Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Recenzia Kultúrne Krásy Slovenska – Pevnosti a opevnenia

Hrady, hrádky, pevnosti a iné opevnené stavby ma zaujímali už od detstva. Preto som bol rád, keď sa mi koncom januára naskytla príležitosť prečítať si novú knihu o pevnostiach a opevneniach, ktorá sa objavila na pultoch kníhkupectiev. V tejto oblasti vyšlo viacero publikácií, ktoré majú rôznu úroveň, preto som sa rozhodol čitateľom portálu Hiking.sk trochu podrobnejšie priblížiť dielo z vydavateľstva Dajama.

Výrobca
Kolektív autorov: Matej Dudáš, Miroslav Eliáš, Martina Orosová
Materiály
kriedový papier
Páči sa mi
previazanie dejinných súvislostí, dobre zrozumiteľný text
Nepáči sa mi
chýbajúce pôdorysy a plány opevnení, málo podrobné mapy
Infocena
9,95 €
Obchody
dajamabooks.sk/index.aspx?PageType=1&Kod…

O čom kniha je a komu je určená

Kniha „Pevnosti a opevnenia“ je ďalšou publikáciou vydavateľstva Dajama, ktorá vyšla v edícii Kultúrne Krásy Slovenska. Zaoberá sa fortifikačnými stavbami, ktoré vznikli na území Slovenka v rozmedzí 16. až 20. storočia. Je rozdelená do dvoch hlavných kapitol – Protiturecké pevnosti a Pevnosti 20. storočia. V prvej sa autori venujú pevnostným stavbám z obdobia tureckých vojen a stavovských povstaní (16. až začiatok 18. stor.). V druhej sú opísané fortifikácie z Prvej svetovej vojny, Druhej svetovej vojny a Studenej vojny (20. stor.). Obe kapitoly sa delia na niekoľko ďalších podkapitol. Kniha je primárne určená širokej verejnosti. Za cieľ si kladie všeobecné spopularizovanie opísaného obdobia a dáva podnety k návšteve pevností, bunkrov a opevnení. Voľne nadväzuje na prechádzajúce diela o hradiskách a hradoch.

Protiturecké pevnosti

V tejto kapitole nám autori priblížia obdobie bojov s Turkami (Osmanmi) a fortifikačné stavby, ktoré plnili v danej dobe viac alebo menej významné úlohy. Kapitola sa delí na tri časti.

Prvá sa venuje bojom a obranným stavbám v oblasti banských miest. Opisuje nielen hrady, ale aj mestá, ktoré v tejto dobe získali opevnenie a plnili funkciu oporných bodov. Samozrejme sa tu spomínajú špecifické fortifikačné stavby, vartovky - strážne veže (ich názov je odvodený od slova vartovať - strážiť), ktoré vytvárali unikátny strážny systém. Podrobnejšie sú opísané lokality: Krupina, Pukanec, Žibritov, Banská Štiavnica, Zvolen, Vígľašský zámok, Banská Bystrica, Ľubietová a Tekovská Breznica.

V druhej časti sa prenesieme do oblasti Podunajska, ktoré bolo častým svedkom bojov s Turkami. Okrem podrobne opísanej histórie sa viac dozvieme o hrade v Šuranoch, o opevnenom kaštieli v Komjaticiach a o opevnenom kostole vo Svodíne. Všetky tieto stavby boli opevnené, resp. ich opevnenie bolo rozšírené v dôsledku bojov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

V tretej časti je rozobraté obdobie vrcholiaceho tlaku Turkov (Osmanov) a stavovských povstaní v 17. stor. a s tým spojené budovanie moderných tzv. bastiónových pevností. Opísané sú tu pevnostné stavby v Košiciach, Nových Zámkoch, vo Vrábľoch, v Leopoldove, Holíči a Komárne.

Pevnosti 20. storočia

Druhá kapitola sa zaoberá obdobím Prvej svetovej vojny, Druhej svetovej vojny a Studenej vojny. Každej epoche je venovaných niekoľko samostatných častí, ale ťažiskom kapitoly je opevnenie vybudované za prvej Československej republiky a doba Slovenského národného povstania s oslobodzovacími bojmi v rokoch 1944/45.

Prvú svetovú vojnu dokumentuje opis bojov na východnom Slovensku, avšak bez bližšieho konkretizovania fortifikácií v tomto regióne. Podrobnejšie sú opísané delostrelecké kaverny v Bratislave a v jej okolí.

Do medzivojnového obdobia nás uvedie opis politickej situácie v strednej Európe. Následne sa dočítame o obrannej línii v Bratislave – Petržalke. Keďže ide o úsek, ktorý bol kompletne vybudovaný, autori sa venujú každému objektu v samostatných odsekoch. Ďalej tu nájdeme opis opevnenia na hranici s Maďarskom s ťažiskom na oblasť Slanských vrchovobrannú líniu na rakúsko-slovenskej hranici v priestore Záhoria. Samozrejme nechýba opis fortifikácií v oblasti Komárna.

Najkrvavejšie obdobie v dejinách ľudstva – Druhú svetovú vojnu, priebeh SNP a oslobodzovacie boje popisuje niekoľko častí. Ako prvá je opísaná tzv. Arpádova línia – opevnenie Maďarska, ktorého severná časť sa nachádza na východnom Slovensku, v katastri obce Ulič, ktorá v tej dobe patrila do Maďarska. Autor sa ďalej venuje priebehu Karpatsko-duklianskej operácie, miestam bojov a pripája popis bunkrov vybudovaných v týchto časoch. Podobne, aj keď stručnejšie je opísané Dargovské bojisko v Slanských vrchoch. Veľmi dobre sú zmapované viaceré lokality z čias SNP (bojové postavenia Povstaleckej armády) a partizánske základne (bunkre, bojové postavenia, zemľanky, nemocnice, sklady) v oblastiach Nízkych, Vysokých a Západných Tatier, Horehronia, Malej a Veľkej Fatry, Strážovských vrchov, Bielych Karpát, Čergova a Vihorlatských vrchov.

Fortifikačné stavby Studenej vojny reprezentuje ruina raketovej základne na Devínskej Kobyle, ďalej objekty protivzdušnej obrany v Moste pri Bratislave, v Rusovciach a bunkre civilnej obrany.

Moje postrehy

Na knihe oceňujem previazanie dejinných súvislostí s opisom fortifikačných stavieb, ktoré je podľa môjho názoru nevtieravé a bežnému čitateľovi zrozumiteľné. Veľmi sa mi páčia fotky modelov hradu v Šuranoch, opevnenia v Ľubietovej a opevneného kostola vo Svodíne. Mimoriadne ma potešilo zaradenie tzv. Košickej citadely, o existencii ktorej netušia ani mnohí Košičania. Som rád, že v prípade Vrábľov nie je pevnosť notoricky a mylne lokalizovaná do polohy Fidvár (Zemný hrad; maď. Földvár), kde jej existenciu vyvrátil nedávny archeologický výskum (jej poloha je dodnes neznáma). Priznám sa, o tom, že Arpádova línia vo Východných Karpatoch zasahovala aj na územie dnešného Slovenska som ani ja nevedel. Preto jej zaradenie do knihy a opis prístupu k zákopom či bunkrom ma milo prekvapil a pokladám to za veľký prínos. V prípade bunkrov z obdobia SNP či 2. svetovej vojny je dobré, že nielen správcovia pamiatok, ale aj rôzni nadšenci a občianske združenia sa starajú o obnovu a revitalizáciu.

Veľký nedostatok knihy vidím v absencii pôdorysov či plánov opevnenia, ktoré patria hádam do každej publikácie o fortifikačných stavbách. Škoda, že sa autori nevenovali podrobnejšie opisu dodnes stojacich stavieb (napr. mestský hrad v Krupine či bývalý opevnený kostol v Pukanci a pod.). Pri pevnostnom systéme Komárna chýbajú podrobnejšie informácie o jej mohutnom a v Rakúsko-Uhorsku unikátnom rozšírení v 19. stor. (pozostával zo Starej pevnosti, Novej pevnosti, Vážskeho predmostia, Dunajského predmostia, Palatínskej línie, Vážskej línie, Monoštorskej pevnosti a Igmándskej pevnosti).

Osobne by som privítal podrobnejšiu mapu s polohou opisovaných lokalít. Preto aspoň v prípade vartoviek na Kramárskom vrchu a pri Tekovskej Breznici udávam ich polohu – Kramársky vrch, kóta 555 a poloha – Tekovská Breznica, Pustý hrad, kóta 377.

Mnohé lokality z knihy nájdete aj na Hikingu, kde sú opísané v rámci túr, vychádzok či cyklotúr.

Fotogaléria k článku

Najnovšie