Rada

Turistické priechody H-SK

01.12.06
Začiatkom júla roku 2006 nadobudla platnosť medzivládna dohoda Maďarskej a Slovenskej republiky, ktorá vyhradzuje miesta na prekračovanie spoločnej štátnej hranice za účelom turistiky. Dohoda síce spomína turistické chodníky križujúce štátnu hranicu, ale až na pár turistických značkovaných trás, turistu k hranici žiadne chodníky nedovedú.

Podmienky prekročenia štátnej hranice

Spoločnú štátnu hranicu je povolené prechádzať len za účelom turistiky na vyhradených miestach v určitom období a čase (zvyčajne denne medzi 7.00 – 19.00 h), ktoré sú uvedené na tabuli v anglickom, maďarskom a slovenskom jazyku v priestore turistického hraničného priechodu. Okrem občanov Maďarska a Slovenska môžu turistické priechody využívať občania zvyšku Európskej únie, Nórska a Švajčiarska. Povinní sú mať pri sebe platný pas alebo preukaz totožnosti. Účelom vzniku turistických priechodov je sprístupniť pre návštevníkov pohraničných území prírodné a kultúrne zaujímavosti oboch krajín a umožniť návštevu športových a kultúrnych podujatí v daných štátoch. Z oficiálne vyhlásených turistických hraničných priechodov je možné viac ako polovicu prejsť pešo resp. na bicykli. Zvyšné priechody slúžia výlučne pre vodnú turistiku. Na ich prechod sa využívajú športové plavidlá (čln) prípadne kompa alebo malá loď.

TURISTICKÉ HRANIČNÉ PRIECHODY

Z celkovej dĺžky 678 km našej južnej hranice je polovica hraničného pásma vedeného stredom rieky Dunaj a Ipeľ. Celkový počet oficiálne vyhlásených turistických priechodov je 46. Z toho je 21 miest zriadených ako tzv. vodné priechody a zvyšných 25 lokalít sa prechádza „suchou nohou“. Zoznam obsahuje aj 8 navrhovaných priechodov (5 peších a 3 vodné priechody), ktoré nie sú započítané do celkového počtu 46. Vodné priechody sa navyše riadia aj pravidlami plavby. Plavba sa môže uskutočňovať v období od 1. mája do 31. októbra. Turistické priechody sú v zozname zoradené od západu (trojhraničie pri Čunove) na východ (vstup rieky Tisa na územie SR). Charakteristika jednotlivých priechodov obsahuje evidenčné číslo hraničného znaku (hraničný kameň - pätník), obce (resp. miestne časti - osady), ktoré priechod sprístupňuje a turistický chodník, ak existuje. Zoznam je platný k 31. júlu 2006 (aktualizácie: 2. apríla 2007 a 16. októbra 2007).

Trojmedzie A-H-SK (peší)

Čunovo – Rajka
Trojštátny hraničný znak č. 1 (I) tzv. Triplex na styku hraníc štátov Rakúska, Maďarska a Slovenska. K styku troch štátnych hraníc vedie červená turistická značka. Juhozápadne od diaľničného hraničného priechodu Bratislava-Rusovce – Rajka sa rozprestiera medzinárodná sochárska galéria v prírode.

Malý Dunaj (peší)

Čunovo – Rajka
Hraničný kameň č. I.5 na premostení Malého Dunaja. Prístupovými komunikáciami sú ochranné násypové hrádze.

Danubium (vodný)

Čunovo – Rajka
Hraničný kameň č. II. – II. 1 neďaleko umelého kanála pre vodné športy zdrže Hrušov v priestore Dunajského rekreačného areálu Danubium.

Bodíky (vodný)

Bodíky – Dunaremete
Slovenský pätník č. II.8 a maďarský pätník II.6. Cez obec Bodíky prechádza červená turistická značka.

Sap (vodný)

Sap – Ásványráró
Územie pod sútokom prírodných ramien Dunaja a umelého prívodného (odpadového) kanála VD Gabčíkovo medzi slovenským hraničným kameňom č. II.10 a maďarským kameňom č. II.14. Peším turistom odporúčam použiť 3 km vzdialený cestný priechod Medveďov.

Dunajské luhy (vodný)

Klížska Nemá – Gönyü
Úsek rieky Dunaj medzi slovenských hraničným kameňom č. II.12 a maďarským č. II.14.

Dunaj (vodný)

Zlatná na Ostrove – Ács
Úsek rieky Dunaj medzi slovenských hraničným znakom č. II.13 a maďarským č. II.17.

Kelemantia (vodný)

Iža – Almásfüzítö
Úsek rieky Dunaj medzi slovenským pätníkom č. 16/2 a maďarským č. II.22.

Patince (vodný)

Patince – Dunaalmás
Úsek rieky Dunaj medzi slovenských hraničným kameňom č. 16/3 a maďarským č. II.24.

Žitava (vodný)

Žitava – Neszmély
NAVRHOVANÝ TURISTICKÝ PRIECHOD
Po zriadení nového prístavu medzi slovenskou obcou Žitava a maďarskou obcou Neszmély bude vytýčený nový vodný priechod medzi hraničnými znakmi č. II.17 a II.25.

Neszmély (vodný)

Radvaň nad Dunajom – Neszmély
NAVRHOVANÝ TURISTICKÝ PRIECHOD
Po zriadení nového prístavu medzi slovenskou obcou Radvaň nad Dunajom a maďarskou obcou Neszmély bude vytýčený nový vodný priechod medzi hraničnými pätníkmi č. II.18 a II.25.

Moča (vodný)

Moča – Süttö
Úsek rieky Dunaj medzi slovenských hraničným znakom č. II.19 a maďarským č. II.27.

Lábatlan (vodný)

Kravany nad Dunajom – Lábatlan
Úsek rieky Dunaj medzi slovenským pätníkom č. 19/2 a maďarským č. II.28.

Čenkov (vodný)

Kravany nad Dunajom-Čenkov – Nyergesújfalu
Úsek rieky Dunaj medzi slovenských hraničným kameňom č. 19/3 a maďarským č. II.29.

Ústie Hrona do Dunaja (vodný)

Štúrovo-Kamenica nad Hronom – Esztergom (Ostrihom)
Sútok riek Dunaj a Hron medzi slovenských hraničným znakom č. II.23 a maďarským č. II.35. Peším turistom odporúčam použiť 3 km vzdialený cestný priechod Štúrovo. Kamenica nad Hronom je východiskom peších túr po Kováčovských kopcoch v najmenšom pohorí Slovenska – Burda. Túru cez Kováčovské kopce nájdete v tomto článku http://hiking.sk/hk/ar/225/burda_kovacovske_kopce.html.

Ústie Ipľa do Dunaja (vodný)

Chľaba – Szob
Sútok riek Dunaj a Ipeľ medzi slovenských hraničným kameňom č. II.24 a maďarským č. III.

Chľaba (vodný)

Chľaba – Ipolydamásd
Úsek rieky Ipeľ medzi slovenských hraničným pätníkom č. III.3 a maďarským č. III.4.

Chľaba (peší)

NAVRHOVANÝ TURISTICKÝ PRIECHOD
Na tej iste lokalite ako je súčasný vodný priechod Chľaba (bývalé premostenie rieky Ipeľ) sa uvažuje o opätovnom postavení mosta a následnom zriadení pešieho priechodu medzi hraničnými kameňmi č. III.3 a III.4.

Pastovce (vodný)

Pastovce – Vámosmikola
Úsek rieky Ipeľ medzi slovenských hraničným znakom č. III.14/17 a maďarským č. III.14/16.

Pastovce (peší)

NAVRHOVANÝ TURISTICKÝ PRIECHOD
Na totožnej lokalite ako je súčasný vodný priechod Pastovce (bývalé premostenie rieky Ipeľ) sa uvažuje o opätovnom postavení mosta a následnom zriadení pešieho priechodu medzi hraničnými pätníkmi č. III.14/17 a III.14/16.

Ipeľ (vodný)

Ipeľský Sokolec – Tésa
Úsek rieky Ipeľ medzi slovenských hraničným kameňom č. III.23 a maďarským č. IV.x.

Tésa (peší)

Výškovce nad Ipľom – Tésa
Asfaltová cesta, spájajúca obe obce. V úseku medzi hraničnými znakmi č IV.4 a IV.5, kde tvorí komunikácia štátnu hranicu.

Tešmák (vodný)

Tešmák – Hont
Hraničný pätník č. V.1 (V.), v mieste kde štátna hranica opúšťa rieku Ipeľ a rieka prechádza na územie Slovenskej republiky. Napriek tomu, že štátna hranica v tomto mieste vedie mimo rieky, priechod slúži výlučne pre vodnú turistiku. Peší prechod týmto miestom nie je možný, lebo v oblasti sa rozprestierajú močariny. Peším turistom odporúčam využiť 700 m vzdialený cestný priechod Šahy.

Ipeľské Predmostie (vodný)

Ipeľské Predmostie – Drégelypalánk
Úsek rieky Ipeľ medzi slovenských hraničným kameňom č. V.5/21 a maďarským č. V.4/20 na mieste bývalého mosta, ktorý spájal obce.

Ipeľské Predmostie (peší)

NAVRHOVANÝ TURISTICKÝ PRIECHOD
V tesnom susedstve ako je zriadený vodný priechod Ipeľské Predmostie (bývalé premostenie rieky Ipeľ) sa uvažuje o opätovnom postavení mosta a následnom zriadení pešieho priechodu medzi hraničnými pätníkmi č. V.4/20 a V.4/21.

Vrbovka (vodný)

Vrbovka – Örhálom
Úsek rieky Ipeľ medzi slovenských hraničným znakom č. V.17 a maďarským č. V.18.

Vrbovka (peší)

NAVRHOVANÝ TURISTICKÝ PRIECHOD
Na tej iste lokalite ako je súčasný vodný priechod Vrbovka (bývalé premostenie rieky Ipeľ) sa uvažuje o opätovnom postavení mosta a následnom zriadení pešieho priechodu medzi hraničnými kameňmi č. V.17 a V.18.

Peťov (vodný)

Peťov – Pösténypuszta
Úsek rieky Ipeľ medzi slovenských hraničným pätníkom č. V.23 a maďarským č. V.24.

Peťov (peší)

Peťov – Pösténypuszta
Na rovnakej lokalite ako je zriadený vodný priechod Peťov (bývalé premostenie rieky Ipeľ) bola 1. apríla 2007 slávnostne otvorená a uvedená do sezónnej prevádzky drevená lávka pre peších. Nový turistický priechod je zriadený medzi hraničnými znakmi č. V.23 a V.24.

Rároš (vodný)

Rároš – Ráróspuszta
Úsek rieky Ipeľ medzi slovenských hraničným kameňom č. V.35 a maďarským č. V.36. Na území Maďarska sa rozprestiera rekreačné stredisko Ráróspuszta.

Rároš (peší)

Na totožnej lokalite ako je vodný priechod Rároš (bývalé premostenie rieky Ipeľ) bol 12. decembra 2011 slávnostne otvorený obnovený cestný most na mieste navrhovaného priechodu medzi hraničnými pätníkmi č. V.35 a V.36.

Baňa (peší)

Lipovany-Baňa – Karancsberény
Sedlo medzi obcami Lipovany a Karancsberény pri slovenskom hraničnom znaku č. VII.2/8a a maďarskom znaku č. VII.2/11c. Sedlo prechádza spevnená (asfaltová) cesta vhodná pre bicykle.

Karanč (peší)

Šiatorská Bukovinka – Somosköújfalu
Vrchol Karanč (Karancz) pri hraničnom pätníku č. VIII. Na Karanč vedú z územia Maďarska viaceré turistické značky (červená, zelená a žltá). Z územia Slovenska na vrchol nie je t. č. vyznačený žiadny turistických chodník. Na zalesnenom vrchole stojí rozhľadňa.

Šomoška (peší)

Šiatorská Bukovinka – Somoskö
Hradný vrch slovenskej zrúcaniny Šomoška (Somoskövár) pri hraničnom kameni č. VIII.13/10. V priestore turistického priechodu stojí búdka, kde sa kupujú lístky do hradného areálu. Na zakonzervované zrúcaniny hradu Šomoška vedie z územia Slovenska zelená turistická značka spolu s trasou Náučného chodníka Šomoška. Z maďarskej obce Somoskö, ktorá sa rozprestiera priamo pod zvyškami hradu vedie na Šomošskú zrúcaninu červená turistická značka. Viac informácií o prístupovej trase NCH a hrade Šomoška sa dočítate v samostatnom článku http://hiking.sk/hk/ar/264/cerova_vrchovina_somoska.html.

Cered (peší)

Tachty – Cered
Asfaltová cesta spájajúca obe obce pri hraničnom znaku č. IX.5/9x. Turistický priechod je určený peším a cyklistom. O turistických potulkách Cerovou vrchovinou si môžete prečítať v tomto článku http://hiking.sk/hk/ar/311/cerovou_vrchovinou.html.

Fenek (peší)

Petrovce – Domaháza
Sedlo medzi dolinami Fenek a Répás - völgy v úseku hraničných pätníkov č. IX.18 a IX.19. Sedlom prechádza nespevnená lesná cesta.

Janice (peší)

Janice – Susa
Kóta 274,1 medzi obcami pri hraničnom kameni č. IX.48/8. Hraničným chrbátom vedie nespevnená lesná cesta.

Neporadza (peší)

Neporadza – Gömörszölös
Hraničný chrbát medzi obcami pri pätníku č. XI.6. Na chrbát Bodvianskej pahorkatiny vedie nespevnená lesná cesta.

Aggtelek (peší)

Starňa – Aggtelek
Kóta 379,2 pri hraničnom znaku č. XII.3. Z územia Maďarska vedie k turistickému priechodu modrá značka. Z územia Slovenska vedú len neznačené lesné cesty.

Slovenský kras (peší)

Hrušov – Szögliget
Sedlo medzi vrcholmi Kecskés-tetö a Hosszú-tetö pri hraničnom kameni č. XII.33. Sedlom prechádza tvrdá lesná cesta. Na maďarskej strane je spevnená asfaltom.

Seksia (peší)

Janík – Perecse
Chrbát vrchu Seksia (303,3 m) pri hraničnom pätníku č. XIV. Koridorom turistického priechodu vedie spevnená lesná cesta, spájajúce obe obce (vhodná pre bicykle).

Buzica (peší)

Buzica – Büttös
Sedlo v Bodvianskej pahorkatine pod kótou 306,3 pri hraničnom znaku č. XIV.12. Sedlom prechádza spevnená (asfaltová) cesta, ktorá spája uvedené obce (vhodná pre cestné bicykle). Na slovenskej strane je objekt pohraničnej stráže.

Perín (peší)

Perín-Chym – Hidasnémeti
Údolie Perínskeho potoka (Perényi patak) medzi hraničnými kameňmi č. XV.2 – XV.3 na úseku asfaltovej cesty. Údolná spevnená komunikácia spája miestnu časť Perín s Maďarskom. Cesta je zjazdná pre bicykle.

Kéked (peší)

Trstené pri Hornáde – Kéked
Lokalita Nagy - Földek blízko rieky Hornád pri hraničnom pätníku č. XVII.3. Územím prechádza spevnená poľná cesta, vhodná pre bicykle.

Hornád (vodný)

NAVRHOVANÝ TURISTICKÝ PRIECHOD
V tesnom susedstve pešieho priechodu Kéked na mieste ústia rieky Hornád na územie MR sa uvažuje o zriadení vodného priechodu medzi hraničnými kameňmi č. XVI.3 a XVII.

Mokrina (peší)

Skároš – Hollóháza
Záver doliny Trstenského potoka v lokalite Mokrina (premenište) medzi vrcholmi Surok (Szurok-héegy) a Hrabov (Nagy-Hrabó) pri hraničnom znaku č. XVII.10. Pramennou oblasťou Trstenského potoka prechádza spevnená (asfaltová) komunikácia, ktorá je vhodná pre cestné bicykle.

Veľký Milič (peší)

Slanec-Slanská Huta – Füzér
Vrchol Veľký Milič (Nagy Milic) v Slanských vrchoch pri hraničnom kameni č. XVII.22. Vrcholom vedie z územia Maďarska modrá turistická značka. Zo slovenskej strany nevedie na vrchol žiadny vyznačených chodník.

Čatorňa (peší)

Brezina – Pusztafalu
Lokalita Čatorňa alebo tiež Babia hora pri hraničnom pätníku č. XVII.30x medzi vrcholmi Zbojník (Tolvaj-hegy) a Lipovec (Hársas-hegy). Lokalitou prechádza lesná cesta, označená novou modrou turistickou značkou č. 2856 (Čatorňa – jazero Izra – Brezina), ktorá sa križuje so zelenou a červenou značkou (európska diaľková turistická cesta E3) na území Slovenska.

Roňava (peší)

Michaľany – Felsöregmec
Sútok vodných tokov Izra (Bükk patak) a Roňava (Ronyva) pri hraničnom znaku č. XVII.48/2. Priestorom turistického priechodu prechádza červená značka (európska diaľková turistická cesta E3) pozdĺž štátnej cesty, spájajúcej slovenské obce Kazimír a Michaľany. K asfaltovej komunikácií sa pripája spevnená (asfaltová) cesta z maďarskej obce Felsöregmec, ktorej povrch je vhodný pre cestné bicykle.

Bodrog (vodný)

Klin nad Bodrogom – Felsöberecki
Ústie rieky Bodrog na územie Maďarskej republiky medzi slovenským hraničným kameňom č. XIX.18 a maďarským kameňom č. XIX.14/6x. Na slovenskom brehu sa nachádza najnižšie položené miesto Slovenska s nadmorskou výškou 94,3 m. Vodácka stránka o Bodrogu

Starý Bodrog (peší)

Klin nad Bodrogom – Felsöberecki
Ochranná hrádza rieky Bodrog pri hraničnom pätníku č. XIX.19. Prístupovú komunikáciu tvorí ochranná hrádza Bodrogu popri mŕtvom ramene Starého Bodrogu. Neďaleko turistického priechodu sa nachádza najnižšie položené miesto Slovenskej republiky s výškou 94,3 m n. m.

Pribeník (peší)

Pribeník – Lácacséke
Hraničný znak č. XIX.80 na spevnenej (asfaltovej) ceste, vhodnej na prejazd cestným bicyklom.

Dobrá (peší)

Dobrá – Dámoc
Úsek spevnenej hraničnej cesty medzi vodnými tokmi Somotorský kanál (znak č. XIX.83) a Ricsei-csatorna (znak č. XIX.85).

Stará Tisa (peší)

Veľké Trakany – Zemplénagrád
Ochranná hrádza mŕtveho ramena Stará Tisa pri hraničnom pätníku č. XIX.96x. Prístupovú komunikáciu k turistickému priechodu tvorí ochranná hrádza rieky Tisa.

Súvisiaca téma - Schengen a turistika

Fórum 12 príspevkov
Turistické priechody H-SK 12/12/11 19:58 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata Lesov SR Dudáš Od ukončenia prevádzky horského hotela Poľana sa možnosti úkrytu pred nečasom v najvyšších polohách Poľany dosť obmedzili. Z hotelového komplexu ostal funkčný len bufet, ale neposkytuje ubytovanie. Možnosť prístrešia v oblasti kaldery Poľany ponúka lesnícka chata Dudáš, pri ktorej stojí kvalitný altánok. 30/11/19 Tomáš Trstenský Poľana
Túra Prečo rastie deväť sekvojovcov pri Novej Bani Cez prázdniny mnohí balia kufre a mieria za hranice všednej každodennosti. Merajú dlhé cesty a precestujú pol sveta, aby videli jeho divy. Čuduj sa svete aj na krpatom Slovensku máme tiež mnohé kuriozity, divy a unikáty. Netreba cestovať stovky či viac kilometrov. Netreba ani vracať ľudom Slovensko. Stačí sa lepšie pozrieť za vlastné humná a poriadne sa rozhliadnuť. Objavíme mnoho zaujímavostí, ktoré nás doslova zaskočia. 02/08/19 Tomáš Trstenský Pohronský Inovec, Vtáčnik, +
Recenzia Zakarpatí - Sprievodca bývalou Podkarpatskou Rusou Podkarpatská Rus sa presne pred 100 rokmi (1919) stala súčasťou Československa, odkedy začali vychádzať výpravné cestopisy o kraji pod Východnými Karpatami. Klub československých turistov začal zakladať na Podkarpatsku svoje odbory, budovať značené chodníky a stavať horské chaty. Aby prilákali výletníkov z ostatných častí republiky, boli vydávaní knižní sprievodcovia po podkarpatských horách i obciach. 24/07/19 Tomáš Trstenský Mapy a knihy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Dachstein - na Stoderzinken cez Notgasse Konečne prišlo babie leto. Zo zoznamu plánovaných túr vyberám Dachstein, pretože tam som tohoto roku ešte nebol. Pôjdem na prechádzku podľa pána Paulisa, ktorý dáva reportáže zo svojich výletov na internet. Už ani neviem, prečo treba ísť cez Notgasse. Ale keď tadiaľ chodieva pán Paulis, nebude to zlá voľba. Druhým cieľom je obehať ferraty, ktoré sú tesne pod vrcholom kopca. dnes Martin Knor Svet
Rozhovor Keď človek dôjde prvý, je to už len čerešnička na torte Mužské prvenstvo v Slovenskej ultratrailovej lige 2019 patrí Mikulášovi Kérimu, ktorý svojím celoročným ziskom 8195,5 bodov nasadil latku naozaj vysoko. Svoje víťazstvo si zaslúžil skvelými výkonmi počas celej ultrabežeckej sezóny. Na ôsmich podujatiach SUT si vybojoval dvakrát 5. miesto (MF100 a NTS), raz 3. (P100), trikrát 2. (SŽ77, V100, RZB) a na dvoch podujatiach do cieľa dobehol ako prvý (L100, H100). Na tropickej Hriňovskej stovke (124 km, 5200 m+) zdolal náročnú trasu v čase 15:26:30, s takmer 1,5-hodinovým náskokom pred druhým Reném Mrázom. Miki je stálica slovenskej ultratrailovej scény, a tak mi nedalo a vyspovedala som ho, ako to robí, že mu to tak behá. včera Júlia Batmendijnová Rozhovory
Túra Potulky okolo Bukowiny Tatrzańskej Tatranskú Bukovinu (poľ. Bukowina Tatrzańska) sme už viackrát navštívili. Prostredie Podhalia (poľ. Podhale) obľubujeme najmä pre nenáročné, ľudoprázdne prechádzky s neopakovateľnými pohľadmi na Tatry. Obdivujeme kde-tu roztrúsené “živé” salaše - bacówki, či kulinárske špeciality. Okolie je posiate množstvom obydlí, čo špacírku predurčuje na bezpečnú alternatívu k vysokohorským túram v období s nepriaznivým počasím. včera Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Turistické priechody H-SK 12/12/11 19:58 12 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.59 (0.1)