bude asi 50 km a že nech sa nebojím, to zvládnem. Po takmer dvoch rokoch bez bicyklovačky sa nechávam nahovoriť na cyklovýlet k našim susedom. Plán je ísť z Parndorfu až k osade Albert Kázmér-puszta v Maďarsku. Doma si trasu študujem, no nemám podrobnú cyklomapu. Len odhadom hodnotím, že to snáď nie je viac. 07/02/17 Andrea Grunská Svet
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb – trekingová bunda Má výstredný dizajn, netradičnú materiálovú skladbu, svojou funkčnosťou sa najviac podobá softshellkám a je súčasťou setu s rovnomennými trekingovými nohavicami. Výrobca ju označuje za letnú, no treba poznamenať, že leto myslí švédske. U nás je vhodná skôr do prechodných období jari a jesene, keďže však nie je nepremokavá, nesmie pršať. Môže však poriadne fúkať, na čo má aj prispôsobenú špeciálnu kapucňu. Pre túto sezónu bola aktualizovaná podobne ako nohavice Keb. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. včera Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. 14/10/19 Vladimír Mikuš Česko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Rozhľadňa na tajomnom Maginhrade 11/01/16 18:26 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Revúcka vrchovina
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 430 m n. m.
    • min: 240 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 205 m
    • klesanie: 205 m
  • Vzdialenosť
    • 4 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.454 ° SŠ
      dĺžka: 19.9688 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.454 ° SŠ
      dĺžka: 19.9688 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Rimavská Sobota (vlak, bus) - Nižný Skálnik (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.8 (0.22)