Trasa

Zlatá Idka – Kojšovská hoľa – Pri obrázku – Kyseľ – Gelnica – Vangort – Tatarkov kríž – Plejsy priehyba – Dúbrava – Žakarovce žel. st. – Margecany žel. st.

Kojšovská hoľa

Túru začínam v bývalej baníckej obci Zlatá Idka. Sem sa dostanem autobusom z Košíc. Vystupujem pri obchode, kde si dopĺňam potraviny a tekutiny. Kúsok odtiaľto je tur. smerovník. Tu začínam. Modrou značkou postupne stúpam cez rúbaniská, lesom až na širokú lesnú cestu. Tu si nasadzujem snežnice. Ako naberám výšku, mení sa aj výška snehovej pokrývky. Na Golgote je ho už vyše kolien. V závetrí vrcholovej stanice lanovky oddychujem a naberám síl. Odtiaľto značka vedie už po hrebeni. Z prvých horských lúk pozorujem hôľnatý vrchol Kojšovskej hole s meteorologickou stanicou. V lyžiarskom stredisku sa ešte zimná sezóna nezačala, tak všetky zariadenia, ktoré ponúkajú teplý čaj s rumom, sú ešte zatvorené. Za necelú polhodinku som v rozsiahlom sedle Trochanky. Križujú sa tu viaceré značky. Keďže aj blízka chata Erika je zavretá (prestavba na hotel), nezastavujem sa a rovno stúpam k vrcholu Kojšovskej hole. Ako na potvoru, priženú sa ohromné mračná, ktoré v momente zahalia vrchol. Takže z výhľadu teraz nemám nič. Kto bude mať šťastie na lepšie podmienky, toho vrchol Kojšovskej hole odmení krásnym kruhovým výhľadom. Ten som tu zažil naposledy v roku 2003.

Cesta do Gelnice

Z vrcholu sa nechám viesť červenou značkou. Tá vedie po severnom bočnom hrebeni. Idem sprvu riedkym lesom až na lúky okolo kóty 1164. Oblaky sa trochu zdvihli a ja vidím Zlatoidskú horu s chatou Erika, Kloptaň, okolité vrchy a doliny. Ešte kus lúkami, ale potom už vstupujem do lesa. Ako klesám, dostávam sa na rúbanisko. Tu sa predo mnou otvára široký výhľad na sever. Spoznávam Krompašský vrch nad Plejsami, Roháčku, Folkmarské skaly. Prichádzam k tur. smerovníku Pri obrázku. Je tu malá kaplnka so svätým obrázkom. Hneď vedľa horí oheň. V blízkosti asi budú lesní robotníci. Ohrievam si ruky, otváram termosku a pijem čaj. Nasledujúci úsek vedie hlbokými lesmi nad obcou Kojšov. Z lúky severne od masívu Striebornej sú výhľady na Folkmarské skaly. Traverzom obchádzam Striebornú a dostávam sa na rázcestie značiek s rovnakým názvom. Hneď vedľa je veľká lúka. Na nej oddychujem, staviam statív na fotoaparát a fotím priľahlý kraj. Do hľadáčika sa zmestia nielen blízke Folkmarské skaly, dedina Kojšov, ale aj Kojšovská hoľa na obzore. Po tomto úspešnom fotolove zostupujem lesmi k osade Kyseľ, ktorá sa nachádza v Petrovej doline. Cesta dolinou je odhrnutá, takže snežnice končia pripútané k ruksaku. Prechod dolinou vďaka zaľadnenej asfaltke je celkom náročný. Občas nekresťansky zahreším. Ledva čakám osadu Kovaľ, kde značka odbočuje do lesa. Krátkym stúpaním vyjdem na lúky nad dolinou Hnilca. Pred sebou mám Gelnicu, cieľ prvého dňa môjho putovania.

Chata Smrečina

Keďže sa mi nechce vchádzať až do mesta a potom sa spleťou uličiek vracať k lyžiarskemu stredisku nad mestom, volím malú skratku k chate Smrečina, kde budem nocovať. Chata je v podstate srdcom celého lyžiarskeho strediska. Dnes je ale ešte takmer prázdna. Ubytujem sa a potom pomerne dlho do noci sedím pri krbe v jej reštaurácii. Tu prinášam linku na webstránku chaty www.skimax.sk/uvodna_stranka_hotel.html.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Mesto Gelnica

Po ponocovaní sa mi ráno vstáva akosi ťažko. No premôžem sa a o chvíľu vyrážam, smer mesto. Gelnica www.gelnica.sk je staré banské mesto s viacerými zaujímavými pamiatkami. Spomeniem len objekty, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti žltej značky, ktorou idem. Najprv navštívim Banícke námestie s radnicou (dnes Banícke múzeum), keďže je nedeľa, mám možnosť nahliadnuť aj do hodnotného interiéru gotického kostola Panny Márie Nanebovzatej. Potom sa dostávam na Schlossberg, kde sa nachádza ruina Gelnického hradu (www.zamky.sk/?q=node/3&mon=82000017). Z jeho brál sú pekné pohľady na mesto. Z hradu pokračujem cez ulice Zámková a Turzovská k miestu, kde žltá značka opúšťa mesto.

Smer Plejsy

Tur. smerovník ma nasmeruje cez lúku, ďalej už stúpaním lesom pod vrch Vangort. Nasleduje dlhý traverz masívu Ostrého vrchu, ktorý sa končí pri Tatarkovom kríži, kde je križovatka tur. značiek. Stúpaním sa dostávam na ďalší traverz (z rúbaniska výhľad), tentokrát Krompašského vrchu, ktorý sa končí v Sedle pod Krompašským vrchom. Na významnú križovatku tur. značiek Plejsy – priehyba je to už len kúsok.

Vrchy Dúbrava a Rúbaň

Úsek hrebeňa s vrchmi Dúbrava a Rúbaň je veľmi príjemnou prechádzkou. Značka vedie nenáročným terénom plochého hrebeňa, z veľkej časti lúkami, odkiaľ je veľa výhľadov na blízke, či ďaleké vrchy. Vidieť Branisko, Kojšovskú hoľu, Folkmarské skaly, či Sivec. Krajinnú scenériu trochu kazí kameňolom, ktorý sa doširoka zahryzol do masívu Kurtavej skaly. Za traverzom vrchu Rúbaň značka začína klesať až na lúku pod Kurtavou skalou. Odtiaľ je to už len kúsok na železničnú zastávku Žakarovce. Tu je možné túru ukončiť a vlakom sa presunúť do blízkeho železničného uzla Margecany, resp. prejsť po moste ponad Hnilec, do dediny Jaklovce. Na križovatke hlavnej cesty je zastávka SAD.

Margecany

Ja však konám inak. Od železničnej zastávky idem po brehu rieky Hnilec k železničnému mostu. Za ním po približne 400 m vstupujem na hlavnú cestu, ktorá vedie do Margecian. Niežeby som bol milovníkom asfaltových ciest, ale prechádzka popri brehu vodnej nádrže Ružín sa mi zdá byť zaujímavá (okrem iného aj prír. pamiatka - Margecianska línia). Ešte pred Margecanmi na parkovisku mi ponúka persóna ženského pohlavia svoje telo. Jej vnadám však nevenujem pozornosť, za čo si od nej vyslúžim zopár šťavnatých nadávok. Len sa pousmejem a pokračujem smer krčma pri železničnej stanici. Ako býva u mňa zvykom, dám si záverečné pivo, v duchu zhodnotím túru a počkám na vlak domov.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek