Túra

Tri dni na Honte

23.11.06
Kraj, ktorý sa nazýva Hont, je ohraničený na severozápade Štiavnickými vrchmi a na juhu hranicou s Maďarskom. Jeho súčasťou je Krupinská planina. Pretože sme v tomto kraji ešte neboli, našli sme si na mape trasu, ktorú sme chceli počas predĺženého víkendu prebehnúť.

1. deň

Naše potulky sme začali v meste Krupina. V sobotu ráno o deviatej nahadzujeme batohy na chrbát. Dáme jedno rýchle pivko, aby sme všetkým dali najavo, že už zasa sme strašní „drsňáci“ a cez mesto si hľadáme cestu k historickému objektu a rarite tohto kraja-strážnej veži Vartovka. Od roku 1564 stojí nad mestom a nás k nej vedie modrá značka. Stúpame medzi domami a o chvíľu už stojíme pri nej. Je nádherné slnečné ráno a výhľad, ktorý nám poskytuje, naozaj stojí za to. Na západe sa týči v diaľke dominanta širokého okolia – vrch Sitno. Mesto Krupina máme ako na dlani. Takmer na juh je však asi 500 m od Vartovky mohutné mestské smetisko, ktoré príliš romantiky nepridá. Raňajkujeme a kocháme sa.

Modrá značka nepokračuje ďalej a tak si z veže určujeme ďalší smer nášho pochodu. Náš ďalší cieľ je hrad Bzovík v rovnomennej obci. Od Vartovky leží asi na juho-juhovýchod. Ovocným sadom sa spúšťame rovno dolu, prechádzame okolo dvoch usadlostí a napájame sa na poľnú cestu, ktorá prekračuje potok a stúpa šikmo vpravo do lesa. Vystúpame na hrebienok a znovu dole a hore a za chvíľu sme na poliach nad obcou Bzovík. Všade po lese je okolo cesty neuveriteľný neporiadok. Plno starého oblečenia roztrúseného okolo cesty je pre nás záhadou až do chvíle, keď nás na motorke predbehne cigán s plným vrecom starého oblečenia ktoré vyhrabal zo skládky.

Zostupujeme do dediny a v miestnej reštaurácii, v ktorej sa ale nevarí, dáme jedno pivko na techniku a už aj šliapeme po hlavnej ceste ku kostolu a odtiaľ vpravo medzi domami a asi za 5 minút sme už pri hrade Bzovík. V podstate štvorcová pevnosť má v každom rohu jednu vežu a na nádvorí čiastočne zachovalú hradnú kaplnku. Hrad sa asi niekto pokúšal „opravovať“ a po tomto pokuse tu zostali betónové pavlače, tehlové priečky, plechové zárubne a do stien vsekaná elektroinštalácia. No hrôza. Hrad je pekný, ale pretože stojí len na miernom kopčeku, poskytuje obmedzený výhľad.

Asi po pol hodinke vyrážame ďalej. Ďalší cieľ je hrad Čabraď. Po asfaltke ideme až do obce Kozí Vrbovok, ktorá by sa radšej mala volať Prasačí Smrdotok. Zápach je tam hrozný. Hneď za mostom cez potok sa dávame doprava a poľnou cestou spustnutou a nezaujímavou krajinou sa dostávame až k vodnej nádrži Kozí Vrbovok. Hladina nádrže je asi tri metre odpustená a tak bahnité brehy pôsobia zanedbaným dojmom. Na hrádzi si trošku posedíme a zajeme a potom vystupujeme smerom na východ cez lúku na pole a neskôr poľnou cestou sa dostávame do osady Trpínsky majer.

Priatelia, tí ktorí ste čítali knihu „Vajce a ja“ od Bety MacDonald, spomeňte si na postavu „Otecka“ a jeho farmu. Verte mi, že to, čo je možno vidieť na tomto majeri, kľudne prekoná akékoľvek predstavy o „bordeli“ na jeho farme. Pár domov obklopených vyvezeným hnojom, ktorý už nie je kam dávať, a tak ho vyvážajú okolo cesty. Staré traktorové vlečky, niekoľko rozpadnutých áut, sejačky, kosačky, potrubia, starý kotol – ešte opásaný reťazou na zloženie, niekoľko doma robených motorových trojkoliek, pneumatiky, urezaná kravská hlava plná múch a statočne hnijúca priamo na ceste, fúriky, zhnité drevo, zhrdzavená V3S-ka, a ešte veľa a veľa vecí, ktoré sa ani nedajú opísať. Medzi tým pár obyvateľov, ktorých si ani netrúfam popísať. No, už som videl hocičo, ale toto bol vrchol. Potrebujeme vodu, ale radšej si ani nepýtam, lebo hnačku som už mal a žltačku mi netreba a tak pálime rýchlo preč z toho smradu. Od majeru ideme po starej asfaltke na východ a keď sa tá zalomí na sever do Trpína, my zahneme polňačkou na juh do osady Konské. Až tu naberáme vodu, spúšťame sa do doliny k potoku a okolo neho pokračujeme do lesa a lesnou cestou sme asi o pol piatej pod hradom Čabraď. Je tu pár chát a jedna veľká chata a starý historický kostolík, ktorý nie je v žiadnej mape. Pre dnešok končíme. Robíme si za chatou oheň, varíme večeru a veľmi skoro ideme spať na terasu chaty.

2. deň

Hneď po raňajkách schovávame batohy a naľahko vybiehame na hrad. Je to len pár výškových metrov a o 10 minút sme tam a neveríme vlastným očiam. Hrad je obrovský. Vstupujeme doň po drevenom moste nad hradnou priekopou a postupne sa dostávame až do vrchných poschodí, odkiaľ máme nádherný výhľad. Hrad z troch strán obkolesuje meander riečky Litava. Žasneme nad tým, ako mohol niekto také niečo vytvoriť. Nad architektúrou hradu, nad rozlohou a počtom rozličných miestností stojacich síce dnes v rozvalinách, ale stále budiacich mohutný dojem nedobytnosti. Je mi jasné, že keď dobyvatelia prišli k hradu Čabraď, tak si povedali: „Chlapi, kašlime na Čabraď a poďme radšej dobiť Bzovík“.

Od hradu začína modrá značka, ktorá vedie do obce Hrušov. My však zasa pohŕdame značkami, schádzame späť do doliny a vydávame sa meandrom proti toku riečky Litava. Asi po 300 metroch narážame na vodný vrt pri ceste. Naberáme vodu a lesom a lúkami okolo potoka ideme ďalej. Trochu sme sa obávali nezáživnosti tejto trasy, ale opak je pravdou. Dolina je úplne opustená a prekrásna. Stádo laní s jeleňom nám ešte zvyšuje pocit krásy z krajiny. Máme šťastie, že je veľmi nízky stav vody, pretože než sa dostaneme na miesto, kde údolie Litavy križuje štátna cesta, brodíme riečku minimálne pätnásťkrát. Je už dlho sucho, riečka má pomerne málo vody, ale pri normálnom stave alebo jarnej vode by sme celkom určite mali problém s väčšinou brodov. Prekrižujeme štátnu cestu a pokračujeme ďalej dolinou okolo Litavy.

Lesná cesta sa miestami úplne stráca a je nám jasné, že naposledy tu asi išli kryté vozy do Ameriky. Riečka sa rozdvojuje a my pokračujeme údolím Malej Litavy. Tu už začína byť situácia dosť zložitá a tak asi po 700 m sa nám podarí identifikovať roklinku vpravo a tiež lesnú cestu po jej ľavej strane, ktorá je aj na mape a stúpa smerom na Malinový hrb. Je síce sem-tam zapadnutá stromami, ale nevadí. Najprv stúpame strmo hore, neskôr už miernejšie a vidíme, že aj na druhej strane rokliny vedie lesná cesta taktiež značená na mape. Tesne pred lúkami objavujeme starú studňu murovanú kameňom, síce s vodou, ale zapadanú listím a konármi. Je to znak, že neďaleko odtiaľ bola usadlosť. Vystupujeme na lúky zarastené žihľavou po košiaroch a moje nohy v kraťasoch dostávajú reumatickú kúru. O chvíľu sme na hrebienku, ktorým vedie cesta na Opavské lazy.

Je tesne po poludní a tak obedujeme a pokračujeme po asfaltke. Pred sebou vidíme vysielač na vrchu Španí laz. Asi 500 m za autobusovou zastávkou opúšťame asfaltku a poľnou cestou vpravo sa púšťame lúkou do plytkého sedielka. Cesta pokračuje okolo posedu do lesa tak, ako hovorí mapa. Pred kótou 470 m zabočíme na ďalšiu cestu vľavo a asi po 600 m zasa pravouhlo vpravo dole a už sa spúšťame lesom do obce Čebovce. Teší nás, že cesty vyznačené na mape stále existujú a dá sa podľa nich chodiť. Okolo pol tretej sa vynárame z lesa a vchádzame do vinohradníckeho kraja. Dostávame sa na hlavnú cestu a asi o 20 minút sme na okraji obce Čebovce alebo ak chcete tak aj Csab.

Z mapy vieme, že je tu motorest Frankovka (Vendeglo Frankos) a už sa tešíme na pivko a aj nejaké jedlo. Motorest stojí hneď u hlavnej cesty a je pustý ako púšť Gobi. Mreže na dverách a nikto nikde. Do šlaka, no to si predsa nedáme. Taká veľká dedina predsa musí mať nejakú vendeglo otvorenú. A tak schádzame dolu dlhou a ľudoprázdnou dedinou a asi po 700 metroch vidíme hrdý červený transparent CORGOŇ. Krčma je však tiež zatvorená a nám nie je jasné, čo všetci títo obyvatelia robia v nedeľu okolo pol štvrtej hodiny. Od miestneho obyvateľa sa dozvedáme, že na dolnom konci je ešte jedna krčma, ktorá je isto otvorená, lebo sa hraje futbal.

Nuž keď už sme až tu, tak zídeme aj nižšie. Máme šťastie a tak dve pivká len zasyčia. Keď chceme dať tretie na techniku, futbal sa končí a krčma sa zaplní tak, že najmenej pol hodiny nemáme šancu na pivo. Vraciame sa späť a vidíme, že už aj horná krčma je otvorená. Chcem si dať kávu, ale pri pohľade do drezu na špinu, plieseň a neporiadok, dáme radšej jedno fľaškové a ideme nazad navrch dediny. O chvíľu nám ide autobus do Nižných Plachtiniec kde sme asi o šiestej. Ešte povečeriame a už za šera si rozkladáme spacáky v blízkom sade pod orechom.

3. deň

Vstávame o siedmej, raňajkujeme a o 8:07 odchádzame autobusom do Horných Plachtiniec. Na mape je značená žltá značka z obce Suchánskou dolinou, ale v atlase táto značka nie je. Nuž a ani v skutočnosti neexistuje. My však stúpame cestou až na rozhranie dolín Suchánska a Plachtinská, kde stojí osamelý drevený rázcestník s informáciou o náučnom chodníku. Pokračujeme asfaltkou Suchánskou dolinou, bez žltej značky, zato však občas prekrižovanou zelenou značkou náučného chodníka. Dolina je nezaujímavá a nudná. Nie je to dobrá trasa, ale odbočiť sa už nedá. Dostávame sa na Krížne cesty, kde sa napojíme na modrú značku a už len lesnou cestou stúpame smer obec Sucháň. Asi o pol dvanástej sa začína les otvárať. Cestu nám prekríži veľké stádo oviec a bača nám s dešpektom povie: „Ále, veď to je len také malé, iba 415 oviec a 42 kôz“. V obci Sucháň sme na poludnie. V obchode kúpime nejakú mlsku a o 12:35 nastupujeme na autobus.

Čo dodať? Mali sme prekrásne počasie. Veľmi pekná je Vartovka, Bzovík, Čabraď, údolie Litavy. Terén je mierny ,ale kraj je strašne zanedbaný, neobhospodarovaný. Hnojiská, rozpadnuté budovy JRD, vraky strojov, v lesoch plno PET flašiek a neporiadku po drevorubačoch, bez turistického značenia. Tí ľudia, s ktorými sme hovorili, boli veľmi prekvapení, že vôbec niekto prejavil záujem o ich kraj.

Fórum 24 príspevkov
Tri dni na Honte 23/01/14 14:57 24 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Správa Nový cykloturistický most cez Moravu pri Kopčanoch Dovoľujem si oznámiť turistickej a cyklistickej verejnosti, že nový most, spájajúci archeopark Mikulčice (Morava) a slovenskú časť predstavujúcu kostolík sv. Margity Antiochijskej pri Kopčanoch, je postavený a začína na ňom bežná prevádzka. 12/10/19 Boro Tomis Správy
Rada Čo má perie, všetko letí – detailne o páperovej výbave Používanie peria pri výrobe outdoorového vybavenia je dlhodobou záležitosťou. Perie spolu s kožušinou tvorilo základ pre vybavenie polárnikov, horolezcov a iných výprav do krajín mrazu a snehu. Dodnes je perie najlepšou „výplňou“ teplého oblečenia, ale hlavne spacích vakov, kde zabezpečuje dostatok izolácie (tepla) i pri najextrémnejších podmienkach. Orientovať sa v tom, aké perie tvorí náplň vášho spacáka, či oblečenia, by mohol pomôcť môj text. Rovnako by vám mohol pomôcť pri výbere či nákupe nového vybavenia. 31/07/19 Boro Tomis Začíname
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Vrchlúky Z Ružomberka je vyznačených viacero alternatív prístupu na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry. Všetky sa stretávajú v oblasti Vlkolínskych lúk na západnom úpätí vrchu Sidorovo. V okolí Vlkolínca je tiež viacero trás NCH a pravdepodobne v rámci ich budovania postavili aj niekoľko prístreškov. Jeden sa nachádza na Vrchlúkach. dnes Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Rozhovor Behu som úplne prepadla Víťazkou Slovenskej ultratrailovej ligy 2019 sa stala Denisa Kušnierová, ktorá už niekoľko rokov behá po našich aj zahraničných horách pod hlavičkou Trail Runners Trnava. So stovkami začala iba tento rok, no hneď to rozbalila vo veľkom štýle. Na najvyšší stupeň víťaziek sa postavila na Lazovej, Ponitrianskej aj Javorníckej stovke a na všetkých troch podujatiach stanovila nové ženské traťové rekordy. Svojimi výkonmi sa nestratila ani v zahraničí. Ako členka Slovak Ultra Trail Team si v máji vybehala 3. ženské miesto na kratšej trase rumunských pretekov Transylvania 100 a v auguste so spolubežcom Erikom Hübnerom prvenstvo v kategórii zmiešaných štafiet na rakúskom KAT100 Ekiden Trail. Sezónu SUT zavŕšila triumfom na Malokarpatskej vertikále týždeň po Javorníckej stovke. Kto by sa nechcel porozprávať s takouto maníčkou? Ja som chcela a maníčka súhlasila. včera Júlia Batmendijnová Rozhovory
Túra Magurský NP: Diablov kameň a Magurský vodopád Vyberáme sa na nenáročnú túru k našim susedom do Poľska. Náš cieľ sa nachádza v Magurskom národnom parku (Magurski Park Narodowy). Navštívime Diablov kameň (Diabli Kamień), Magurský vodopád (Wodospad Magurski) a poprechádzame sa po dedinke Folusz. Trasa je ideálna pre rodiny s deťmi, pretože za krátky čas sa tu dá uzrieť naozaj mnoho atraktívnych krás panenskej prírody. včera Gabriela Ferencová Nízke Beskydy, Poľsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tri dni na Honte 23/01/14 14:57 24 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Krupinská planina, Ostrôžky, Javorie
  • Počet dní
    • 3
  • Nadmorská výška
    • max: 540 m n. m.
    • min: 241 m n. m.
  • Vzdialenosť
    • 65 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 01.11.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 48.35575 ° SŠ
      dĺžka: 19.06634 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.31266 ° SŠ
      dĺžka: 19.22196 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bivaky
  • Voda
    • v dedinách, osadách, dva vrty v údolí Litavy, prameň v Suchánskej doline, potoky
  • Mapa
    • mapa č.146 - Krupinská planina-Veľký Krtíš a mapa č.145 – Javorie Ostrôžky, VKÚ Harmanec
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.96 (0.27)