V rokoch 2014 a 2015 bola obnovená zelená turistická značkovaná trasa č. 5506 na trase Babiná - Mäsiarsky bok - Krupina - Štangarígeľ - Žibritov. Celková dĺžka trasy je 21 km a nachádza sa na rozhraní pohorí Krupinskej planiny a Štiavnických vrchov. V príspevku sa zameriam na etapu zo železničnej zastávky Babiná (t. č. bez osobnej prepravy) do mesta Krupina v dĺžke 8,4 km, ktorá vedie nádhernou tiesňavou Krupinice.

Ako predseda Klubu slovenských turistov Krupina a zároveň značkár zodpovedný za turistické značkovanie v okrese Krupina som dostával podnety od turistov, aby sa niečo s Mäsiarskym bokom robilo. Problém bol v nepriechodnosti chodníka a v zničenom drevenom moste cez Krupinicu. Niežeby som o tejto veci nevedel, ale chýbali finančné zdroje a tiež povolenia, pretože zlomené stromy padli v národnej prírodnej rezervácii s najvyšším 5. stupňom ochrany prírody. Povolenie a financie z Banskobystrického VÚC boli poskytnuté, a tak od neskorej jesene 2015 je opäť turistický chodník priechodný.

Samotné putovanie je najlepšie začať na železničnej zastávke Babiná, kde však osobné vlaky nepremávajú, ale aspoň zastavujú autobusy na trase medzi Krupinou a Zvolenom. Pred stanicou stojí turistický smerovník, od ktorého pôjdeme smerom na juh. Po asi 350 metroch odbočíme vľavo a podjazdom popod železnicu prejdeme ku riečke Krupinica. Na tomto mieste stojí od septembra 2015 nový drevený mostík, po ktorom prejdeme na ľavý breh. Nasleduje asi 200 m dlhá lúka, uprostred ktorej stojí elektrický stĺp a potom vchádzame nielen do lesa, ale zároveň do národnej prírodnej rezervácie Mäsiarsky bok. Samotné jadro rezervácie, ktorú Krupinčania prezývajú Sypané bralo, sa nachádza až o 1,5 km južnejšie. Jadrovú zónu dosiahneme po asi 15 minútach turistickej chôdze. Nad nami sa v týchto miestach nachádza veľké kamenné more, ktoré vzniklo mrazovým zvetrávaním. Pod chodníkom po pravej strane nás sprevádza hukot "divokej" Krupinice, ktorá v týchto miestach vytvára pekný prielom a asi najkrajší úsek na celom toku od prameňa nad Zaježovou až po ústie do Ipľa pri Šahách. Na druhej strane rieky, hneď za železničnou traťou, sa nachádza sedem alebo osem majestátnych 300-ročných dubov. Prechod cez rieku pri vyššom vodnom stave je však trochu obtiažny (točili sme tu začiatkom decembra s redaktorkou Slovenského rozhlasu reláciu Rádiovíkend).

Chodník ďalej kopíruje po pravej strane divokú riečku a po asi 500 m môžeme vidieť pekný železničný viadukt nad Krupinicou. Železničná trať zo Zvolena do Krupiny v dĺžke 33,8 km bola vybudovaná za necelé 2 roky (1923 - 1925) a umožnila prepojenie Hontu so stredným Pohroním. Žiaľ, osobná vlaková doprava bola na trati pozastavená v roku 2003. Od viaduktu trasa mierne stúpa popri betónovom stĺpiku, ktorý je pamätníkom na drvičku andezitu, ktorá bola funkčná v čase výstavby železničnej trate. Chodník sa postupne zužuje a v týchto miestach bola trasa dlhšiu dobu nepriechodná kvôli popadanému drevu. Teraz je chodník vyčistený, o čo sa zaslúžili lesníci a turisti z Krupiny.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Trasa chodníka, sledujúca reliéf príkrych svahov Mäsiarskeho boku, prichádza na širšiu lesnú cestu, kde sa končí samotná rezervácia. Po ďalšom 1,5 km chôdze prichádzame na lazy Vĺčok. Naša trasa prechádza cez trať na pravú stranu a po 300 metroch sa stáča doľava popod železničný viadukt. Ďalej si treba dávať pozor na značenie, pretože trasa vedie cez lúky. Treba pozorne sledovať nielen terén, ale aj mapu alebo GPS prístroj. Cez kľukaté poľné cesty sa dostávame do rekreačného zriadenia na Tepličkách, odkiaľ pohodlne zostúpime po asfaltovej ceste do centra Krupiny.

Fotogaléria k článku