Túra

Lipov kameň a Onderkové skaly

18.03.16
Zima by mala byť ešte vo svojej najkrajšej podobe, ale skutočnosť je úplne iná. Je začiatok februára, ale nič tomu nenasvedčuje. Posledné dni boli veľmi hmlisté, ale dnes to vyzerá na celkom pekný deň. Sneh na rovine celkom zmizol a určite ho už nebude ani v nižších horských polohách. Bolo by škoda nevyužiť to na peknú prechádzku a po čase sa vrátiť na miesta, na ktorých som nebol dlhší čas. Čo tak Lipov kameň? Čo sa tam zmenilo, či ešte vôbec stoja skaly alebo padli za obeť ťažbe a ostane po nich, len škaredá diera, prázdnota a potom sa uvidí, kam ďalej. Aj na miestach, kadiaľ sme chodili, sa vždy dá objaviť niečo nové, čo nás obohatí o nové poznatky.

Trasa

Dargov – Lipov kameň – Onderkové skaly – Dargov

Cez víkend som akosi nemal možnosť ísť do prírody, a tak bolo na nevydržanie sedieť doma. Konečne sa trocha umúdrilo aj počasie. Volám vo štvrtkové slnečné ráno priateľovi, že by sme dnes mohli zájsť na staré miesta, kde sme už dlho neboli. Aj keď vyrazíme trocha neskôr ako obvykle, času na turistiku budeme mať dostatok. Dnes by to nemala byť dlhá trasa. V podstate som navrhol, len jediné miesto, a to Lipov kameň. Dohoda znela, že na deviatu bude prichystaný a bude čakať s ďalším priateľom. V trojici to bude predsa veselšie. Lipov kameň nám stále vŕta v hlavách, lebo sa tam diali v poslednej dobe veci, ktoré boli predzvesťou jeho konca. Vznik kameňolomu určite časom zničí prekrásny skalný útvar pod južným svahom Strechového vrchu (550 m).

Sedíme v aute a za pár minút sme v dedine Dargov. Míňame vstupnú bránu do Bačkovskej doliny so storočnými dubmi a informačnými tabuľami. Parkujeme pri futbalovom ihrisku vedľa žltej značky, ktorá by nás priviedla cez dolinu pod hradný kopec Parustanu a ďalej k smerovníku Spálená stráň a na vrchol Lazy. Dnes odbočíme asi po kilometri zo žltej a budeme sa držať zvážnice až sa dostaneme k Onderkovmu potoku a k malej výrobni paliet s drevom, od ktorej sa k Lipovmu kameňu dá dostať dvomi lesnými cestami. Starou nad Onderkovým potokom a po novej rovno pod skalnú stenu. Prvá cesta sa zdá byť dosť rozbitá od zvážania dreva a nová je dosť šmykľavá. Takže po stovke metrov sa rozhodneme pokračovať lesom po hrebeni Strechového vrchu. Ideme lesným chodníkom, z ktorého budeme musieť potom odbočiť vľavo na ďalší chodník nad skalnú stenu. Cestou hrebeňom sa sem-tam zastavíme pri nejakom peknom kameni, a tak ani sa nenazdáme a sme na prvom bode trasy.

Lipov kameň

Tiahne sa od juhovýchodu na severozápad v dĺžke do 200 metrov pod Strechovým vrchom. Keď som tu bol minulý rok na jeseň, tak tu pracovali dva bagre, jeden dole a druhý hore na juhovýchodnej strane skalnej steny. Keď sa pozerám, či sa niečo zmenilo k horšiemu, tak nie. Ale ktohovie, čo sa tu bude ešte v budúcnosti diať. Zatiaľ je len zvršok zhádzaný zo spomínanej JV strany, ktorý je dole pod skalnou stenou a zakrýva ju. Bager zostal len jeden, zatiaľ ešte skalná stena nie je poškodená. Ale do kedy to tak bude, vie asi len pánboh. Z vrchu skalnej steny je po odstránení stromov nádherný výhľad smerom na juh, juhovýchod a časť Východoslovenskej nížiny s mestami Sečovce a Trebišov. Na juh je vidieť až k maďarským Zempléni-hegység (Slanské vrchy), ktorých vrcholky sa črtajú na obzore a južná časť Slanských vrchov okolo Bogoty. Juhovýchodne sú to Zemplínske vrchy. Do skutočnej nádhery chýba už len ideálna viditeľnosť.

Lipov kameň si treba obzrieť aj zdola, a tak ideme na jeho opačný koniec, číže západný. Schádzame okolo skaly dole na vyčistené miesta od stromov. Odtiaľ sa nám naskytne celkový pohľad na Lipov kameň, ktorý je zastretý na východnej strane haldou kameňa a hliny z vrchu skalnej steny. Škoda, mali sme však možnosť vidieť ho v celej jeho kráse. Výška steny je v niektorých miestach možno aj cez 15 m a dĺžka do 150 m. Trocha sa tu ešte poobzeráme a radíme sa, kadiaľ budeme pokračovať, veď plán na dnes nebol. Niekedy je práve na vopred neplánovaných túrach veľa nezabudnuteľných zážitkov. Je rozhodnuté, ide sa dole na zvážnicu nad Onderkovým potokom. V týchto miestach je tok najkrajší za dostatku vody. V malých kaskádach to len tak hučí. Po jeho prebrodení budeme pokračovať k ďalšiemu peknému skalnému miestu, ktoré sme videli na protiľahlom vrchu s názvom Onderkové skaly, ktoré sú pod hrebeňom Bieleho vrchu. Preto sa opäť vydajme mierne stúpať pod skalnú stenu.

Onderkové skaly

Onderkové skaly sú od potoka vzdialené do 300 m, miestami sa ešte drží trocha snehu, veď sme na severnej strane svahu. Pod skaly sa dostávame pomaly, je šmykľavo, kamene a padnuté stromy spomaľujú postup. Už z diaľky vidíme niečo biele, možno sneh, ktorý ostal medzi skalami. Po príchode bližšie sa nám naskytne pohľad na niekoľkometrový ľadopád. Skutočná nádhera, s týmto sme ani veľmi nepočítali, ale príroda nám opäť pripravila niečo zo svojej krásy. Ďakujeme. Celá stena Onderkových skál je kratšia než Lipov kameň, ale je o niečo vyššia. Prechádzame popod skalnú stenu od západu na východ. V najvyššom mieste na vrchole je pekná vyhliadka, na ktorú sa chceme z východnej strany dostať. To však ešte netušíme, že je tam ešte jeden, síce výškovo menší, ale o to širší ľadopád. Krása. Dnes to stálo za námahu prechádzať sa pod skalami v samom kameni.

Za ľadopádom sa dostávame nahor a ideme sa pozrieť k vyhliadke a, samozrejme, ani trocha oddychu nezaškodí. Z vyhliadky je ponad celú Onderkovú dolinu v smere V – JV vidieť na Bačkov, Sečovce, Trebišov a ďalšie obce na dolnom Zemplíne. Dokonca sa v miernom opare ukazuje elektráreň Vojany a jej chladiace veže, nádrže v Budkovciach, vrch nad Hraňou - Avaš (Stuchlá) a Veľký vrch nad Brehovom v Trebišovskej tabuli. Matne sa črtá Medzibodrožská planina na Kráľovským Chlmcom. Dnes je vidieť aj Lipov kameň. Pred dvomi rokmi táto možnosť ešte nebola, to je však dôsledok vyrúbania stromov, ktoré odkryli jeho skalnú stenu. Predtým ju zakrýval lesný porast. Len či ostane stáť, tak ako je aspoň dnes, či z nej nebude podklad pre diaľnicu. Uvidíme, čas ukáže, čo z toho bude.

Je čas na odchod, aj keď na pekné veci sa dá pozerať dlho. Schádzame južným smerom po hrebeni Bieleho vrchu. Musím sa tu však trocha pozastaviť a upozorniť čitateľa na jedno miesto, kde sme dnes nešli, a to k vrcholu Bieleho vrchu. Ak by sme pokračovali z vyhliadky na sever po 700 - 800 m by sme dorazili k vrcholu. Je na ňom vztýčená asi 10 m vysoká kamenná mohyla na hŕbe kameňov a balvanov. Písal som o tom pri inej príležitosti v článku Biely vrch, Stredná hora a Mošnik, tiež sa o týchto miestach dá dosť zistiť na www.slanskevrchy.sk.

Na vyťažených miestach nás zohrieva slniečko, cesty sú však viac rozbahnené, a tak pokračujeme dole po hrebeni až k lesnej ceste, ktorou sme ráno kráčali v ústrety dnešnej túry. Za zmienku stoji ešte zopár dier po okopoch z vojny a kameň KF 1912, ktorý pravdepodobne označoval hranice územia Forgáčovcov. Ešte niekoľko srniek, ktoré nám prebehli pred nami a schádzame za prudkým ohybom na spomínanú lesnú cestu. Tade sa nám kráča oveľa lepšie ako niekde v lese po skrytých kameňoch pod lístím. Musím povedať, že posledné roky aj cesta dostáva poriadne zabrať pri ťažbe. Neviem, či ešte niekedy bude v takom stave, ako pred niekoľkými rokmi. Bez väčšej námahy pokračujeme v rozhovoroch a o tom, ako nás dnešný deň naplnil. Míňame Bačkovský potok a sme na žltej značke, ktorá nás privedie k Dargovu. Posledný kilometer ubehne rýchlo a je koniec putovania za dvomi peknými miestami v Slanských vrchoch. Pri aute skladáme ruksaky a palice a čaká nás len cesta domov.

Záver

Na jednej strane sme radi, že ešte Lipov kameň stojí, že ho nepohltila ľudská chamtivosť o finančný zisk. Len čas ukáže, čo sa tam bude ďalej diať a môžeme len dúfať, že takýto osud nepostihne Onderkové skaly, ale aj iné pekné miesta, ktoré máme v prírode. Je ťažko nad niečím lamentovať, ak to nedokážeme ovplyvniť, radšej sa tešme na veci, ktoré nám prinesú obohatenie po úmorných pracovných dňoch. Láska k prírode je pre nás turistov a milovníkov hôr nabíjačkou batérii pre náš každodenný život.

Fórum 3 príspevky
Lipov kameň a Onderkové skaly 22/03/16 22:40 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Žipajová skala, Šimonka a Ivanov vrch Po roku sa opäť stretávam na východe s priateľom Martinom, ktorý v posledných rokoch pravidelne chodieva do Slanských vrchov, aby spoznával skryté čaro skál, hľadal v nich skalné okna a tešil sa z výhľadov, zákutí dolín a tiež z nevšednej prírody, ktorou oplývajú. Aj napriek tomu, že máme niektoré lokality dosť dôkladne prebádané, vždy sa objaví v zornom poli počas našich túlačiek niečo nové a zaujímavé. V minulom roku sme hľadali jedno okno, ktoré sa nám však nepodarilo nájsť, a tak obohatený o nové poznatky, kde by sa malo nachádzať, ideme opäť skúsiť šťastie a pevne veríme, že sa nám to na druhý pokus podarí. Zároveň budeme spoznávať a objavovať nové miesta v menej známom pohorí na východe. 10/10/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Hejce a pamätník leteckého nešťastia Aj napriek tomu, že som v týchto miestach bol pred niekoľkými rokmi, využívam možnosť si ich prezrieť znova. A vzdať hold vojakom, ktorí tu v zime 2006 pri páde lietadla zahynuli. Náš turistický oddiel pri JDS v Trebišove usporiadal jednodňový zájazd, na ktorom sa zúčastnilo 48 seniorov, ktorí majú radi prírodu a pohyb v nej. Zároveň počas turistiky a poznávania krajiny v maďarskej časti Slanských vrchov (Zempléni-hegység) si zaumienili uctiť pamiatku tragicky zahynuvších vojakov vracajúcich sa z misie KFOR. Vzdať im poctu položením kytice, zapálením sviečok práve na mieste nešťastia. 04/10/19 Marián Jaššo Zemplín, Maďarsko
Túra Veľké Hincovo pleso zo Štrbského Plesa Malebnosť Vysokých Tatier ma vždy svojím spôsobom priťahovala, ale aj napriek tomu som v nich nejako nenašiel záľubu. Ako turista by som ich chcel aspoň čiastočne spoznať a oboznámiť sa z ich chatami, plesami a možno aj s vrcholmi niektorých štítov. 13/09/19 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Lipov kameň a Onderkové skaly 22/03/16 22:40 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 612 m n. m.
    • min: 265 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 608 m
    • klesanie: 602 m
  • Vzdialenosť
    • 12 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 04.02.2016
  • Štart trasy
    • šírka: 48.7376 ° SŠ
      dĺžka: 21.5824 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.7382 ° SŠ
      dĺžka: 21.58189 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Sečovce (bus) - Dargov (bus, parkovanie pri futbalovom ihrisku)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.99 (0.33)