Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Idylka na Šarišskom hrade
Idylka na Šarišskom hrade Zatvoriť

Túra Hrady v okolí Košíc a Prešova s deťmi za 5 dní

Nápad stráviť dovolenku na východnom Slovensku vo mne skrsol, keď som zistil, ako mladší syn vníma vzdialenosti. Košice boli pre neho synonymom niečoho strašne ďalekého, naproti tomu Chorvátsko či Anglicko boli blízko. Ak nerátam Tatry a Slovenský raj, deti nikdy neboli na východe Slovenska. Iba mladší syn bol na jar v kúpeľoch v Štóse. Povedal som si, že je načase to zmeniť a bol z toho veľmi dobrý výlet.

Vzdialenosť
4 km
Prevýšenie
+245 m stúpanie, -245 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
5 dní
Obdobie
leto – 2015
Pohoria
Slanské vrchy Spišsko-šarišské medzihorie Čierna hora Slovenský kras - Zádielská planina (Národný park Slovenský kras)
Trasa
Doprava
Košice (vlak, bus, MHD) - Slanec (vlak, bus)
Košice (vlak, bus) - Prešov (vlak, bus)
Prešov (vlak, bus) - Veľký Šariš (vlak, bus)
Prešov (vlak, bus) - Kapušany (vlak, bus)
Košice (vlak, bus, MHD) - Kavečany (bus, MHD)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke
» č.1112 Prešov a okolie (1:50.000)
» č.1111 Košice sever (1:50.000)
» č.1110 Košice juh (1:50.000)

V lete bolo na dovolenku málo času, podarilo sa mi uvoľniť len na 5 dní vrátane víkendu, ale aj tak to stálo za to. Za základňu sme zvolili Košice a čas sme vyplnili prechádzkami na blízke hrady dostupné vlakom z Košíc.

Hrad Slanec

Prvý deň pršalo, tak sme sa len ubytovali a prešli si Košice. Najväčší úspech mal výstup na vežu dómu svätej Alžbety a hrajúca fontána na hlavnom námestí. Na druhý deň sme ráno vyrazili vlakom do Slanca, odkiaľ sme sa vybrali na Slanský hrad. Železničná stanica je pomerne ďaleko od obce, kam sa presúvame peši po asfaltovej ceste. Stále jemne popŕcha, ale sme na to pripravení. Hrad je vidieť už z diaľky. V centre obce je park, v ktorom sú prvé panely obecného náučného chodníka. Je to krátka prechádzka. Na hrade prebiehajú záchranné práce, opravuje sa veža. Robotníci hovoria, že z nej bude rozhľadňa, čo kvitujem ako dobrý nápad. Pôvodne som mal v pláne z hradu pokračovať na Skárošskú vyhliadku, ale nie je na to vhodné počasie. Na hrade nás, hlavne deti, zaujala nákladná lanová dráha na stavebný materiál, idúca z dediny Slanec až na ruiny hradu. Cestou naspäť sme si dole pod zrúcaninou na ohnisku urobili ohník a posušili veci. Opekám trocha slaniny, ale ohrdnú ma a radšej rožkom vyjedajú rybaciu konzervu (lyžičky sme zabudli). Ideme naspäť na stanicu, kam prichádzame natesno, bežím napred a zdržím pár minút vlak, kým prídu. V Košiciach, kde prichádzame okolo obeda, rovno prestupujeme na vlak do Veľkého Šariša.

Šarišský hrad

Na Šarišský hrad je trocha dlhšia cesta, chôdza nám trvá viac ako hodinu. Počasie je tu však úplne iné, krásne a skoro slnečno. Na veľkošarišskej stanici je vystavený vraj najstarší parný rušeň na Slovensku. Cestou na ruiny hradu sa prechádza okolo zrúcaniny nejakej budovy (zostali len základy), asi horárne, stretáme aj pár cyklistov, na bicykli je to slušný výšľap... Opevnenie je v porovnaní s predchádzajúcimi obrovské. Takisto sa na hradbách pracuje a tiež v oveľa väčšom rozsahu. Máme so sebou obed, ale hneď ako vytiahneme jedlo, vrhnú sa na nás osy, tak si konzumáciu nechávame na cestu do vlaku. Sú odtiaľto pekné výhľady, mimo iné na hrad Kapušany, ktorý si stanovujeme za cieľ na ďalší deň. Na pevnosti by sa dal stráviť hádam aj celý deň, je tu toho veľa. Naspäť ideme skratkou, po ktorej sme videli odchádzať robotníkov z hradu. Miestami to bolo veľmi strmé, vidíme rodinku, ktorá to zlieza ako keby to bola skalná stena. My to s deťmi zbehneme, menší síce občas spadne, ale veď nie je z cukru...

Kapušiansky hrad

Na tretí deň sa vyberáme do Kapušian pri Prešove. Výstup na ruiny hradu je poriadne strmý. Objavujeme zlepšovák, aby deti nefrflali, že sa im nechce do kopca, tak idú popredu. Vždy kúsok odbehnú a čakajú na nás, lebo nemajú radi, keď sa ide dlho stále len hore. Podľa mňa je to síce takto únavnejšie, ale im to vyhovuje. Takže výstup prebieha asi tak, že ideme a v pravidelných intervaloch, začujeme ako menší kričí: „Už idú!“ a dupot nôh ako utekajú napred. Samotné opevnenie je pomerne dobre zachované. Taktiež tu prebiehajú práce. Pevnosť by som zaradil medzi najkrajšie zrúcaniny na Slovensku. Je vidieť tiež Šarišský hradný vrch, na ktorom je bývalý župný hrad, ale hrad samotný veľmi nevidieť. Pri Kapušianskom hrade je turistická chata, toho času zamknutá. Je strašná horúčava a do Prešova sa presúvame vlakom...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Zvyšok dňa strávime prehliadkou metropoly regiónu Šariš. Deti veľmi zaujme nový pravoslávny kostol s cibuľovými vežičkami neďaleko centra, vyzerá priam rozprávkovo. V porovnaní s Košicami je centrum Prešova úplne vyľudnené, akoby sa všetci odsťahovali. Pamätal som si ho úplne inak...

Hradová alias Košický hrad

Ďalší deň je náš posledný, lebo nedeľu máme vyhradenú len na cestu domov. Ideme sa pozrieť na Košický hrad a rozhľadňu Hradová. Prístup je mestskou hromadnou dopravou, zo zastávky MHD je to približne polhodinka cez lesopark. Cestou míňame z dreva vyrezané zvieratá, asi aby bola cesta zaujímavejšia pre deti. Hrad nebol dostavaný, zachované sú len malé zvyšky múrov a netradičnej trojuholníkovej bašty. Rozhľadňa na Hradovej poskytuje ďaleké výhľady na všetky strany, hore dosť fúka a cítiť ako sa celá vyhliadková konštrukcia mierne kýve... Prejdeme sa po celom areáli, je tu pár atrakcií pre deti. Najviac sa im páčila lanovka na spúšťanie sa a živé zvieratká (iba pár kusov). Vraciame sa naspäť na zastávku košickej MHD a zvyšok dňa strávime v ZOO pri mestskej časti Kavečany.

Záverečný tip

Pridávam ešte jeden tip na výlet - Turniansky hrad pri obci Turňa nad Bodvou, kde sme sa zastavili, keď som syna viezol z kúpeľov v Štóse na jar. Od reštaurácie pod hradom je to asi polhodinka na zrúcaniny hradu a sú odtiaľ celkom pekné výhľady na východnú časť Slovenského krasu. Vidieť planiny: Zádielska, Horný vrch, Dolný vrch, Silická a Jasovská.

Zhodnotenie

V práci sa všetci čudovali, že idem na dovolenku na východ, aj keď odtiaľ nepochádzam. Áno, je pekné poznávať iné kultúry či plahočiť sa v mori, ale mali by sme poznať, čo máme aj u nás. Navyše, je to dovolenka bez stresu (rozkopané Košice mi neprekážali) a pre deti je to rovnaký zážitok. V tomto veku ešte stále viac ako exotiku oceňujú spoločne strávený čas či keď si samé založia oheň. Rovnako ako keď som pred pár rokmi zobral staršieho syna stanovať do Slovenského raja. Bol viac nadšený zo samotného stanovania či varenia vo vonkajších podmienkach ako zo všetkého ostatného. Keď budú starší, už to bude iné a bude mi chýbať ich nadšenie z maličkostí v očiach...

Fotogaléria k článku

Najnovšie