Túra

Ybbstalské Alpy – výstup na Hochstadl

16.02.16
V Ybbstalských Alpách (Ybbstaler Alpen) sú také kopce ako bralnatý Ötscher, závrtmi posiaty rozložitý Dürrenstein či Hochkar, známy lyžiarskym strediskom. Ale najvyšším kopcom pohoria je nenápadný Hochstadl, ktorý iba hlboké údolie Salzy delí od Hochschwabu.

Výstup

Na Hoshstadl som sa vybral v polovici decembra. Šoféroval som v tme a hmlách, cesta bola jednoducho odporná. Za Gußwerkom som sa musel zastaviť na okraji cesty, aby som sa poradil s mapou. Nakoniec som trafil do roztrúsenej osady Rotmoos (690 m). Auto som odstavil na križovatke štrkových ciest tvaru T a o 7.30 h som začal šliapať.

Chodník je dobre vychodený, ale značky vidno iba kde-tu. Iba s námahou som ich v šere spôsobenom hmlou lovil očami. No stačilo, aby som vystúpal 150 metrov a ocitol som sa v úplne inom svete. Hmly zostali podo mnou a hory sa kúpali v rannom slnku. V takom počasí človek rýchlo pookreje. Neskôr sa však nebo začalo zaťahovať a okolo obeda už bolo viac oblačno ako polooblačno.

Chvíľu som kráčal po chodníku a chvíľu po zvážnici. Od nadmorskej výšky 1100 metrov sa začal objavovať sneh. Vypĺňal priehlbne, takže občas som doň vhupol po kolená. Prišiel čas nasadiť si snežnice. Na krátkom úseku v blízkosti Gressert Hütte, kde sa išlo po zvážnici, na ktorej auto udlapčilo koľaje, som si snežnice vyzul, ale potom som šliapal už iba v nich.

V kosodrevine

Les sa začal zmiešavať s kosodrevinou a značky zmizli. Zrejme boli na skalách pod snehom. Začal som mať problémy s orientáciou, pretože jediné stopy v snehu boli moje. Snažil som sa ísť miestami, kde kosodrevinu pretínal biely snehový pás. Napriek tomu som sa raz ocitol v slepej uličke a musel som sa asi 100 metrov vracať. Treba však povedať, že sa mi putovanie zasneženou krajinkou páčilo. Prišiel som na rázcestie značiek. Žlté smerovníky umiestnené na lúke bolo vidno už zďaleka. Hore na svahu som si všimol vyšliapaný pás, tak som k nemu zamieril. Zistil som, že len pred chvíľou tadiaľto prešla dvojica ľudí na snežniciach. Bolo zrejmé, že mierili na vrchol, takže teraz stačí, aby som sa držal ich stôp. Stopy išli tesne pod hrebeňom, na ktorom dosť fúkalo. Zato pohľady z hrebeňa boli parádne. Dolu v údoliach sa ešte stále váľali hmly, hoci postupne redli. Na západe bolo krásne vidno Hochkar, na severe Dürrenstein, Ötscher a Gemeindealpe.

Vrchol

Tesne pod záverečným výšvihom som stretol dvojicu Rakúšanov so psami. Boli to jediní turisti, ktorých som dnes v horách stretol, hoci je nedeľa. Svah začal stúpať prudšie. Na starom zľadovatelom snehu bolo 5 až 10 centimetrov čerstvého páperového snehu. Keď som videl, čo ma čaká, zvesil som si z batohu čakan a držal som ho v pravačke spolu s paličkou. Naďalej som však stúpal v snežniciach.

Na jednom mieste, tesne pod vrcholovou plošinou, som sa na strmom svahu šmykol. Capol som na svah a okamžite som zaboril čakan do snehu. Myslel som si, že ma jeho hrot v ľadovej starej vrstve udrží. Lenže stará vrstva mala iba tenkú ľadovú škrupinu, ktorú som čakanom páral ako žiletkou. Uf. Reflexívne som zaboril čakan čo najhlbšie, až do trávnatého svahu pod snehom, a konečne som zastal.

Nešmykol som sa veľmi. Možno čosi viac ako 5 metrov. Ocitol som sa však na poriadnej strmine. A keď som sa pozrel dolu pod seba… mohlo to veru skončiť všelijako. Opatrne som zo strminy vytraverzoval pod skalu na stopy a už bez problémov som vyšiel na Hochstadl (1919 m).

Na kopci je pomerne veľká plošina. Vrcholový kríž stojí v jej severnej časti, no ozajstný vrchol je pár desiatok metrov južnejšie. Z Hochstadlu je nádherný výhľad. Kopce ležiace severne som videl už z hrebienka, teraz sa mi otvoril výhľad na Hochschwab. Uvedené pohorie ma v minulosti veľmi neočarilo, avšak jeho severný okraj je nádherný. Priamo naproti Hochstadlu sa vypína bralnatá Riegerin, no strmé skalné zrázy sú všade naokolo.

Zostup

Keďže som bol na vrchole čosi po poludní, zjedol som tam obed. Nato som začal zostupovať. Opatrne som zliezol skalnatý úsek a šliapal som hrebeňom. Teraz som však nezamieril na východ na Rotmoos, ale na severovýchod. V podstate som postupoval po stopách dvojice Rakúšanov, ktoré vietor v oblom sedle pod Hühner Kogelom stihol kompletne zahladiť.

Od chaty Kräuterin Hütte (1394 m) sa ide zväčša po zvážnici. Ešte chvíľu som po nej kráčal v snežniciach, ale pomaly prišiel čas vyzuť ich. Na malom parkovisku sa stopy stratili. Tu zrejme Rakúšania sadli do auta.

Zostupoval som po štrkovej ceste, na ktorej sneh vystriedal ľad. Stačlo sa postaviť na ňu a už to človeka viezlo do priekopy. Nechápal som, ako tadiaľto mohli prejsť Rakúšania s autom. Asi mali reťaze. Snažil som sa ísť po okrajoch cesty, kde z ľadu vytŕčali kamienky, no aj tak som spravil zopár piruet.

Zbehol som do osady Dürradmer (808 m) a zahol som na juh. Je tu pekné údolie potoka Radmer Bach, ale cesta vedie príliš vysoko nad ním. O 16.15 h som sa vrátil do Rotmoosu. Prezul som sa a mohol som ísť domov. Ešte chvíľu bolo vidno, ale postupne sa na kraj spustila tma a vhupol som do hmiel. Opäť ma chytila depresia. Už v aute som sa tešil, že sa čo najskôr opäť vyberiem na snežnicovú prechádzku. Lenže tohoročná zima snehu nepriala. A tak sa stalo, že som sa na snežnice druhýkrát vybral až koncom januára.

Záver

Hochstadl leží dosť ďaleko od Slovenska, no okolie ma očarilo. Určte sa raz vyberiem na Riegerin, ale páčil sa mi tiež bralnatý Türnach. Na kopec nevedie značka, ale podľa internetu tam chodník je. Na tieto kopce však rozhodne nepôjdem v zime.

Fórum 4 príspevky
Ybbstalské Alpy – výstup na Hochstadl 21/02/16 11:58 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. 12/11/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
VHT Nízke Taury - Hochreichart a Geierhaupt Nízke Taury (Niedere Tauern) sa delia na štyri pohoria. Radstädter Teuern, Schladminger Tauern, Rottenmanner and Wölzer Tauern a Seckauer Tauern. Najvyšším kopcom Seckauer Tauern je Geierhaupt, avšak Hochreichhart je iba o meter nižší. Keďže tieto vrchy nie sú ďaleko od seba, dajú sa obehnúť za deň. Bonusom je, že hrebeň medzi nimi nie je značený a jeho úvodná časť má náročnosť II UIAA. 01/10/19 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – prechod Pyhrgasov Mám rád turistiku, ktorá okrem pekných výhľadov, nádherných skál, kultúrnych a prírodných atrakcií ponúka aj trochu adrenalínu. Či už vo forme ľahkej ferraty, alebo nenáročného lezenia. Jednou z takýchto trás je práve prechod Pyhrgasov. Po Malý Pyhrgas vedie značený turistický chodník a z Veľkého idú hneď tri. Avšak hrebeň medzi nimi je neznačený. Turista si tam musí schodnú cestu hľadať a nevyhne sa krátkym úsekom náročnosti I až II UIAA. 24/09/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika
Útulňa Hájovňa v sedle Červená studňa Vraciam sa späť k tajchu Červená studňa a špekulujem nad umiestnením novej turistickej útulne v rovnomennom sedle. Pri murovanom dome priamo pri ceste sa ozýva krik detí. Podľa posedení to tam vyzerá na bufet. Pozerám, či je teraz funkčný. 16/11/19 Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ybbstalské Alpy – výstup na Hochstadl 21/02/16 11:58 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) - Ybbstalské Alpy (Ybbstaler Alpen) - horský masív Kräuterin
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1919 m n. m.
    • min: 690 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1300 m
    • klesanie: 1300 m
  • Vzdialenosť
    • 23 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 13.12.2015
  • Doprava
    • Rotmoos (parkovanie v horskej osade na rázcestí)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.58 (0.23)