Túra

Hochschwab – Hochweichsel

23. 02. 2016
Hochweichsel leží na severovýchodnom okraji Hochschwabu. Má čosi viac ako 2000 metrov, a keď sa naň vyberiete v zime na snežniciach, bude vám výstup trvať celý deň. Vlani som to odhadol zle a v slote som na kopec nevyšiel. Tento rok sa mi to podarilo.

Prvý pokus

Niektoré túry sa jednoducho nevydaria. Koncom marca 2015 som dojachal k zámočku Brandhof (1080 m), lenže pri ňom sa parkovať nedá. Auto treba odstaviť asi kilometer prv na Seeberg Alm (1180 m). Na túru som vyrážal o 8.45 h. Pršalo a podľa predpovede mal dážď okolo 9-tej ustať, no mrholilo a mrholilo.

Minul som zámoček a kilometer za ním som si nasadil snežnice. Snehu bolo dosť, bol však poriadne mokrý. Sledoval som stopy od lyží. Lyžiar to tu poznal. Ľahké úseky si skracoval a náročné obchádzal. Kdesi naľavo padali lavíny. Napočítal som tri. V hmle a daždi som ich nevidel, napriek tomu mi začali mäknúť kolená.

Stopy ma priviedli pod prudší svah, na ktorom som začal bojovať. Pol metra hore a takmer rovnako veľa som sa následne zviezol. Raz som aj spadol, ale nakoniec som svah vyšiel. Hore som ešte chvíľu kráčal, no musel som to vzdať. Oblaky sa kúsok zdvihli, aj mrholenie ustalo, začal však fúkať silný vietor. Bol som mokrý zvnútra aj zvonka a bolo zrejmé, že na Hochweichsel to dnes nevydá. Bolo asi 11.00 hodín a nebol som ešte ani v polovici cesty.

Namrzený som sa otočil a schádzal som. Keďže som sa chcel vyhnúť strmine, na ktorej sa mi šmýkalo, zahol som viac doľava. Zalesneným hrebienkom som zišiel na Leitenalm. Na lúčke stojí chata, pri ktorej je malý súkromný vlek. Nádherné miesto. Sadol som si na lavičky a zjedol som obed. Mohol som si odfúknuť, už ma čaká iba nenáročný zostup dolu po zvážnici.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

No, to som si dal. Zvážnica križuje strmé odlesnené svahy, kde cestu komplet zavialo. Bola tam hladká snehová strmina, po ceste ani stopy. Mačky by tu nepomohli, lebo aj v snežniciach som nechával v snehu celkom slušné stopy. Išiel som tadiaľ tak opatrne, že som snáď ani nedýchal. K autu som sa vrátil o 14.30 h.

Druhý pokus

Tento rok som si privstal a už o 6.30 h som na Seeberg Alm vystupoval z auta. Na prechádzku som vyrážal ešte za tmy. Obehla ma rekreačná bežkyňa s čelovkou. Aby sa nešmýkala, mala na topánkach malé hroty.

Keďže zatiaľ veľmi nenasnežilo, tak bolo začiatkom februára menej snehu ako vlani koncom marca. Napriek tomu som si nasadil snežnice prv. To preto, lebo sneh nebol ušliapaný. Počasie bolo oveľa krajšie ako vlani, hoci bolo pod mrakom. Nepršalo a čerstvý vietor postupne slabol. Snažil som sa stúpať rovnakou trasou ako vlani a celkom sa mi to darilo, hoci dnes bolo v snehu vidno iba jedny stopy. Moje. Akurát odbočku na hrebeň som prehliadol. Uvedomil som si to pri studničke. Tak som zahol do kopca a strmým odlesneným svahom som sa driapal hore. Keď sa šluchta podo mnou zväčšila, zahol som na okraj lúky, kde spod snehu trčali kríčky.

Vyšiel som na hrebeň. V kosodrevine sa sneh držal, inde bol zväčša sfúkaný. Podchvíľou som si vyzul snežnice a vláčil som ich v rukách. Včera pršalo a dnes mrzlo, takže som miestami kráčal po čistom ľade. Na hrebeni som prišiel na značku. Chodník bol pod snehom, ale dal sa rozoznať podľa drevených kolíkov. Preliezol som oblé kopčeky a prišiel som k mohutnej skale. Na jej vrchole je kríž, ktorý vidno zďaleka. Na skalisko sa lezie zboku. Sneh tam vytvoril poriadnu strminu. Smerom hore som ju vyliezol na snežniciach, ale keď som schádzal, dal som si mačky. Sneh tu bol pevný, vôbec som sa doň nezabáral.

Na Hochweichsel (2006 m) som vyšiel na poludnie. Keďže bolo na vrchole bezvetrie, sadol som si na karimatku a zjedol som obed. Hochweichsel je prvou dvojtisícovkou, na ktorú som vyšiel v snežniciach. Z jeho vrcholu je okrem Hochschwabu dobre vidno Ötscher, Gemeindealpe a Göller na severe a Hohe Veitsch na východe. Ale aj Schneeberg, Rax, Hochlantsch, Dürrenstein, Hochstadl a v diaľke nádherné štíty Gesäuse. Hochweichsel ponúka fantastickú panorámu.

Späť som sa vracal rovnakou trasou. Na rázcestí značiek som zahol doľava, že sa pozriem na Grau Alm. Lenže v kosodrevine som sa zasekal. Keďže som nemal ani páru o tom, kde môže byť chodník, zamieril som späť na hrebeň.

Prešiel som sfúkané plochy a našiel som svoje raňajšie stopy. Keď pôjdem po nich, nemôžem zablúdiť. Išiel som po nich až k obrovskému závrtu. Vtom som si všimol, že žľab, ktorým schádzam, má zbokov orezanú kosodrevinu. Hmm, že by som kráčal po voľajakom chodníku? A tak som nechal stopy stopami a pokračoval som dolu žľabom.

Nižšie bol žľab trochu strmší, no stále oveľa miernejší ako strmina pod hrebeňom, ktorou som sa štveral ráno. Žľab ma priviedol presne na Leitenalm. Na lavičke som si oddýchol a vyrazil som dolu zvážnicou. Našťastie, tento rok nebola zafúkaná. O 17-tej som sa vrátil k autu a mohol som ísť domov.

Záver

Hochweichsel je veľmi pekný, zdiaľky rozpoznateľný kopec. O pár dní som ho obdivoval z Gemeindealpe pri Ötscheri. V zime som naň už vyšiel, preto teraz plánujem, že sa naň vyberiem voľakedy na jeseň. Podľa obrázkov na internete, od Grau Alm sa na kopec dá ísť okolo pekných vápencových veží.

Fórum 5 príspevkov
Hochschwab – Hochweichsel 24/02/16 22:03 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Na najvyššiu halušku Nockberge sa dá do slovenčiny preložiť ako “Knedľové” či “Haluškové” hory. Kopce z odstupu naozaj vyzerajú ako knedle či halušky. Sú oblé, na hrebeňoch porastené vresom a čučoriedím. Prípadne trávou, keď ich zmenili na pasienky. Lenže keď podídete bližšie, na tých najvyšších sa ukážu skaly. Nie biele vápence, ale tmavé bridlice a žuly. Najvyššou haluškou je Eisenhut, na ktorý som sa vybral. 08/09/20 Martin Knor Svet
Ferrata Karnské Alpy – Kollinkofel Karnské Alpy som si obľúbil. Pohorie na hranici Rakúska a Talianska je geologicky veľmi pestré, ale najkrajšie kopce sú predsa len vápencové. Tento rok som vyšiel na Kollikofel, pod ktorým leží jediný ľadovec v pohorí. Aj som ho zhora videl. Cestou som išiel dve via ferraty a plajdal som sa lúkami, na ktorých kvitli záľahy kvetín. 01/09/20 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Svet Mŕtve hory – Warscheneck a Schrocken Vlani som vyšiel na Warscheneck, najvyšší kopec východnej časti Mŕtvych hôr (Totes Gebirge), a zbehol som na Zeller Hütte. Na chate som chcel prenocovať s tým, že sa ďalší deň vrátim na hrebeň a pôjdem ním na Schrocken. Počasie však bolo proti. Už druhý deň boli kopce v oblakoch a sústavne mrholilo. Na chate som zrušil rezerváciu ubytovania a išiel som preč. Teraz som sa do Mŕtvych hôr vrátil s tým, že dokončím, čo som vlani začal. Túra bude trochu dlhšia, pretože sa najprv potrebujem dostať na chatu. Ale že mi bude trvať 13,5 hodiny, to som nečakal. 25/08/20 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Podcast O bratislavských lesoch s Jakubom Mrvom Lesy v okolí Bratislavy využívajú na rekreáciu desiatky tisíc ľudí denne. O zníženie ťažby v nich sa dlhé roky usiluje občianske združenia Iniciatíva Naše Karpaty. Na úrovni mestských lesov sa to už podarilo, no ďalšie obľúbené lokality spravuje štátny podnik Lesy SR. Prečo viazne dohoda s nimi, hoci mesto je ochotné podieľať sa kompenzácii straty, ktorá Lesom vznikne? dnes Soňa Mäkká Rozhovory
Túra Z Čergovského Minčola na Dukliansky priesmyk (2) Matka Božia držala nad nami v noci ochranný plášť na Svätej hore Javor. Vstávame do pokojného rána. Balenie trvá len krátko. Využijeme ešte možnosť raňajok v kultúrnejšom prostredí. Najväčší možný objem kávy sa snažím zohriať na vyššiu teplotu. Jej farba prekryje, ako dúfam len subjektívny, dojem závadnosti miestnej vody. Snažím sa totiž ušetriť niečo z posledných zásob z Kráľovej studne na priame pitie. Zostal mi necelý liter. Pribalím 1,5 l menej kalnej. Neviem, čo nás čaká. Nádej dáva sedlo s príznačným menom Regetovská voda. včera Vladimír Mikuš Nízke Beskydy
Rozhovor Miki Knižka: Zo Zbojníčky chcem urobiť modernú chatu Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách bude mať nového chatára. Majitelia tatranských chát, ktorými sú Klub slovenských turistov a Slovenský horolezecký spolok JAMES, vybrali v konkurze horského vodcu Mikiho Knižku. 18/09/20 Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Hochschwab – Hochweichsel 24/02/16 22:03 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Vápencové Alpy (Kalkalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Hochschwab
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 2006 m n. m.
    • min: 1080 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1400 m
    • klesanie: 1400 m
  • Vzdialenosť
    • 23 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 02.02.2016
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.65 (0.33)