Túra

Hrebeňom Sengsengebirge

09.02.16
Druhým najväčším národným parkom v Rakúsku je Kalkalpen (NP Vápencové Alpy). Má rozlohu 208,56 km² a vyhlásili ho v roku 1997. Jadrom chréneného územia sú Sengsengebirge, v ktorých leží Hoher Nock, najvyšší kopec Oberösterreichische Voralpen (Salzburské a Hornorakúske predhorie). Na jeseň som hrebeň Sengsengebirge prešiel a, môžem povedať, bol to zážitok.

1. deň - Na Spering

Túru som si naplánoval na 2 dni s nocovaním v bivaku Uwe Anderle, ktorý leží približne v polovici hrebeňa. Odhadoval som, že medzi 16-tou a 17-tou poobede budem pri bivaku, preto som sa príliš nehnal. Čosi po 10-tej som odstavil auto pri železničnej stanici Hinterstoder (514 m) a vyrazil som na túru. Prešiel som dedinku Dirnbach a vyšiel som k samote Pernkopf. Až po malé parkovisko v údolí Vordere Retten Bachu vedie asfaltka. Keby som to bol vedel, mohol som si ušetriť hodinu šliapania.

Chvíľu som kráčal lesnou cestou dolu údolím a na rázcestí som zahol do kopca. Konečne som začal stúpať. Išiel som pekným chodníkom vo vysokom smrekovom lese. Na strom vybehla veverička a keď som oddychoval pri prameni, ponad chodník preletel zvláštny vták. Tipujem, že to mohol byť tetrov, ale zazrel som ho iba na okamih. Stúpanie s ťažkým batohom bolo výživné. Pri samote Lackerboden som sa zvalil na drevenú podstienku. Je tu drevenica s prepadnutou strechou a trosky ďalších dvoch zrubov. Z oddychu ma vyrušili osy, ktoré sa skadesi vyrojili.

Nad samotou Lackerboden som začal stretať prvých turistov. Robili okruh z Klaus an der Pyhrnbahn. Vyšiel som do sedla Auf der Hutn (1476 m) a zamieril som na západ. Chvíľu som kráčal po štrkovej ceste a na to som začal stúpať hore mokrým chodníkom. Vyštveral som sa na východný vrchol Speringu a konečne sa mi otvorili krásne výhľady. Až sem je chodník obyčajný, ale tu sa mi začal páčiť. Na západný vrchol Speringu (1605 m) sa ide skalnatým hrebienkom, ktorý je zarastený kosodrevinou.

Cez Hochsengs do bivaku

Vrátil som sa do sedla Auf der Hutn a teraz som zamieril na východ. Tu skalnatý, kosodrevinou zarastený hrebienok pokračuje. Nie je však taký rovný, ako by sa mohlo zdať podľa mapy. Chodník podchvíľou klesá, hoci väčšinu času stúpa.

Vyšiel som na Schillereck (1748 m). Z kopca sú nádherné výhľady na Mŕtve hory (Totes Gebirge) s Prielmi a na Groser Pyhrgas v Gesäuse. Problém bol v tom, že som začal “padať na čas”. Už bolo dávno po 17-tej a bivak bol v nedohľadne. Zjavne som trasu zle odhadol. Dôvodom bola mapa s netypickou mierkou 1 : 35 000 ako aj to, že je terén členitejší, ako som si myslel.

Zbehol som do sedla a vyšiel som na Hochsengs (1838 m). Na kopci som bol čosi po 19-tej, no dolu v sedle som zazrel bivak. Len sa k nemu ešte dostať. Baterku som so sebou nemal, no v takomto teréne by som potme ísť nechcel. Z vrchola kopca som si odfotil západ slnka a začal som zostupovať. Na zostupe ma prekvapilo istenie. Je tu pár desiatok metrov oceľového lana a nejaké minikramle. Náročnosť môže byť A/B. Nie je to nič ťažké, no na chrbte som mal objemný batoh, s ktorým som dnes vystúpal viac ako 1900 metrov. Naviac, posledné hodiny som vôbec neoddychoval, pretože sa blížila noc.

O 19.45 h, už za tmy, som sa vrútil do bivaku. Dnu sa bavili dve partie, ktoré sa okamžite začali zaujímať, koľko nás ide. Keď zistili, že som sám, upokojili sa. Podľa internetu má bivak kapacitu 10 turistov, je tu však iba 6 postelí. Takže so mnou nás dnu bolo akurát. Sú tu k dispozícii deky a za nocovanie v bivaku sa platí. Člen ÖeAV vhodí do kasičky 7,- eur, nečlen 10,- eur. Pri komforte, ktorý v bivaku je, som s poplatkom nemal žiaden problém.

2. deň - Na Hoher Nock

Čosi po 6-tej začali kolegovia buntošiť. Chvíľu som sa ešte vyvaľoval v teplej posteli, no potom som vstal tiež. Z bivaku som vyrážal o 6.45 h, keď bolo ešte šero. Hneď ako som vyšiel pred chatku, ponad chodník preletela sova. Ja tu krásne skalné okno, ale fotil som ho v šere, fotka za veľa nestojí. Ostrým tempom som vybehol na Gamskogel (1710 m). Keď som sa objavil na kopci, akurát svitalo. Slnko bolo ešte za horami, no nádherne osvecovalo oblohu a Priely v Mŕtvych horách (Totes Gebirge). Takéto obrázky si človek má pamätať a schovávať si ich na horšie časy.

Za Gamskogelom je hrebeň trochu užší, ale stále je zarastený kosodrevinou. Smerom na juh klesajú svahy relatívne mierne, avšak severne sú prudké skalné zrázy. V dolinke Hopfing vidno baraky, je tam Truppenübungsplatz. Cez armádny areál vedie turistická značka. Vyšiel som na Rohrauer Grosstenberg (1810 m). Z kopca sa schádza po šotoline. Od Speringu po sedlo za Rohrauer Grosstenbergom je hrebeň Sengsengebirge pomerne ostrý. Za sedlom sa to však mení. Zrazu idete planinami, na ktorých sú obrovské závrty.

Začalo mrholiť. Počasie však bolo v pohode. Mohlo byť čosi cez 10 stupňov a, čo je najpodstatnejšie, nefúkalo. Mieril som na Hoher Nock, ale najprv som odbočil na severný ostroh. Volá sa Seekopf (1820 m) a je z neho pekný výhľad na sever, na samoobslužnú chatu Feichtauhütte. Oveľa zaujímavejší je však pohľad na západ. Tým smerom vidno strmé a poriadne rozoklané severné svahy hrebeňa. Vyšiel som na Hoher Nock (1963 m), najvyšší kopec Sengsengebirge a celého pohoria Oberösterreichische Voralpen (Salzburské a Hornorakúske predhorie). Vrchol nie je zarastený kosodrevinou, je tu lúka. Z oblého Hoher Nocku je výhľad trochu horší ako z ostrých vrcholov západnejšie, navyše, ešte stále pršalo.

Návrat

Vrátil som sa na rázcestie pod Schneebergom a zahol som na juhozápad. Dážď konečne ustal. Keďže sa mi takmer minula voda, túžobne som očakával prameň, ktorý mám vyznačený na mape. Lenže z gumenej hadičky toho veľa netieklo. Zvyšok výletu som išiel nasucho.

Na Bärenriedlau som minul pompéznu poľovnícku chatu a v sedle pod Brettsteinom som dal značke vale. Zostúpil som do údolia Vordere Retten Bachu a štrkovou cestou som sa vracal k autu. Za zmienku tu stojí skalná brána, akési zúženie doliny, ktoré mi pripomínalo Čertovu bránu vo Vlkanovej (Gaderská dolina).

Kúsok pred samotou Speringbauer je na svahu tesne nad dnom dolinky veľké skalné okno Teufelskirchel. Páčilo sa mi, no na klzkých vápencových kameňoch som takmer capol na zadok. Čosi po 17-tej som sa vrátil k autu a mohol som ísť domov.

Záver

Rakúšania chodievajú hrebeň Sengsengebirge trochu ináč. Začínajú v Klaus an der Pyhrnbahn a končia vo Windischgarstene, z ktorého sa vracajú vlakom. Samotný hrebeň za Hoher Nockom pokračuje ešte takmer 5 kilometrov, no už nie je vyznačený turistickou značkou. Dúfam, že o rok - o dva sa mi podarí prejsť aj neznačený úsek. Rád sa do Sengsengebirge vrátim.

Fórum nová téma
Hrebeňom Sengsengebirge 09/02/16 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Ferrata Karnské Alpy - Monte Peralba Monte Peralba je tretím najvyšším kopcom Karnských Álp. Je o trochu vyššia ako Gerlachovský štít. Kopec mi padol do oka pred štyrmi rokmi, keď som išiel kúsok hraničného hrebeňa medzi Rakúskom a Talianskom. Kráčal som po čiernych bridlicových skalách a Monte Peralba bola celá biela, pretože ju tvorí vápenec. Bol to poriadny kontrast. Odvtedy som dúfal, že na ňu raz vyleziem. 06/08/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Karavanky – Kepa (Mittagskogel) Kepa, po nemecky Mittagskogel, je najvýraznejším kopcom západnej časti Karavaniek (Karavanke). Rozhodol som sa vyjsť naň zo slovinskej strany, čo sľubovalo zaujímavú túru s celkom slušným prevýšením. A keďže mi vyšlo počasie, boli aj výhľady. 30/07/19 Martin Knor Svet
Túra Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe Keď chodievam Rakúskom po diaľnici A2 na juh, na hranici medzi Štajerskom a Korutánskom obdivujem vysokú horu. Volá sa Koralpe a patrí do pohoria Lavanttaler Alpen. Začiatkom júna bolo v Hochschwabe veľa snehu, preto som sa o týždeň vybral práve sem. Na oblých kopcoch ležiacich o voľačo južnejšie snáď už sneh nebude. Jeden deň strávim v Koralpe a druhý prejdem o voľačo nižšie Saualpe. 23/07/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Rudník a Rajtopíky z priesmyku Branisko Asi tak pol dňa sa krajina bude kúpať v slnečnom svetle. Taká je predpoveď na zajtrajší deň po tom, čo prvý sneh zavítal začiatkom zimy aj do nižších kopcov. Vyberám sa teda na prechádzku na Branisko, malé pohorie v centrálnej časti východného Slovenska, ktoré je svojou polohou priam predurčené k pekným výhľadom. V jeho strede leží priesmyk Branisko (alebo aj sedlo Chvalabohu), v najnižšej časti hrebeňa pohoria, kadiaľ prechádza stará hlavná cesta. Od otvorenia tunela Branisko je to už podstatne menej rušné miesto, zďaleka sa však nedá hovoriť o nejakom pokojnom miestečku. Práve odtiaľ začínam dnešný turistický výlet. dnes Peťo Nový Branisko
Túra Z Lysca na Kľak - jarná samota vo Veľkej Fatre Po prechode liptovského hrebeňa Veľkej Fatry ma prirodzene zaujímal aj jeho sused, divoký, menej chodený turčiansky. Jeho časť od Borišova po Malý Lysec som si kedysi prešiel s kamarátmi, ale severnejšie sme sa vtedy nedostali. Keď som si v máji študoval mapy, veľkofatranské lesy a ich jarná krása ma k sebe zasa akosi pritiahli. Nemám síce dosť času na kompletnú hrebeňovku, ale na prejdenie ďalšieho úseku to stačiť bude. Počasie hlásia ideálne a teším sa, čo mi putovanie pre mňa doposiaľ neznámym krajom prinesie. včera Martin Baniari Veľká Fatra a Choč
Prístrešok Chata Podhradská dolina Podhradskou dolinou vedie jeden z prístupov na Rokoš (od Uhrovského Podhradia). Podľa stavu chodníka pod sedlom nie je modro značkovaný chodník príliš využívaný, ale znalosť o možnosti úkrytu v závere doliny sa môže hodiť a niekomu zabezpečiť aj nocľah v suchu (tak ako mne). 24/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Hrebeňom Sengsengebirge 09/02/16 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Vápencové Alpy – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Salzburské a Hornorakúske predhorie (Oberösterreichische Voralpen) – Národný park Vápencové Alpy (Nationalpark Kalkalpen)
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 1963 m n. m.
    • min: 480 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 3200 m
    • klesanie: 3200 m
  • Vzdialenosť
    • 46 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 03.10.2015
  • Nocovanie
    • Uwe Anderle Biwak
  • Doprava
    • Hinterstoder (vlak, bus) alebo parkovanie v údolí Vordere Retten Bach
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.5 (0.21)