Trasa

Zámutov – pod Čulkovom – Obracaná studňa – Grimov laz – pod Šimonkou – Šimonka – hrebeňom dole k Obracanej studni – pod Praporcom – Javorová – hrebeň Zámutovských skál (Čierna skala) – spodná časť Jaseňovského hrebeňa – Zámutov

Samozrejme, že ako správny turista som koniec roka strávil aspoň cez deň v horách a bol som sa rozlúčiť, ako posledné roky robievam, v milovanými Slanských vrchoch, a to výstupom na Lazy, kde som ukončil turistický rok 2015. Už tam som spriadal ďalšie trasy a miesta, ktoré som ešte vôbec nenavštívil. Práve preto ma oslovila ponuka priateľa zo Zámutova a bolo by to aj gesto, začať prvý tohtoročný výstup na najvyššie miesto v Slanských vrchoch. Ráno vstávam zavčasu a chystám si potrebné veci na dnešný deň. Je vidieť na autách, že v noci bol poriadny mráz, a tak treba aj niečo teplejšie na seba a tiež čaj sa zíde do termosky, určite ma potom na horách zohreje. Samozrejme, aj nejaká sladkosť a niečo pod zub patria do batoha, niečo na prezlečenie a batoh je plný.

Stretnutie je v Zámutove o 8.00 h pri penzióne, hneď pod lesom pri modrej značke. Je pravda, že dnes väčšiu časť pôjdeme mimo značiek, aby sme mohli aj niečo nové vidieť. Hlavne ja, veď Stano je domáci a tak to veľmi dobré pozná. Auto nechávam u neho vo dvore, pre istotu, ale dalo by sa zaparkovať aj v dedine pri obecnom úrade alebo pri penzióne. Chvíľku čakáme, tak povediac asi akademických 20 minút a vyrážame. Možno niekto príde hore z niektorej dediny, tu v okolí je veľa turistov. Slniečko nám svojimi lúčmi bude spríjemňovať dnešok. Kráčame zatiaľ vo dvojici, snáď sa cestou k nám niekto pripojí. Na okraji lesa odbočujeme smerom pod hrebeň Čulkov. Tam nás čaká ďalší turista. Najprv sa zoznámime a potom vyrážame za dobrodružstvom. Z modrej značky odbočujeme na prvej ceste vľavo a smerujeme pod hrebeň Čulkova, kde sú pekné skaly, ale hlavne na hrebeni, kde sa ale dnes nepôjdeme pozrieť. Lesnou zvážnicou sa po vrstevnici dostaneme okolo Čulkova a Praporca k Obracanej studni, kde sa napojíme na modrú značku ku Grimovmu lazu. Ale to máme pred sebou zopár kilometrov lesnou cestičkou z juhovýchodu na severozápad. V strednej pasáži prejdeme časťou NPR Zámutovské skaly, ktorá je zložená z dvoch častí - Čulkov a Čierna skala (Jaseňovsky hrebeň). Má rozlohu 30 ha a vznikla v roku 1980. Chránené skaly, pôvodná vegetácia, fauna a flóra. Viac na www.slanskevrchy.sk, alebo na stránke obcí Zámutov a Rudlov.

Čulkov

Hrebeň sa tiahne z juhovýchodu na severozápad v nadmorskej výške od 650 do 825 m. Určite by to stálo za dôkladnejší prieskum, ale len v časti Zámutovské skaly. Prejsť lokalitu dvoch hrebeňov trocha podrobnejšie ako samostatný celok. Bude to na zváženie a návrat do lokality a časti Slanských vrchov s nádhernými skalnými útvarmi. Skalné steny a bralá je vidieť len v diaľke na hrebeni pomedzi stromy, ale v strednej časti skaly zasahujú až do 50 m od cesty, a tak mám možnosť aspoň túto časť trocha dôkladnejšie si pozrieť a niečo si odfotiť. Takto dnes môžem čiastočne ukojiť svoju vášeň v hľadaní skál, obdivovať ich nevšednú chladnú kamennú krásu a nedostupnosť. Pokračujeme ďalej, lebo cesta je ešte ďaleká a sme len v prvej štvrtine. Hrebeň Čulkova máme za sebou a je tu ďalší vrch, a to Praporec (961 m), na ktorý dnes nepôjdeme, len ho obídeme. Pod Praporcom pribúda viac snehu a ľadu na lesnej ceste, prekračujeme zmrznuté potôčiky, čo na ľade len tak kĺže. Konečne sa dostávame k Obracanej studni a tu sa napojíme na zelenú značku, ktorá nás povedie ďalej.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Od Obracanej studne sa smerom na západ dostávame okolo pekného posedu a skaly po ľavej strane až ku smerovníku Grimov laz. To sme len pol hodinku od vrcholu dnešnej trasy. Lúka Grimov laz je križovatkou turistických trás. Od Zlatej Bane sem smeruje zelená, zelenou spod Praporca sme išli, E-3 sem privedie trasy z juhu od Dubníka a severu od Čiernej hory a Červenej mláky. Za päť minút sme pri smerovníku pod Šimonkou a už len posledné stúpanie k vrcholu a do NPR Šimonka. Pod nohami nám len tak šušti zmrznutá inovať a sneh. Ešte jeden výhľad smerom k Dubniku a k južnej strane Slanských vrchov smerom cez Menší vrch, Makovicu, Mošník až k južnej hranici. Miesto, kde sa dá troška vydýchnuť, pokochať sa výhľadom a potom už len zastávka na samotnom vrchole. Konečne sme dorazili k miestu, ktoré bolo dnes vrcholom, ale to sme ešte nevedeli aká krása nás bude čakať pri ceste späť.

Šimonka

Najvyššie miesto Slanských vrchov. Už pred vrcholom bolo vidieť, že dnes nie sme sami, kto využíva aj napriek mrazu prvú nedeľu v roku na turistiku. Sme na vrchole rovnomennej NPR s rozlohou 33,5 ha. Viditeľnosť nie je dokonalá, ale aj napriek tomu sa môžeme pokochať pohľadom smerom do Zlatobanskej doliny po pravej strane s druhým najvyšším vrchom - Čierna hora (1073 m) a Tri chotáre (1025 m). Vľavo je to Bodoň... a čo to? Veď v diaľke sa črtajú naše veľhory Tatry a vľavo dokonca Kráľová hoľa. Skutočne nevšedný, neskutočný zážitok, veď nie vždy je možnosť ich vidieť. Medzi Čiernou horou a Šimonkou je majestátny a mýtmi opradený Oblík, kde na vrchole sídli sám veľký Perún. Pred týždňom som tam bol v takej hmle, že dole nebolo vidieť do 50 m. Hore sa nám ukázalo slniečko. Škoda, že z Oblíka nie je možnosť výhľadov, je celý zalesnený. Ďalej je vidieť dolina smerom na Hanušovce nad Topľou a okolité dediny a tiež Vihorlatské vrchy a ukrajinské Karpaty - Poloniny.

Stretnutie na vrchole je aj o priateľstve a láske k prírode. Preto aj počas oddychu sa prehodí pár slov s turistami, ktorí na vrchole boli, veď nás spájajú spoločné záujmy. Je čas na malé občerstvenie, osvieženie aj prezliecť sa treba do suchého a potom vyraziť k cieľu putovania. Odchádzame z vrcholu nie po žltej na Grimov laz, ale hneď z vrcholu po hrebeni smerujeme na východ a máme sa dostať do sedla Obracaná studňa. Biela pokrývka je od mrazov úplne stvrdnutá, vpravo vidím skalku, a tak sa tam idem pozrieť a potom budem dobiehať priateľov. Celkom pekný skalný útvar a po niekoľkých fotografiách sa ponáhľam, aby som sa k nim pripojil ešte pred smerovníkom. Ku skalám zdola vedie neoficiálna zelená značka, ktorú neznámi domáci zanietenci urobili, doviedla ma až ku smerovníku. Pripojil som sa k priateľom a trocha som sa poobzeral okolo smerovníka, kde som asi 10 m od značky objavil na strome tabule červeného miestneho značenia, prichádzajúce od Krížnych ciest z Hermanoviec nad Topľou s názvom „Hermanovský turistický okruh“. Následne som sa dočítal, že je dlhý necelých 15 km a prechádza cez zaujímavé lokality: chata za Oblíkom, Údolie obrov a Kukoreliho chata. Ďalší dôvod na návrat s prieskumom a obohatenie poznatkov o Slanských vrchoch. Čas uteká, a tak pokračujeme ďalej po zelenej pod Praporcom, kde sa nám naskytne krásny výhľad do doliny a tiež k Šimonke, Čiernej hore, Oblíku a na obce Hermanovce nad Topľou, Bystré, Čierne nad Topľou a mestečko Hanušovce nad Topľou.

Praporec

Obchádzame ho zo severnej strany, kde sa pod vrcholom črtajú skalné útvary so spomínaným výhľadom. Ďalej jeho východnou stranou až k smerovníku, kde odbočuje zelená cez Ivanov vrch ďalej do Hermanoviec nad Topľou. Tu sa pripojí modrá značka od Zámutova až na vrchol Praporca, kde je pekná vyhliadka, na ktorú sa každoročne v jeseni uskutočňuje výstup. Hore dnes nejdeme, už som tam bol, ale skaly ma lákajú, tak možno pri inej príležitosti sa na ne pôjdem pozrieť detailnejšie. Po modrej sa dostaneme k chate Javorová, kde sa dá pohodlne oddýchnuť. Sú tu ohniská a prístrešok, kde sa dá ukryť pred nečasom. V blízkosti je studnička, vo vzdialenosti 50 m vpravo na konci lúčky. Priatelia z Rudlova, ktorých sme stretli na Šimonke, rozkladajú ohník na opekanie. My pokračujeme k Zámutovským skalám, kde sa chceme trocha dlhšie zdržať. Zvlášť k Čiernej skale. Prichádzajú sem ešte ďalší dvaja turisti, ktorí boli na Ivanovom vrchu a chcú pokračovať až do dediny Juskova Voľa. Tiež si tu chcú oddýchnuť a načerpať silu, občerstviť sa a potom pokračovať. Od chaty vedie značka smerom na Rudlov. Lúčime sa s turistami a pokračujeme modrou asfaltovou cestou k prvej vyhliadke a ku skalám, ktoré sú hneď pri ceste. V podstate tu začína ďalšia časť Zámutovských skál - Čierna skla a Jaseňovský hrebeň. Pokračujeme k malej lúčke vľavo pri ceste a odbočujeme na hrebeň, kde začína NPR Zámutovské skaly.

Zámutovské skaly – Čierna skala

Dostaneme sa na vrchol samotnej Čiernej skaly, ktorá je najvyššia v masíve. V minulosti sa sem okolitý ľud chodil ukrývať pred nájazdmi a rôznymi vojnami, je tu aj pozostatok obranného valu. V podstate bolo potrebné brániť len jednu stranu. Zhora je pekný výhľad na okolie. Nás zaujme z vrchu juhozápadná strana skalného masívu, kde sa vytvárajú cencúle, a preto sa kúsok vraciame, aby sme sa dostali pod túto časť. Objavujeme pred sebou neskutočnú nádheru ľadového kráľovstva, ktoré sa tu vytvára rok čo rok. Niekoľkometrové cencúle pripomínajú ľadovú jaskyňu. Je to na viacerých miestach na tejto strane skál. Neskutočná nádhera, prechádzame celú časť až k miestu, kde je priechod v skalách, cez ktorý sa dostaneme na severnú stranu masívu. Jeho dĺžka je možno do 300 m a táto strana slúži ako lezecký terén. Najvyššia časť je okolo 40 m, na vrchole sme sa len pred chvíľou pozerali na okolie. Stretávame tu skupinku turistov, ktorým radíme ako sa dostať na druhú stranu a na vrchol Čiernej skaly. Schádzame na cestu a modrú značku, ktorá po niekoľkých metroch odbočuje vpravo. Stano navrhuje pokračovať cestou až k Jaseňovskému masívu, ktorý je súčasťou Zámutovských skál. Na jeho krajšiu, hornú časť, ktorá patrí do NPR nepôjdeme, ale prejdeme spodnú časť, nepatriacu do chráneného územia.

Odbočujeme vpravo na hrebeň v ostrej zákrute cesty a prechádzame hrebeň až dole. V tejto časti je niekoľko menších skaliek roztrúsených po svahu, až sa dostaneme k poslednej skale a potom už len dole k potoku Čaklovec opäť na modrú turistickú značku. O chvíľu sme vonku z lesa a uzatvárame okruh v mieste, kde sme ráno vyrážali pod Čulkov. Posledné stovky metrov do dediny a je koniec putovaniu. Za nami sú spomínaní turisti, smerujúci do Juskovej Vole a tak im priateľ Stano dáva mapu, ktorá bola vytlačená pri 2. ročníku podujatia Lesníckym chodníkom Jozefa Dekreta Matejovie a vysvetľuje im najkratšiu cestu. Odchádzajú smerom k zjazdovke, zatiaľ bez snehu.

Zhodnotenie

Dnešný deň bol neskutočný na zážitky: krása prírody v zime počas slnečného dňa, výhľady zo Šimonky, mohutné skalné útvary a nehovoriac o neskutočnej kráse ľadopádov a mohutných cencúľov pod masívom Čiernej skaly v NPR Zámutovské skaly. Dnešná trasa mala právo byť prvá v roku 2016. Možno preto, že to bolo plánované na rýchlo, bolo to krajšie. Veď po dnešných zážitkoch by bol hriech nevrátiť sa čo najskôr na nejakú ďalšiu či už známu alebo ešte neprebádanú trasu.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek