Túra

Potulky kelčovskými osadami

01.02.16
Babie leto si tento rok veru dalo načas. V plnej sile udrelo až v posledný októbrový týždeň a vydržalo aj na začiatku novembra. V rovnakom čase si synátor doniesol zo škôlky chorobu a mne hneď bolo jasné, kde sa bude liečiť. Naordinoval som mu ozdravný pobyt u babky na Kysuciach. Keď na horách zavládlo slnečné inverzné počasie, bol by hriech sedieť pod hmlou v nížinách.

Škôlkarsky bacil bol tentokrát aj nad moje sily, no pekné jesenné počasie bolo treba využiť. Večer pozerám do mapy a rozmýšľam nad nejakou ľahšou túlačkou po okolí. Keď mi cestovný poriadok potvrdí, že sa viem dostať autobusom v rozumnom čase do Vyšného Kelčova, je rozhodnuté. Pôjdem sa pomotať po kelčovských osadách. Kedysi som tieto končiny brázdieval na bicykli alebo v zime na bežkách. Ale je to už dávno, keď som tu bol naposledy.

Trasa

Vyšný Kelčov – Lieskov – Skala – bývalá chata Janošec – Dybalka – Na Krajčove (Korýťany) – Korytové – Chata Kmínek – Chata Sněžná – Beskyd – sedlo Smutníky – Hlboké – sedlo nad Bitalovcami – Gablásovci (Gabláse) – Volárska – Husľov – U hrušky (Mláka) – Pokrývky – Nižný Kelčov, časť Matúšovci – Vysoká nad Kysucou

Autobus ma zavezie najskôr do Makova a až na spiatočnej ceste odbočí do Vyšného Kelčova. Vystupujem na zastávke „Vyšný Kelčov, Jednota“ a okolo kostola, popri cintoríne prechádzam na modrú značku, ktorá vedie cez miestnu časť „Lieskov“ po novej asfaltovej ceste. Slnko príjemne hreje, no na miestach, ktoré sú v tieni vidno námrazu. Tá ma čaká aj na ceste v mieste, kde modrá značka odbočuje vpravo do kopca. Na chvíľu ju opustím a pokračujem po kamenistej ceste popri potoku. Ochladilo sa, z oboch strán sú kopce, slnko sem nezasvieti. Zobral som si len hrubšiu flisku, predpokladal som, že oblečenie budem skôr odkladať ako obliekať. Tých niekoľko sto metrov musím zimu vydržať. Po chvíli zahnem vpravo k osade, ktorú tvorí pár domov. Nikde ani živej duše. Lúkami stúpam do kopca k osade Skala. Priznám sa, že tu mám určité resty. V tejto časti som ešte nikdy nebol. Tu už to aj žije. Okrem chalupárov je osada aj trvalo obývaná. Od jednej chalupy počuť cirkulárku, pri ďalšej zase pani domáca práši koberce. Ponúkajú sa mi prvé výhľady – v opare sa črtajú krivky malofatranských končiarov.

Vraciam sa na modrú značku, ktorá za osadou Skala vchádza do lesa. Normálne som prekvapený, že všade okolo mňa vidím neporušený smrekový les. Veď to je na Kysuciach už pomaly rarita. Po necelom kilometri ma však rúbanisko vracia späť do reality. Za rúbaniskom pred osadou Dybalka ma vytočí množstvo odpadu vysypaného v lese. Choroba Slovákov. Čo nepotrebujem, drbnem do lesa, či do priekopy pri ceste.

V osade Dybalka sa zdržím trošku dlhšie. Prechádzam od chalupy k chalupe, niektoré sú veľmi zachovalé, iné už poriadne nahlodal zub času. Vždy, keď som sa v týchto miestach pohyboval, som kopanice s dreveničkami bral ako samozrejmosť a niečo, čo vždy ku kysuckému kraju patrí a bude tu večne. No mýlil som sa. Noví majitelia častokrát nemajú záujem drevenicu zachovať. Na jej mieste radšej postavia niečo nové, často aj bez estetického cítenia. Prichádzam k jednej dreveničke a som zvedavý, čo je napísané na papieri na dverách - Na predaj. Hhhhm. Raz, keď budem veľký a budem mať veľa peňazí, tak si určite niečo podobné kúpim.

Po vyjazdenej cestičke prichádzam na slovensko-českú hranicu k bývalej chate Janošec. Časy svojej slávy má dávno za sebou, dnes zíva prázdnotou, okenice sú zatvorené, z jednej strany strechu poškodil dávnejšie padnutý strom. Popod elektrické vedenie sa vraciam späť na modrú značku. Keď sa tu niekedy budete túlať a náhodou nezbadáte značky, držte sa (samozrejme nie rukami) elektrických drôtov. Tie vám ukážu správny smer. Keď sa obzriem, otvára sa mi výhľad na hrebeň Javorníkov, za ktorým vytŕča Malá Fatra. Vo výhľade mám, žiaľ, množstvo káblov. Niekedy si myslím, že to elektrikári robia naschvál, aby fotografi mali čo robiť doma a potom musia káble pracne retušovať.

Opäť vchádzam do lesa a keď z neho vyjdem, privíta ma pár dreveničiek. Podľa nápisu na kameni pri plote jednej z nich sa dozvedám, že som Na Krajčove. Pred každou drevenicou je studňa, takže ak podceníte zásoby vody, môžete si dočapovať. V predchádzajúcej osade som tiež narazil na niekoľko studní, no mnohé z nich boli zamknuté. Prejdem krátky úsek lesíkom a prichádzam k ďalšej drevenici, neďaleko ktorej kazí dojem nevkusná neomietnutá barabizňa. Vyzerá opustene. Pod stromom si na chvíľku posedím na lavičke, vychutnávam si novembrové slnko, ktoré si asi zabudlo otočiť stranu v kalendári, nadviažem telefonické spojenie s útulňou Limba pod Rakytovom a s chatárom si hodnú chvíľu vymieňame dojmy z tohtoročného babieho leta, až kým nás nevyruší zvuk motorovej píly, ktorý prichádza od Chaty Kmínek. Som v tom, že na chate chystajú drevo na zimu a poteším sa, že tým pádom bude otvorené.

Lúkou sa dostanem k domčeku pod kopcom Korytové a zisťujem, že cezhraničná spolupráca stále funguje. Zvuk motorovej píly nebol od Chaty Kmínek, ale z neďalekej lúky a moravskí chatári si chystajú drevo na slovenskej strane a traktorom ho preťahujú na svoju stranu. Po hranici pokračujem ku Chate Kmínek a teším sa na orosenú odmenu a na to, že prehodím pár slov s majiteľom Robom. Kedysi som sem chodieval veľmi často. Pred dverami sa na mňa z tabule usmieva ponuka dňa, no dvere sú zamknuté. Mimo sezóny je chata otvorená iba cez víkend. No čo už. Osviežim sa teda z vlastných zásob - čajom z termosky. Vydám sa chodníkom smerom ku Chate Sněžná, ktorá sa nachádza a moravskej strane a vychádzam na hraničný hrebeň. Pri chate prebieha veľké jesenné upratovanie – všetko čo dokáže zhorieť, horí na hromade pred chatou. Smrdí to tu robotou, preto sa radšej nezdržujem a kráčam ďalej.

Hraničným hrebeňom pokračujem smerom k Bumbálke a som v makovskom chotári. Na moravskej strane sú krásne upravené drevenice a prichádzam k jednej novostavbe, pred ktorou je gýčovo upravený anglický trávniček a tabuľka „zákaz vstupu - súkromný pozemok“. Obďaleč sú naukladané zvyšky pôvodnej starej drevenice. Drevo poslúži už iba na kúrenie...

Blížim sa k sedlu Smutníky, tu som si vždy na bicykli pekne zazjazdoval. Na bežkách sa tu dali zažiť poriadne držkopády. Dnes ma tu víta rúbanisko, ktoré tu ešte pred necelým rokom nebolo. Pohrávam sa s myšlienkou, že by som ešte pokračoval k Masarykovej chate, ale potom si poviem, že cez týždeň bude určite zatvorená aj tá, tak si chuť na pivo nechávam opäť zájsť. O týždeň sa v našom turistickom klube dozviem, že chata bola otvorená a dokonca by som tam stretol pár našich turistov. No škoda.

Po modrej značke sa vyberám späť ku Kelčovu. Vytrvalé brezy, ktoré ešte nezhodili zožltnuté lístie vytvárajú krásnu jesennú atmosféru. Do sedla nad Bitalovcami je to prakticky po rovinke cez osadu Hlboké. Pre milovníkov bežeckého lyžovania tu býva v zime upravená stopa, takže sa dá urobiť pekný okruh pre nenáročných bežkárov z Bumbálky okolo Chaty Kmínek a späť. V sedle ma privíta kaplnka a pokračovať môžem štyrmi smermi. Po zelenej späť na Kmínek, po červenej alebo modrej do Makova alebo po ďalšej červenej do Kelčova. Volím poslednú možnosť. Kúsok od kaplnky odbočím vľavo do lesa. Po asi 500 metroch prichádzam ku križovatke ciest. Ak sa vyberiete na Kmínek z Nižného Kelčova, od tohto miesta môžete pokračovať rovno mimo značky a k chate sa dostanete skratkou. Po chvíli prichádzam k osade Gablásovci (po kysucky Gablase). Na tráve, ktorá je namrznutá vidno, že tu slnko od rána ešte nezasvietilo a do večera ani nezasvieti, pretože sadá za kopec.

Za osadou na rázcestí Volárska opustím červenú značku a vyberám sa zelenou, ktorá ma dovedie nad údajne najkrajšiu kelčovskú osadu - Husľov. Takto sa o nej píše v monografii o mojej rodnej obci Vysoká nad Kysucou a môžem to len potvrdiť. Z kopčeka nad osadou sa mi ponúkajú výhľady na Malú Fatru, o pár metrov nižšie ma privítajú zachovalé drevenice, zvonička a znovu spleť elektrických káblov.

Za Husľovom prejdem popri samostatne stojacom dome a krátkym stúpaním sa dostanem na lúku, na začiatku ktorej ma víta svätý obrázok s nápisom U hrušky. Neviem, či tu niekedy bola rovnomenná osada, v mape vidím iba zopár domčekov, ktoré majú tvoriť osadu Mláka, ktorá ale patrí Makovu a domčeky musia byť ukryté nižšie za stromami.

Vyjazdenou poľnou cestou sa dostávam nad osadu Pokrývky. Z komína murovanej chalupy stúpa dym, v tejto osade sa ešte trvalo býva. Z lúk nad osadou sa mi ponúka výhľad na javornícky hrebeň od Čerenky po Luby, v opare rozoznávam zjazdovky v Makove časti Čierne, výhľadu dominuje najvyšší bod Vysokej, kopec s názvom Vrchtretina (925 m). Z lúky sa vraciam späť na turistický chodník, ktorý sa dá chodníkom nazvať iba ak má človek poriadnu dávku fantázie. Momentálne je to koryto vyjazdené traktormi. Jeden z nich si to o pár minút šinie hore kopcom oproti mne. Chápem, že lesy majú aj svoj hospodársky význam a drevo treba ťažiť, ale dalo by sa to určite robiť aj šetrnejšie.

Radšej pokračujem lesom ako rozbitým chodníkom a v jednom mieste sa mi ponúkne výhľad na celú kelčovskú dolinu a osady, ktoré som dnes prešiel, ale aj mnohé ďalšie, ktoré sa nedali zakomponovať do dnešnej túry. Prichádzam k miestu, kde sa z cesty, po ktorej prichádzam, stávajú tri paralelné "cesty", nad čím sa mi zastavuje rozum. Keď ničiť, tak poriadne. Z lesa vychádzam na lúky, z ktorých sa ponúka výhľad na časť dediny ako aj na najvyššie kopce nad ňou. Okolo skládky dreva zbehnem do Nižného Kelčova, časť Matúšovci a v krčme za železničnou stanicou si doprajem vytúžené pivko. Odtiaľto ma už čaká len takmer dvojkilometrové šliapanie asfaltu po hlavnej ceste domov.

Záver

Hoci som dnes zďaleka neprešiel všetky osady nad Kelčovom (keďže sú roztrúsené po celom okolí, je to nereálne), som s dnešnou túrou spokojný. Počasie vyšlo na jednotku, turisti žiadni, takže som si mohol vychutnať krásne zákutia a predstavovať si, aký krásny, ale zároveň ťažký život museli mať ľudia, ktorí si vybrali tieto miesta na bývanie. Veď len dostať sa k lekárovi, do školy, na nákup či do kostola dalo zabrať. Koľkí z nás by v dnešnej pretechnizovanej dobe vedeli takto existovať?

Fórum 16 príspevkov
Potulky kelčovskými osadami 19/12/16 14:17 16 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Z Koniakowa do Wisły – Czarne Keď sa opäť naskytla príležitosť navštíviť poľské Sliezske Beskydy (Beskid Ślaski), nezaváhal som ani na minútu a hneď som sa nahlásil, aby mi nevyfúkli miesto v autobuse. Tak ako už predchádzajúcich 16 rokov, aj tento rok zorganizovali turisti z PTTK Wisła turistickú akciu „K prameňom Wisly“. Tento rok usporiadatelia zvolili za cieľ pochodu „Karczmu Drewutnia“ v miestnej časti mesta Wisła – Czarne. Ale sem si to musíme najskôr odkráčať. 07/05/19 Zdeno Vasilišin Západné Beskydy, Poľsko
Túra Vláčikom na Plavecký hrad Alebo presnejšie do Plaveckého Podhradia a na hrad už po svojich. Od jari kujeme plány, že sa vláčikom-Zahoráčikom niekedy zvezieme a zároveň vyrazíme na túru do Malých Karpát. Motorový vlak jazdí druhú sezónu po už takmer zaniknutej trati od konca apríla do polovice októbra počas víkendov a sviatkov. Spája Záhorskú Ves s Plaveckým Podhradím a od prípojných vlakov z Bratislavy alebo od Kútov je naň možné prestúpiť v Zohore. Okrem motorovej jednotky, ktorá premáva celoročne denne na trati Zohor – Záhorská Ves, má však zaradený špeciálny vozeň na prepravu bicyklov. 03/01/19 Zdeno Vasilišin Malé Karpaty
Recenzia Peter Wohlleben – Sprievodca lesom Knihu mi podsunul kamarát Juro so slovami: „Mám pre teba dobré čítanie.“ Najskôr asi mesiac nedotknute ležala medzi ostatnými knihami na nočnom stolíku, no keď som ju otvoril, zistil som, že to ma veru bude baviť. Autor je síce Nemec, ale poznatky z jeho knihy sa dajú aplikovať aj pre našu krajinu. Z každej stránky cítiť, že Wohlleben je skutočný milovník lesa a vo svojej knihe sa delí s čitateľom zábavnou formou a v prepojení s praxou o svoje zážitky z lesa. 17/10/18 Zdeno Vasilišin Mapy a knihy
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. dnes Soňa Mäkká Publicistika
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Útulňa Hájovňa v sedle Červená studňa Vraciam sa späť k tajchu Červená studňa a špekulujem nad umiestnením novej turistickej útulne v rovnomennom sedle. Pri murovanom dome priamo pri ceste sa ozýva krik detí. Podľa posedení to tam vyzerá na bufet. Pozerám, či je teraz funkčný. včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Potulky kelčovskými osadami 19/12/16 14:17 16 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Západné Beskydy: Turzovská vrchovina (CHKO Kysuce)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 881 m n. m.
    • min: 560 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 467 m
    • klesanie: 562 m
  • Vzdialenosť
    • 14 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 04.11.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 49.402 ° SŠ
      dĺžka: 18.4878 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.37899 ° SŠ
      dĺžka: 18.5294 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Studne v osadách, Chata Kmínek, Chata Sněžná
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Čadca (vlak, bus) - Vyšný Kelčov-Jednota (bus)
      Vysoká nad Kysucou (vlak, bus) - Čadca (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.92 (0.25)