Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Nad Ardovom, v pozadí Koniarska, Plešivecká planina, na obzore hrebeň Volovských vrchov
Nad Ardovom, v pozadí Koniarska, Plešivecká planina, na obzore hrebeň Volovských vrchov Zatvoriť

Túra Plešivec – Bretka – Kečovo – Domica – Plešivec

Čím som starší, tým častejšie počúvam: "Načo chodíš kade tade, čo nejdeš len sem, do Malých Karpát? Načo musíš ísť až 300 km od Bratislavy a na dôvažok v noci vlakom?" Alebo: "Prečo takú dlhú túru plánuješ? Nie je leto a ty chceš spať v stane? Si normálny, to nezvládneš, máš už svoj vek, nepotrebuješ si nič dokazovať!" Preto na takéto reči najradšej odpovedám absolvovaním aspoň dvojdňového vandra dakde ďaleko a je mi jedno, či je zima, či je mráz, či je teplo, či je dážď! Jednoducho idem!

Vzdialenosť
50 km
Prevýšenie
+1340 m stúpanie, -1340 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jar – 2015
Pohoria
Slovenský kras - Koniarska a Silická planina (Národný park Slovenský kras) Juhoslovenská kotlina - Rimavská kotlina (Licinská pahorkatina) Bodvianska pahorkatina
Trasa
Voda
Gemerská Hôrka – štyri upravené krasové vyvieračky, Meliata - studňa v centre obce, Bretka – prameň pri bývalom mlyne, Kečovská vyvieračka, Kečovo - prameň v centre obce, Kečovský potok, Ardovská vyvieračka
Nocľah
Lúka východne od Kečova (pri Kečovskom potoku)
Doprava
Plešivec (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1108 Slovenský kras (1:50.000)

Trasa

Plešivec – Gemerská Hôrka – Meliata – Prielom Muráňa – Bretka – Gemerská Panica, vlak – Dlhá Ves – Viničný vrch – Pod Rakytníkom – Pod Dlhým bralom – Kečovo – Pod Poroňou, št. hr. – Ružový kopec, št. hr. – Domica – Domické škrapy – Viničný vrch – Pod Rakytníkom – Ardovo – Plešivec

V Plešivci

„Haló, mladý pán, vstávame! O 15 minút sme v Plešivci.“ Takto ma budí sprievodca lôžkového vagóna. Rozliepam očí, rýchlo sa obliekam... Onedlho vlak zastavuje. Som v Plešivci, ktorý bude východiskovým bodom môjho prvého jarného vandra roku 2015. Hneď v úvode ma čaká, teda aspoň podľa mňa, nepríjemná cesta asfaltkou do Gemerskej Hôrky. Vlaky smer Muráň tam už nechodia a ani autobus mi nejde, tak mi neostáva nič iné, len ísť pešo. Rýchlo prejdem gemerským mestečkom. Na námestí sa napájam na žltú značku, ktorá ma privádza do centra Gemerskej Hôrky.

Na tomto mieste by som rád napísal pár slov o zaujímavých miestach v Plešivci, popri ktorých som prechádzal. Hneď za mostom cez Slanú, pri autobusovej stanici je vidieť zaujímavú barokovo-klasicistickú tehlovú zvonicu. O kúsok ďalej sa nachádza bývalý župný dom, v ktorom boli počas revolúcie 1848 – 1849 odsúdení na smrť Štefan Marko Daxner, Ján Francisci-Rimavský a Michal Miloslav Bakulíni, o čom informuje pamätná tabuľa. Na námestí stojí krásny ranogotický kostol sv. Juraja s barokovou zvonicou. Pokiaľ budete mať čas, určite si prezrite jeho hodnotný interiér. Kto by chcel navštíviť ruiny Plešiveckého hradu, musí sa opýtať miestnych, ktori ho spoľahlivo navedú k jeho pozostatkom medzi panelákmi. Z námestia je to kúsok. Cestou do Gemerskej Hôrky si môžete doplniť vodu zo štyroch upravených krasových vyvieračiek. Hoci sa ide asfaltovou cestou, svahy Koniarskej planiny tu vytvárajú pekné scenérie.

Prielom Muráňa a Gemerská Panica

Z Gemerskej Hôrky značka pokračuje okolo cintorína k lesu. Najskôr idem strmšie, neskôr pozvoľne stúpam prevažne dubovým lesom. Keď prechádzam cez priesek s elektrickým vedením, viem, že som v polovici cesty k Meliate. Onedlho prichádzam na lúky nad dedinou. Krčma tu už dávno nefunguje a obchod je až na hornom konci, tak sa tu nezdržujem. Rýchlim krokom za brechotu miestnych havkáčov ňou prechádzam. Za kameňolomom prejdem po drevenom moste na pravý breh rieky Muráň. Dolina sa postupne zužuje a ocitám sa v tzv. „hrdle prielomu“. Koryto sa postupne zarezáva do podložia a vytvára zaujímavú tiesňavu. Strmé svahy striedajú mohutné bralá, medzi ktorými rieka Muráň meandruje. Za necelú hodinu sa ocitám na mieste zvanom Stará huta. Ústi sem bočná - Rebrová dolina, ktorou vedie zelená značka z obce Gemer. Jej trasu som opísal v tomto článku. Pri smerovníku sa nachádza upravená studnička. Na druhom brehu vidieť pozostatky továrne na klince s ruinou vysokej pece, o čom informuje tabula náučného chodníka. NCH má šesť zastavení a začína sa obci Bretka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

V prielome Muráňa sa nachádza niekoľko jaskýň. Minimálne do jednej sa dá bez problémov dostať. Vstupný otvor vidieť z trasy značky. Stačí zostúpiť k bralu pri brehu a sme dnu. Značka stále vedie po brehu, neskôr musím vystúpať na mohutné bralo a následne opäť klesnúť k brehu riečky. Onedlho prichádzam na lúku. Tabula náučného chodníka ma informuje, že sa tu začínal náhon k neďaleko stojacemu vodnému mlynu, ktorý je ale v súčastnosti v ruinách. Na druhom brehu sa vypína bralo Peskő (Peško) s rovnomennou jaskyňou. Dostať sa k nej je jednoduché. Stačí prejsť po kovovej lávke cez rieku. Na rozdiel od roku 2005, keď bola jaskyňa zahádzaná odpadom, dnes je tu poriadok a okolie je pekne upravené. Z jaskyne sa vraciam späť na lúku k ruinám vodného mlyna. Hneď vedľa sa nachádza upravený prameň pri družstve. Od neho ma čaká len cesta do centra Bretky.

Naposledy som tu bol v roku 2005. Vtedy to bola tak trochu „ošumelá“ malá obec. Dnes je ale situácia iná. V centre dediny sa podarilo zrekonštruovať barokovú kúriu, kde má dnes galériu Gemerský fotoklub. Hneď vedľa stojí krčma. Poniže, na malom námestí (zastávka autobusov) sa začína náučný chodník k jaskyni Peskő (Peško). Je tu informačná tabuľa a aj k letnému kúpalisku sa ide práve odtiaľto. Nad námestím stojí ruina kostola sv. Andreja apoštola. Ten bol zničený v závere 2. svetovej vojny počas bombardovania blízkeho bunkra. Ten na rozdiel od kostola zničený nebol a dodnes stojí v súkromnej záhrade. Pokiaľ by ste mali záujem o jeho prehliadku, treba o to požiadať majiteľa záhrady. Poniže námestia sa na hlavnej ulici nachádza ďalšia atrakcia obce. Ide o súkromný Skanzen Beretkei a Včelárske múzeum Jozefa Beretkeiho. Obe sídlia v chalupe z 18. storočia. Dom sa delí na dve časti, prvú - skanzen a druhú časť, kde sa dá ubytovať. Včelárske múzeum a ľudová izba sa nachádzajú vo dvore.

Značka z Bretky do Gemerskej Panice vedie po asfaltovej ceste. „Asfaltové úseky“ sú pre mňa turistickou nočnou morou. Jednoducho ich neznášam a vždy hľadám možnosť, ako sa im vyhnúť. Tak je tomu aj teraz. Hádam stopnem nejaké auto, ale ako na potvoru nič nejde. Nakoniec prichádzam k malému obchodu na okraji obce. Na terase si dávam pivo. Vtom prifrčí chlap na aute. Neváham a hneď sa ho pýtam, či by ma neodviezol do Gemerskej Panice. Najprv váha, ale 5 eur v mojej ruke je neodolateľný argument. Onedlho vystupujem až pri majeri nad dedinou. Veľmi ma však mrzí vyrúbaná aleja z mohutných stromov, ktorá donedávna lemovala cestu.

Cesta na Viničný vrch

Za majerom značka pomaly stúpa po rozľahlých lúkach. Keďže tu niet miest, kde ju umiestniť, treba sa riadiť mapou a intuíciou. Až vyššie natrafím na žltý kolík so značkou. Jej trasa ma vedie popri viacerých mohutných duboch až k okraju lesa. Prechádzam ním takmer po rovine, neklesám do dolín, ako je to zobrazené na turistickej mape. Mimochodom, úsek z Bretky do Dlhej Vsi bol vyznačený len v poslednom období a bolo mojim zámerom si ho prejsť. Neskôr prichádzam na lúku, z ktorej sa mi otvárajú prvé pohľady do širšieho okolia. Zakrátko vychádzam z lesa a po poľnej ceste vchádzam do Dlhej Vsi. Zastavujem sa v krčme, kde si doprajem dlhší oddych. Po načerpaní síl vyrážam. Prechádzam okolo kostola, neskôr popri opustených maštaliach. Za nimi značka začína stúpať. Sprvu idem cez kroviny, neskôr lesom. Neďaleko kóty Viničný (tiež Hroznový) vrch s výškou 508 m prichádzam k poľovníckej chate. Pred priečelím má vybudovanú zastrešenú terasu, ktorá je voľne prístupná. Počas búrky alebo dažďa sa tu dá ukryť, prípadne núdzovo prenocovať.

Za loveckou chatou sa stúpanie zmierňuje, oblúkom obchádzam kótu 508 a zakrátko stojím pri turistickom smerovníku Viničný vrch. Ten je pomerne rozložitý a za dobrého počasia sú odtiaľto pekné výhľady. Dnes je však zamračené, tak z ďalekých výhľadov nie je nič. Nehnevá ma to, lebo zajtra mám v pláne prísť sem opäť, ale po inej trase. Dlho sa tu nezdržím a rezko postupujem k rázcestiu pod Rakytníkom.

Kečovo

Za rázcestím značka vedie takmer po rovine stále lesom. Vegetačný kľud mi umožňuje vidieť v plnej kráse viaceré mohutné závrty, ktoré sú v lete ukryté za oponou lístia. Na rázcestí pod Dlhým bralom sa napájam na červenú značku. Z predošlých túr viem, že onedlho budem postupovať cez Kečovské lúky. Aj keď dnes ešte nie sú zakvitnuté, aj tak sú veľmi krásne. Zvlnený terén a solitérne stromy tu vytvárajú pekné zákutia. Sadám si na peň a dlho hľadím na scenériu. Keďže sa ale začína blížiť západ slnka, vstávam a zbieham dolinou ku Kečovskej vyvieračke. Z prameňa si naberám vody... je výborná! Od vyvieračky do Kečova je to na skok. Onedlho prichádzam na pekne upravené námestie. Je tu prameň a prístrešok so stolom a lavicami. Moje kroky však vedú do krčmy. V jej teple dopĺňam energiu z „tekutého chleba“ a do čutory natankujem „ostrý tekutý ohrev“, nech v noci nezmrznem. Takto posilnený smerujem do doliny Kečovského potoka. Na lúke si rozkladám tábor. Ako pribúda čas, klesajúca teplota ma zaháňa do spacieho vaku. Dám si ešte hlt z „ostrého tekutého ohrevu“ a pomaly zaspávam.

Cez Poroňu k Domici

Budím sa na svitaní. Oranžové svetlo vychádzajúceho slnka krásne farbí celú dolinu. Vybieham zo stanu a fotím si tieto momenty. Dnes je úplne jasno, preto sa nezdržujem, rýchlo balím tábor a onedlho šliapem dolinou. Zakrátko prichádzam ku štátnej hranici. Na rázcestí pod Poroňou sa napájam na maďarskú zelenú magistrálu, spájajúcu mestá Balážske Ďarmoty (Balassagyarmat) a Nové Mesto pod Šiatrom (Sátoraljaújhely). Trasa značky vedie takmer v celej svojej dĺžke po slovensko-maďarskej hranici. V nedávnej minulosti bolo priam nemožné sa čo i len priblížiť k hranici, nie to ešte chodenie po nej. Pamätám sa, ako ma z blízkej Sokolej skaly hnali príslušníci pohraničnej stráže, keď som pátral po zaniknutom hrade Sokolí Kameň. Tieto časy priamo na hranici dokumentuje informačná tabula s dvomi pohraničnými strážnymi búdkami a symbolickým „telefónom“ vedúcim popod hraničnú čiaru. Preto som veľmi rád, že je uvedená doba preč a dnes sa môžeme venovať turistike priamo na hraničnej čiare.

V dobrej nálade začínam zdolávať prvé výškové metre zo stúpania na Poroňu. Je to dominantný, 506 metrov vysoký kopec. Značka najprv prudko stúpa po hraničnom prieseku. Neskôr sa stúpanie zmierňuje, a tak zakrátko stojím na vrchole. Poniže sa mi otvára pohľad na južnú a juhozápadnú časť Slovenského krasu. Veľmi sa tomu teším. Ďalekohľadom sa snažím sledovať priebeh hranice s maďarskou zelenou značkou. Sľubujem si, že si ju v budúcnosti celú prejdem. Pomaly zostupujem k rázcestiu Ružový kopec, ktoré je situované pri bývalej colnici. Na moje prekvapenie tam sedia maďarskí pohraničiari. Navzájom si zamávame a vydávam sa k jaskyni Domica (Baradla-barlang). Opäť mám pred sebou asfaltový úsek. Ale neprejdem ani 20 metrov, keď začujem auto. Mimovoľne zamávam, šofér zastavuje a čochvíľa vystupujem pred jaskyňou. Tá je, žiaľ, zatvorená z dôvodu rekonštrukcie. Takže z prehliadky a posedenia v bufete nič nebude. Oproti jaskyni sa nachádza opustený areál – Domica Resort, ktorý mal podľa plánov investorov slúžiť cestovnému ruchu... Neviem aký majú na to ľudia názor, ale podľa mňa tu takáto necitlivá stavba nemá čo hľadať!

Opäť na Viničnom vrchu

Od jaskyne idem po žltej značke, s ktorou sčasti vedie NCH Domické škrapy. Ten sa neskôr odpája a cez les vchádzam na lúku plnú škrapov. Náučný chodník pokračuje späť k Domici, ale ja sa vraciam na značku. Ďalej postupujem lesom až na lúky nad Kečovom. Prechádzam popri záhradách s chatkami. Z jednej na mňa kýva starší pán. Dávame sa do reči. Onedlho zbehne do chaty a núka ma výbornou domácou jablkovicou. Takto posilnený naberám kurz smerom k Viničnému (Hroznovému) vrchu. Na rozdiel od včerajška, dnes naň vystupujem „južnou cestou“. Čoskoro prichádzam na vrcholové lúky. Z nich sú pekné výhľady na blízke ale aj ďaleké okolie. Najviac sa mi páči pohľad na Silicu, Fabiánku a mohutnú Pipitku vo Volovských vrchoch. Neďaleko turistického smerovníka sa zvalím sa do trávy a oddychujem. Veľmi sa mi tu páči a určite sa sem v budúcnosti vrátim. Z Viničného (Hroznového) vrchu idem k rázcestiu pod Rakytníkom, kde naberám smer obec Ardovo.

Cesta do Ardova a záver vandra v Plešivci

Znovu postupujem lesom. Cestu mi spríjemňuje prechod cez niekoľko malých lúk. Terén sa mierne vlní a až za Kamenným kopcom (493 m) sa začína strmšie klesanie. To sa končí na rozľahlej lúke pod Vysokou. Z nej je krásne vidieť bralnaté svahy Plešiveckej a Koniarskej planiny, masív Volovca a na obzore Kráľovu hoľu. Pohľadom som veľmi uchvátený. Pomaly postupujem až k okraju lesa. Za ním ma čaká zostup do Ardova, do ktorého vstupujem po ceste vedúcej okolo malého kostolíka. V duchu dúfam, že krčma bude otvorená, ale miestni ma informujú, že krčma tu nefunguje roky. Musím sa uspokojiť aspoň s vodou z Ardovskej vyvieračky, ktorej okolie je pekne upravené.

Za Ardovom sa začína posledný úsek vandra. Závozom vystúpim nad obec ku križovatke ciest. Značka ide chodníčkom popri hlavnej ceste, neskoršie odbočuje do ulice, ktorou vchádza do Plešivca. Pokračujem chodníkom, ktorý až neskôr ústi do ulice necelých 300 metrov od centra mestečka. Tu medzi rodinnými domami objavujem starý židovský cintorín. Bránka je otvorená, tak sa vyberám prezrieť si ho. Vždy na takýchto miestach mi behá mráz po chrbte, keď si uvedomím, aké pohnuté osudy museli mať rodiny tu pochovaných ľudí. Od cintorína mi to k turistickému smerovníku na námestí v centre Plešivca trvá ani nie 5 minút. Som v cieli. Tu tradične v nejakej krčme pri pivku zhodnotím celý vander ako výborný. Zostáva mi už len presun na železničnú stanicu a cesta rýchlikom domov.

Pár slov na záver

Na záver napíšem ešte niekoľko postrehov k opísanej túre. V prvom rade, značenie bolo po celej trase veľmi dobré. Pozornejšie ho treba sledovať najmä na lúkach nad Meliatou a za majerom pri Gemerskej Panici. Chodníky sú bez problémov zjazdné aj na bicykloch. Trasu si je možné spestriť návštevou Kečovských škrapov, jaskýň Domica a Baradla, či obce Aggtelek. Keď vám ostane čas, oplatí sa vystúpiť na Starý hrad (kóta 430 m) nad Plešivcom. Sú odtiaľ pekné výhľady južným a východným smerom. Za návštevu stojí lokalita hradiska západne od Plešivca, ktoré sa nachádza na ostrohu volanom Hradisko (kóta 310 m).

Užitočné odkazy

Plešivec
Gemerská Hôrka
Meliata
Bretka
Bunker ROP-ík v Bretke
Skanzen Beretkei a Včelárske múzeum Jozefa Beretkeiho
Dlhá Ves
Kečovo
Jaskyňa Domica
Ardovo
Turistické mapy Maďarska

Fotogaléria k článku

Najnovšie