Túra

Takô krátkô: Železnô – Salatín a späť

14.02.16
Článok opisuje asi najkratší výstup na Salatín. Nízkotatranská hora tvorí akýsi ľavý horný roh pohoria. Zasnívane som naň už dávno hľadel z hrebeňa Veľkej Fatry, Veľkého Choča či Sivého vrchu. Vyzývavo trčí do oblohy a tušil som, že to bude celkom namáhavý výstup. Keď sme začiatkom januára trávili krátku dovolenku s priateľmi v Liptovských Revúcach, prišiel správny okamih na návštevu vysnívaného kopca.

Trasa

Železnô (bývalé detské kúpele) – poľovnícka chata v ústí doliny Zasratého potoka – Ráztocké sedlo – Salatín a späť

V prenajatom domčeku v Liptovských Revúcach je teplúčko, ale vonku už obstojne mrzne, -17 stupňov je po obvyklom vianočnom odmäku značný kontrast. Škrabkám namrznuté okno na aute, aby sme sa vydali na krátku jazdu na začiatok túry v počte 5 ľudí a dvaja psíkovia - kamarátova jorkšírka Lucky (mama našej Čili) a Hugo. V posledných dňoch otriasol horskú komunitu hotový masaker v Tatrách, tak sa snažím zvoliť terén, kde by naisto nemal hroziť nijaký dlhý pád na zľadovatelom snehu.

Auto nechávame na drzovku na parkovisku v areáli detskej zotavovne Železnô, stavby vyzerajú byť dosť zanedbané, a ani neviem čo tu momentálne je a ako to funguje. Nachádzame tam len zopár rodín s deťmi, ktoré sa korčuľujú, my len rýchlo prechádzame pomedzi domy. Nad hlavou máme až nepravdepodobne krásnu modrú oblohu. Zimu cítim na chĺpkoch v nose, trochu ustarostene pozerám na našich salónnych psov, ktorí síce sú naobliekaní, ale netuším, ako si ich nezvyknuté labky poradia s týmito teplotami. No zatiaľ to nevyzerá na nejaký problém, náš Hugo vytešene hopká, niekedy mám pocit, že naše túry sú vec, ktorá mu poskytuje najväčší životný pôžitok.

Najprv schádzame dolu k ústiu doliny Tlstého potoka a kráčame ľadom pokrytou cestou. Po ľavej ruke sa čnejú strminy 1380 m vysokého predvrcholu Tlstej - Žliebky, (ktorý je na starých mapách označený ako Železný vrch). Vpravo hľadíme do rúbanísk Medvedieho grúňa. Ľadom pokrytá cesta sa tak šmýka, že som dnes jediný účastník zájazdu, čo sa neocitol na zemi. Nemilá skúsenosť nám pripomína nedávne smrteľné pády v Tatrách, sneh sa topil pri silnom odmäku a potom ho mráz zmenil na ľad.

V doline kľučkujeme, aby sme sa vyhli najhorším úsekom, v polovici obdivujeme romantickú poľovnícku chatku v ústí doliny Zasratého potoka a vytrvalo stúpame do sedla. Všetko sa odohráva v pohode, len náš Hugo je dnes nejaký mrzutý a pravidelne sa pýta na ruky, ľadový podklad sa mu nepáči.

V Ráztockom sedle sa venujeme radšej ďalekým výhľadom, lebo v bezprostrednom okolí vidíme nepredstaviteľnú spúšť po kalamite a následnej aktivite lesníkov. Pred nami sa objavuje južný svah Salatína, podľa predpokladov na ňom nie je takmer nijaký sneh. Chodník patrí k strmším, smeruje ako keby priamo do neba, je čudné pozorovať, ako sa v januári na takomto mieste pod nohami práši. Hugo na slniečku ožil, veselo behá hore-dolu pomedzi členov našej partie a aj staršia Lucky dnes hrdinsky zdoláva celú trasu.

Postupne sa odkrýva výhľad na celú Veľkú Fatru od Krížnej až po Rakytov, na opačnej strane sledujeme hrebeň Nízkych Tatier po Chopok a zo severných rázsoch sa vynára Krakova hoľa, na ktorú máme intenzívne spomienky.

Okrem skromného obeda (v závetrí kosodreviny na uľahnutej tráve) sa nezdržujeme a čoskoro prichádzame do vrcholových partií, kde sa rozdeľujú značené trasy. Len tu nachádzame fľaky snehu, inak celý výstup od sedla mal skôr charakter jesennej turistiky (ak nerátam mrazivé teploty). Potom len pár metrov a už sa fotíme na temene hory. Hľadím na Prednú Maguru, na ktorej sme vo fujavici prvýkrát skúšali snežnice a na jej vrchole som si vtedy pevne zaumienil, že sa musíme dostať aj na Salatín. Vzadu potom skúmam Západné Tatry, ktoré mám tiež prechodené krížom-krážom. Zrak sa mi zastaví na Baníkove a Príslope, len deň predtým som čítal podrobný popis nedávnej nehody, očami kĺžem po svahu, kde sa odohral osudný pád, len mi tak čudne zovrie hrdlo, a tak preskočím pohľadom na Veľký Rozsutec, Stoh a Steny, hľa aj tam vidím osudový svah, čo si vzal mladý život ani nie pred rokom.

Všade okolo sa splietajú spomienky na túry, ktoré viedli na výšiny našich krásnych hôr, postupne si vytváram mozaiku zážitkov, ktoré sú možno najkrajším vlastníctvom aké mám. Napokon sa vyberáme na spiatočnú cestu chodník je ako pád do doliny, miestami sa až čudujem, či sme takou strminou len pred chvíľou dychčali nahor. Na tomto krátkom úseku vyťahujem paličky, inak ich mám väčšinou pripnuté na batohu. V príručke starého svišťa by som dodal, že pravidelné používanie palíc tam, kde to netreba, sa spravidla negatívne odráža na schopnosti udržiavať rovnováhu v náročnejšom teréne.

V sedle stretávame dvojicu s radostne pobehujúcim psom, čo mi pripomínal Anubisa z egyptských hieroglyfov, muž sa náhli napred, možno chce stihnúť západ Slnka na vrchole, ale to sa musí poponáhľať. Títo turisti už budú schádzať v úplnej tme. My opatrne hopkáme po ľade dolinou, tu by sa naisto lepšie chodilo v turistických mačkách, ale tie nemáme, tak len opatrne zostupujeme proti nastupujúcej noci. Väčšinou kráčame v snehu popri ceste, sem-tam sa dá ísť po vozovke, kde sa ľad roztopil až na kamene. Už sme takmer dolu, keď za chrbtom počujem dlhší šuchot šmýkajúcich sa podrážok mojej žienky a keď už sa domnievam, že to ustojí, tak nasleduje rázne “žuch” a už sa aj zbiera zo zeme. Našťastie bez následkov. V doline na ľadových pláňach náš peso opäť štrajkuje, tak si ho ukladám do klokanky, kde takmer okamžite zaspáva. K autu sa dostávame už za tmy, na úplne čistú oblohu vystupujú jagavé hviezdy, ktoré blikajú na konci krásneho dňa. Túra to bola krátka, ale “výživná”, Salatín si zapamätám ako strmý výstup korunovaný skvelými výhľadmi.

Fórum 11 príspevkov
Takô krátkô: Železnô – Salatín a späť 17/02/16 20:30 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Útulňa Žliabok Počas túry v okolí Loviec som bol pod sedlom Rakyta príjemne prekvapený skromnou, ale napriek tomu takmer ideálnou útulňou. Pre turistov, prechádzajúcich hlavným hrebeňom Tribeča, sa takto ponúka možnosť prespať pod strechou, v krásnom prostredí, navyše hneď pri vodnom zdroji. 14/09/19 Pavol Timko Tribeč
Túra Skryté poklady Malých Karpát – Železník Už dávnejšie mi na mape priťahoval zrak kužeľovitý vrch nad Solírovom, má priam nadprirodzene dokonalé tvary. Pred časom mi jeden známy povedal, že tam narazili na nejakú magnetickú anomáliu, fíha, tak to určite postavili mimozemšťania. Keď som potom na jednej mape našiel názov Železník, reči o magnetizme získali váhu. Kam sa hrabú pyramídy? Vstup do hviezdnej brány je určite u nás. Boli sme sa tam pozrieť a treba dodať, že výsledkom bola jedna z najlepších túlačiek za dlhý čas. 01/07/19 Pavol Timko Malé Karpaty
Túra Veľké paseky pod Roštúnom Niektorí čitatelia si možno poklopkajú po čele – Pali sa zbláznil a píše o nejakej bezvýznamnej lúke pod bezvýznamným kopcom v bezvýznamnom pohorí v malej bezvýznamnej krajine. Ale to je len uhol pohľadu. Raz dávno som ju zazrel z diaľky, rozbúchalo sa mi srdce a vedel som, že si nedám pokoja, kým relatívne pustú časť Karpát nenavštívim. Vlastne by som článok zaradil do mojej edície Skryté poklady Malých Karpát. 27/06/19 Pavol Timko Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Útulňa Útulňa pod Kečkou V Starohorských vrchoch vznikla nová útulňa, ktorá svojou polohou blízko červenej turistickej značky E8 môže poslúžiť ako alternatíva hlavne pre nízkotatranských hrebeňovkárov alebo SNP-čkarov. Samozrejme, aj pre každého turistu, ktorému vyhovuje viac interiér, ako prístrešok v Hiadeľskom sedle. Cestu k útulni označuje šípka. Objekt je oficiálne táborisko v NP Nízke Tatry. Prenocovať tu však nemôžete v priestore okolo chaty v stanoch, ale len vnútri. dnes Pavol Horváth Starohorské vrchy
Reportáž Za medveďmi do Tichej doliny Po jarnom pozorovaní vtákov prišlo v auguste na pozorovanie väčších zvierat, a to rovno medveďov. Vybrali sme sa za nimi do Tichej doliny v Tatrách. Tichá dolina je jednou z najdlhších slovenských dolín, a keďže medvede sa tu pozorujú na viacerých stanovištiach, je praktické vzdialenosť medzi nimi preklenúť bicyklom. včera Soňa Mäkká Reportáže
Správa Nový návrh hraníc UNESCO pralesov vyvolal rušnú diskusiu Ministerstvo životného prostredia SR predstavilo minulý týždeň nové hranice Karpatských bukových pralesov na Slovensku. Tie boli do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zapísané v roku 2007, ale reálne sa chránila iba malá časť jadrovej zóny nominačného projektu, nárazníková zóna existovala len na papieri. Aktuálne predstavený návrh vyvolal rušnú diskusiu medzi ministerstvom, štátnou ochranou prírody a niektorými mimovládnymi organizáciami. 19/09/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Takô krátkô: Železnô – Salatín a späť 17/02/16 20:30 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry - Salatíny
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1630 m n. m.
    • min: 972 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 797 m
    • klesanie: 797 m
  • Vzdialenosť
    • 10 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 03.01.2016
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9531 ° SŠ
      dĺžka: 19.3943 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9531 ° SŠ
      dĺžka: 19.3943 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Železnô (parkovanie pri detskej zotavovni)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.89 (0.32)