Túra

Nočná túra Braniskom a Bachurňou

29.02.16
Minulý rok som v partii zaviedol tradíciu zimnoslnovratových nočných pochodov. Po vydarenej akcii vo Vihorlatských vrchoch nás slnovrat zaviedol do pohorí Branisko a Bachureň. Vykľula sa z toho skúška celej bytosti a zážitok, aký sme dlho nemali.

Trasa

Kluknava – Richnava – Sľubica – sedlo Humenec – motorest Branisko - priesmyk Branisko – Markova skratka – Smrekovica – Kravcová – Boldigáň – Lačnovské sedlo – Lačnov, kaplnka – sedlo pod Magurou – Buče – Mindžová – Hermanovce

Obedňajším autobusom sme za sebou zanechali prešovské hmly. V Kluknave nás po dlhých dňoch bez slnka privítalo akurát vtedy, keď malo byť nad obzorom najkratšie. Miestny obchod s produktmi včiel vrelo odporúčam, aspoň medovina chutila vynikajúco. Peši po asfaltke sme zišli do Richnavy, kde sa začína žltá značka, vedúca do sedla pod Sľubicou – prvou zastávkou. Vrcholky Čiernej hory boli ponorené do závoja oblakov. Dúfali sme, že kým vyjdeme hore, odhalia sa. Čas skutočne doprial zmenu – ťažký, chladný a vlhký vzduch klesol do doliny. Záverečným strmákom na Sľubicu sme sa dostali nad neho a otvorili sa výhľady na vlniace sa more. Že žiadne nemáme? Dôkaz je priamo v krátkom časozbernom videu.

Nočná hrebeňovka

Počkali sme, až sa zotmie poriadne a vyrazili sme na sever. Medzitým sa cez nás niekoľkokrát prevalila vlna inverznej oblačnosti. Zorientovať sa v takýchto podmienkach je veľmi náročné. Samotná tma problém nerobí, ale svetlá čeloviek sa od mikroskopických kvapôčok odrážajú všetkými smermi, najmä tam, kde netreba. Výsledkom čoho sme do diaľky videli len pri vypnutých svetlách, a do blízka len pri zapnutých. Šťastie, že nám terén osvetľoval Mesiac v splne. Kým sme zišli na sedlo Humenec, stihli sme zablúdiť na vedľajší hrebeň, až ku krížu. Stálo dosť času nájsť správnu cestu, ale ujasnilo sa, z ktorého miesta sme zle odbočili.

Ďalšou nástrahou Braniska boli zamrznuté chodníky. Sneh, ktorý ich pokrýval, načisto zľadovatel. Ideálne by bolo mať so sebou mačky, no tie sme nemali. Proti nám boli živly tmy, hmly a ľadu. Rajtopíky sme preventívne z plánu vypustili, ak by niektoré úseky vyzerali rovnako plné poľadovice, risk by to bol priveľký. Existuje ďalšia alternatíva, ktorou sa dá pokračovať v hrebeňovke bez Rajtopíkov, a to je neoficiálne vyzerajúca odbočka vyznačená ceduľami na motorest Branisko. Po chvíli sme natrafili na žltú značku a držali sa jej. V papierovej mape nie je vyznačená, ale odporúčam si ju dokresliť.

Váhali sme, či bude motorest otvorený, a nakoniec bol. Pri teplých nápojoch sa dobre pripravuje ďalší postup. Vonku sa ku všetkým vymenovaným komplikáciám pridáva slabý dážď, vnútri sa drží príjemne teplo. Dvakrát sa nikomu vychádzať nechce. Ešte k tomu všetkému pochodovať po asfaltke na priesmyk Branisko, to aby nás v obmedzenej viditeľnosti akurát zrazilo auto. Lepší nápad bolo čakať na niekoho, kto by sa zastavil a bol by ochotný poskytnúť odvoz 2 km. Úspech je otázny a premávka vyzerala biedne.

Smrekovica

Šťastie praje extrémistom, ochotný šofér sa našiel. Dosť sa čudoval, že niekto ide v tejto hodine a počasí do lesa. Od priesmyku po Smrekovicu nám cesta ubehla rýchlo, ani kamene na Markovej skratke neboli pokryté ľadom, čoho som sa obával. V novej útulni Vresovianka na vrchole Smrekovice sme ostali hodovať do polnoci. Kedysi na vrchole stál altánok využívaný na bohoslužby. Ten patrí minulosti, náhradou je nový prístrešok. Nerád znevažujem cudziu prácu, ale podľa fotografie posúďte sami, či by sa z rovnakého množstva materiálu nedalo spraviť niečo funkčné pre väčšie množstvo turistov. V súčasnosti sa, bohužiaľ, v dvoch miestnostiach dá vyspať po 2 návštevníkoch, preto s celkovou kapacitou 4 ľudia váham, či je názov útulňa vôbec vhodný. Každopádne Smrekovica má potenciál prilákať na prenocovanie aj väčšiu skupinu.

Chvíľka jasnej oblohy netrvala dlho, zatiahlo sa, a to znamenalo koniec foteniu. Ak som sa obával šmykľavého chodníka, splnilo sa to smerom na Kravcovú. Pády na zľadovatelom snehu charakterizovali štýl zjazdu žltej značky ako „análny skialpinizmus“. Radosť sa vrátila za polomom, kedy prechádzka nočným smrekovým lesom priniesla myšlienky ako „tu treba natočiť turistický horor!“. Hororový bol návrat do hmly pod Boldigáňom.

Po Lačnovské sedlo to išlo dobre, no krátky úsek k ďalšiemu rázcestníku pri kaplnke sa opäť blúdilo. Navigácia je možná len pomocou prístrojov, lebo viditeľnosť je nulová. Svet za takých podmienok vyzerá úplne inak ako cez deň. Nikto tieto miesta nespoznával, napriek tomu, že sme cez ne predtým viackrát išli. Výstup do sedla Magura potešil aspoň kvôli jasnej oblohe plnej hviezd. Buče sa dočasne nachádzali nad inverziou a všetci čakali kľudnú cestu k útulni Chotárna pod Mindžovou, snáď už bez zblúdenia. Osud nám to nedoprial, počasie psychiku skúšalo ďalej.

Kríž pri vleku sa znova ocitá v oblakoch a my s ním. Dohadujeme sa, ktorým smerom postupovať. Je nám to jedno, hlavne aby sme boli... kdesi. Náhodou sa podarilo vybrať správnu cestu. Mindžovú sme preleteli a zastavili sa na útulni v túžbe zohriať sa. Neviem, či kvôli zime drevo nechcelo poriadne horieť, ale chatku sa vykúriť nepodarilo. Nahadzujem na seba všetky veci, ktoré mám v batohu a spím posediačky v kresle možno dve hodinky. Zobúdzam sa úplne skrehnutý, kĺby sa hýbali ako stroj, ktorému práve došiel všetok olej. Na posledné klesanie do Hermanoviec spomínam nerád. Nevychutnal som si ani nádherný východ Slnka – vlastná existencia ma príliš vyčerpávala na to, aby som sa ešte venoval takýmto profánnostiam.

Záver

Do Hermanoviec dorazili tri, síce nie bohvieako, ale stále žijúce tvory. Po 40 kilometroch, nespočetných nadávkach, skúškach mysle a tela chladom, dezorientáciou, spánkovou depriváciou a depriváciou zmyslov si môžeme položiť otázku, či to za to stálo. Dobrá nálada spred 24 hodín sa otočila o 180 °. Takéto túry určite nebudú pre každého. Aj keď som si prírodu väčšinou vychutnával, ku koncu som toho prestal byť schopný. Zamyslenie z viacerých uhlov pohľadov prinesie rôzne výsledky. Subjektívny názor: Skúšať podobné extrémy každý týždeň? Určite nie. No raz za čas si treba pripomenúť vlastné hranice a pokúsiť sa dať zo seba 120 % môže byť prospešné. A v tom spočíva naša malá tradícia nočných zimnoslnovratových pochodov – vybrať sa do osamelých lesov, keď je nám Slnko obrátené chrbtom.

Fórum 7 príspevkov
Nočná túra Braniskom a Bachurňou 02/03/16 14:21 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Sikľavá skala, Vysoký vrch a Slovinská skala Hnilecké vrchy, podcelok Volovských vrchov, síce nevynikajú nadmorskou výškou ani popularitou, no prírodných krás ponúkajú dostatok. Či nás zaujme jaskyňa Šarkanova diera, výhľady z Vysokého vrchu alebo obce s baníckou minulosťou, Hnilecké vrchy nesklamú. 21/02/18 Ronald Koch Volovské vrchy
Túra 0. ročník Nízkotatranskej rozbíjačky Ako je pre našu partiu typické, veľmi radi vymýšľame túry, ktoré by predstavovali výzvu oproti bežným prechádzkam v prírode. Či už to sú zimné slnovratové nočné expedície, alebo extra dlhé pochody. Stále si nájdeme niečo, čím si raz za čas dáme poriadne do tela. Z tejto filozofie korení, dúfam, že do budúcna bude každoročná akcia, ktorej pointou je prekonať v prvý deň minimálne 2000 metrov stúpania. 31/07/16 Ronald Koch Nízke Tatry
Túra Nočná túra Braniskom a Bachurňou Minulý rok som v partii zaviedol tradíciu zimnoslnovratových nočných pochodov. Po vydarenej akcii vo Vihorlatských vrchoch nás slnovrat zaviedol do pohorí Branisko a Bachureň. Vykľula sa z toho skúška celej bytosti a zážitok, aký sme dlho nemali. 29/02/16 Ronald Koch Branisko, Šariš
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Tatry - turistický sprievodca Nová publikácia z vydavateľstva DAJAMA: Tatry Vysoké, Belianske, Západné z edície turistický sprievodca, ma oslovila pri poslednom love v kníhkupectve. Pri káve som si ju prelistovala a už nejaký čas je v našej tatranskej a turistickej knižnici. dnes Daniela Mäkká Mapy a knihy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Pozvánka Vysoké hory Nitra 2019 Tretí novembrový víkend bude v Nitre už po štrnástykrát patriť tradičnému festivalu. Pozostáva z hlavného festivalového dňa, soboty s bohatým programom pre širokú verejnosť, ktorému predchádza „detský piatok“ pre žiakov nitrianskych škôl. Podujatie uzavrie nedeľný poznávací výlet na Zobor. včera Redakcia Festivaly a premietania

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Nočná túra Braniskom a Bachurňou 02/03/16 14:21 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Šariš: Branisko a Bachureň
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1200 m n. m.
    • min: 350 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1852 m
    • klesanie: 1879 m
  • Vzdialenosť
    • 39 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 21.12.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9339 ° SŠ
      dĺžka: 20.93994 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.04635 ° SŠ
      dĺžka: 21.01969 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Prameň Veľkej Svinky, studnička v Lačnove, prameň Na zákrute
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Kluknava (vlak, bus)
      Richnava (vlak, bus)
      Hermanovce (bus)
      Priesmyk Branisko (autostop)
      motorest Branisko (autostop)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.92 (0.26)