Túra

Štôlne v okolí Modry-Harmónie

16.03.16
Zima pomaly prehráva boj s jarou, a tak nás kamarát Ctibor pozýva na netradičnú turistiku podľa námetov z knižky Podzemie Malých Karpát. Prvú túru som pre inú turistickú akciu oželel, ale na druhej sa pridávam k ďalším piatim kamarátom. Vystupujeme v Harmónii a kým sa naštartujú navigácie, dávame si štartovací kalíštek Peléovice.

Trasa

Modra, Harmónia – Peprovec – štôlňa pod Zámčiskom – Zámčisko – Dvojitá štôlňa – Medvedia skala – štôlňa Bartolomej – Dolinkovský vrch – Harmónia – Modra

Musto s Petrom sú radi, že ich niekto medzi pešiakmi nahradil v plánovaní túr, ja som zvedavý, dokedy určovanie trasy zostane naozaj na ňom. Sú tu až traja navigátori, a tak to dnes bude zaujímavé.

Vyrážame rovno po asfaltke popri potoku. Keď sa chce Peter vybrať po zelenej, hneď je upozornený, že dnes teda ani náhodou. Križujeme ju a stúpame doľava pomedzi ploty, až nás jeden definitívne zastaví. Musíme sa kúsok vracať a ideme po asfaltke, čo je tiež unikát pre našu partiu. Napokon asfaltka končí a my, idúc lesom, križujeme zelenú a čoskoro opäť žltú značku. Nad ňou má Ctibor zaznamenanú nejakú štôlňu. Rozvinieme sa do rojnice, ale ani štôlňu, ani žiadnu haldu nenachádzame. Ideme až hore na Peprovec a aspoň zo skál na vrchole sa kocháme výhľadom do okolia. Pri debate kam teraz, keď podľa informácií z knižky sme nič nenašli, padá rozhodnutie ísť na istotu, a to k štôlni pod Zámčiskom. Klesáme kolmo svahom dolu na žltú, ďalej pretneme aj modrú, preskočíme potok a sme na asfaltke. Toto tu predsa poznám, a tak som prekvapený, keď pod skalou nad cestou ukazuje Ctibor otvor. Opäť sa presviedčam, že človek nechodí s dosť doširoka otvorenými očami.

Odkladáme batohy a čupiačky sa po jednom sunieme do otvoru v skale. Pod nohami nám šuští naviate lístie. Netrvá dlho a môžeme sa vystrieť. Keďže každý máme čelovku, je tu celkom dobre vidno a aj fotoaparáty s pomocou bleskov to zvládajú. Po dne sa chodí dobre a chodba je dostatočne široká pre jedného človeka. Prichádzame k nejakej vode, ale po brvnách sa dá prejsť suchou nohou. Šachta sa rozdvojuje, ale ľavá chodba je kratučká. Zrazu v svetle čelovky zbadám nad hlavou visieť za skalu nožičkami uchyteného zimujúceho netopiera. Napokon to nie je jediný a som rád, že ich svetlo, ani blesk nezobudili. Vraciam sa do hlavnej chodby a musím prejsť skaly na dne. Neviem odkiaľ sú, lebo toto je chodba sekaná do pevnej skaly a teda by nič zo stropu nemalo padať. Ešte stále sú vidno v skale stopy po ručnom sekaní a ani sa mi nechce rozmýšľať, koľko toho takto ručne za deň vysekali. Bola to určite otrocká robota a ako z dostupných zdrojov viem, zbytočná. Žiadne zlato tu nenašli.

Je tu ešte zopár bočných chodbičiek a malé jazierko. Niekto sa umelecky prejavil nakreslením modrého netopiera a zopár nadpismi. Napokon sa otáčam a idem von. Tak toto je moja prvá stará štôlňa, ktorú som prešiel celú, nielen nazrel do nej. Vonku si chalani rozbaľujú občerstvenie a posilňujú sa. Potom s plným bruchom a hrešiac na to, sa začíname štverať hore svahom na Zámčisko. Zdolávame dobre viditeľné valy a v silnom, studenom vetre sa snažíme z vyhliadky niečo vidieť. Veľa toho v sivom opare nevidno, aj keď Modra sa predsa len črtá. Je nám zima, a tak sa poberáme ďalej. Po modrej sa blíži veľká skupina mladých a my, akoby sme pred nimi prchali, klesáme svahom doprava, križujúc kamenný chodník. Zídeme na lesnú cestu, chvíľu ideme po nej a na Ctiborov pokyn začíname opäť križovať svah doľava hore. Mombat zbadá nad nami veľkú skalu a plný nadšenia sa štverá k nej. Ostatní ho skepticky pozorujeme a keď povie, že tam nič nie je, sme radi, že sme si ušetrili prevýšenie. Pod nami sa ukáže altánok a z mapy je jasné, že sme tesne nad červenou zo Zochovej chaty. Zbadám malý amfiteáter bývalého lomu a v ňom ohnisko so sedením. Kým to obdivujem, Ctibor objaví pod ním z druhej strany vchod do Dvojitej šachty. Tak tu je vstup parádny! Netreba sa krčiť, a tak po odložení ruksakov vstupujeme pohodlne dnu. Netrvá dlho a sme pri rozdvojení. Doľava vedie mostík so zábradlím. Vraj ho namontovali v roku 2014 členovia občianskeho združenia Ochrana zdravia a životného prostredia a Klub priateľov turistiky. Aj tu nachádzame zopár zimujúcich netopierov. Hlavná chodba nie je tiež dlhá, a tak čoskoro stojím pred jamou hlbokou asi 40 cm a za ňou je koniec. Vraciame sa po jednom pomaly von a plní dojmov sa rozhodneme naplniť si brušká. Nefúka tu, tak prečo nie.

Len čo dojeme, opäť sa začneme štverať do kopca. My sme snáď nepoučiteľní! Ako ťažko sa takto ide! Ešteže zbadáme prvé tohtoročné snežienky a môžeme sa pri nich zastaviť a vydýchať sa. Vyliezame na bezmenné návršie nad modrou značkou. Naľavo je Zámčisko. Ani sa nečudujeme, že je tu parádny posed. Výhľad je tu doďaleka a poľovníkom sa istotne dobre „pozoruje“ zver. Stáčame sa doprava a popri potoku po lesnej ceste klesáme k červenej zo Zochovej chaty. Po mostíku prejdeme ponad Vištucký potok. Privítajú nás veselí zelení panáčikovia, vyrobení z pňov stromov. Viem, že je ich tu v okolí veľa. Neviem kto ich vyrobil, ale je to dobrý nápad. Stáčame sa doprava a prichádzame k altánku. Niekto nadhodí, že by sa bolo treba zahriať v chlade a nositelia „ohnivej vody“ ju ochotne rozdeľujú uzimeným kamarátom. Takto posilnení prechádzame cez asfaltku k Medvedej skale. Na jej ľavej strane, celkom pri zemi je vidno otvor, ale nikto z nás nie je ochotný sa tam vsúkať. Kolega v práci mi pri rozprávaní o sobotňajšej túre potom povedal, že tam voľakedy posielal deti za 20,- Sk.

Sme na Modranskom baníckom náučnom chodníku. Od jeho vzniku sa ho chystám prejsť, no stále je niečo iné v pláne a navyše ma odrádzajú reči, že na ňom v podstate nič nie je vidno. Svedčí o tom aj to, že možno 200 m od jeho trasy, nás Ctibor doviedol k štôlni Bartolomej. Je to vraj najväčšie staré banské dielo v okolí a skrýva 400 m chodieb. Vraj sa tu v 18. storočí pokúšali nájsť zlato a opäť márne.

Keď sme uvideli otvor a Ctibor nás informoval, že dnu sa treba plaziť po bruchu asi 10 m, zrazu sa nikomu nechcelo ísť dnu. Mne to však napokon nedalo. Vyzliekol som si vetrovku aj bundu pod ňou a cez seba som si natiahol pončo. Predsa len pri návrate do civilizácie, by som špinavý, mohol mať problémy s nastúpením do autobusu. Napokon to nebolo ani také hrozné. Po možno 4 metroch sa dalo čupnúť si a napokon sa aj vystrieť. Dnu sme sa vplazili traja a začali sme prieskum. Človek tu vôbec nemá stiesnený pocit, je to ako v jaskyni. Došiel som k odbočke doľava, no ponad jamu viedli len dve pofidérne polená a mne sa nechcelo riskovať, že spadnem do nižšej štôlne. Nuž som pokračoval rovno. Došiel som k mierne zatopenej časti, ale dala sa po dreve a kameňoch prejsť relatívne suchou nohou. Je tam dosť odbočiek na obe strany a snažím sa prejsť každou. Občas strácam pocit, kde je hlavná chodba, ale svetielka kamarátov ma navigujú. Zo stropu tu visia netopiere a pár ich je o dosť väčších. Doma som sa dočítal, že by mohlo ísť o podkovárov malých a netopiera obyčajného. Jedna bočná vetva mala dokonca možno metrový kopček v zákrute. Dopracoval som sa až na koniec hlavnej chodby a pri návrate som si všimol asi 20-člennú skupinu zimujúcich netopierov. Tak toto som ešte nevidel a bol to pekný pohľad!

Napokon sme sa všetci traja vyplazili von a nadšene popisovali zvyšným, čo sme videli. Ako tak sme sa očistili a padlo rozhodnutie pomaly sa vracať do Harmónie. Svahom sme stúpali križujúc modrú a neskôr zelenú značku na Dolinkovský vrch. Kráčali sme snežienkovou záplavou a živo sme diskutovali o dnešných zážitkoch. Všetci boli nadšení. Takže aj takáto, vcelku krátka, túra sa dá naplánovať a uskutočniť v oblasti, o ktorej sme si mysleli, že ju dokonale poznáme. Ale Malé Karpaty skrývajú mnoho zaujímavostí a turistika v nich môže mať všakovaké podoby.

Fórum 19 príspevkov
Štôlne v okolí Modry-Harmónie 28/01/18 20:07 19 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Kuchyňa, Vývrat – Zámok – Holint – Doľany Keď som oficiálne medzi turistickú verejnosť na Tŕstí (v rámci XXIII. ročníka Zimných výstupov na kopce Malých Karpát) uviedol do života OTO 24 vrcholov MK BSK, nebolo ešte označených šesť vrcholov. V nedeľu po výstupe na Tŕstie sme s Ivanou označili Bázgovič nad Mariankou a v pondelok som dostal e-mail od prvých plniteľov OTO, že v sobotu nenašli vrchol Bázgoviča. Uvedomil som si, že o nový odznak bude asi, na moju radosť, naozaj záujem, a tak som naplánoval na nasledujúcu sobotu túru tak, aby sme mohli označiť ďalšie dva kopce. Na moje milé prekvapenie, pridalo sa ku mne dvanásť kamarátov. 13/03/20 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra Gajdoš, Kamenná brána a Peprovec Na pravidelnej utorňajšej stretávke v Malom Bajkale som popisoval, ako sme s Ivanou označovali kopce pre nový OTO 24 vrcholov MK BSK. Keď som spomenul, že mienim ísť opäť v sobotu označiť ďalšie, bol som vyzvaný, aby som to ponúkol ako oddielovú akciu. Vzhľadom na to, že kamarátka Majka mala mať o 18-tej s Devínskym chrámovým zborom AD HOC vystúpenie v devínskom kostole a my sme ju nechceli zmeškať, vybral som tri kopce v okolí Zochovej chaty. 20/02/20 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Extra Zimný výstup na Tŕstie Zorganizovať nejakú väčšiu akciu pre verejnosť je pomaly celoročná snaha s výsledkom veľmi neistým, a navyše, často neovplyvniteľným autorom projektu. Keď to všetko klapne, tak ako 15.02.2020 na XXIII. ročníku Zimných výstupov na vrcholy Malých Karpát – Tŕstie, je spokojnosť účastníkov tá najväčšia odmena autorovi a realizátorovi projektu. 17/02/20 Miroslav Svítek Reportáže
Najnovšie články na titulke
 
Túra Hrebeňovka Bielych Karpát Biele Karpaty sú ďalším pohorím, ktoré mám veľmi rád, a tak ďalší viacdňový prechod mieril automaticky sem. Logickým začiatkom pre hrebeňovku pohoria by bol Lyský priesmyk nad obcou Lysá pod Makytou, kde Biele Karpaty začínajú. Obísť však najkrajšiu časť pohoria v oblasti Vršatských bradiel by bola škoda, a tak som sa rozhodol začať v meste Púchov. dnes Pavel Forgáč Biele Karpaty
Túra Z Polomky do Tisovca v marcovom snehu V poslednom období ma zaujal Národný park Muránska planina, v ktorom som túto zimu bol viackrát. Vybral som sa na túru práve sem. Keďže rád chodím tam, kde som ešte nebol, vyskúšal som trasu z Polomky cez Fabovu hoľu do Tisovca. Počasie prialo dokonale, a tak hor sa za dobrodružstvom. včera Martin Birka Veporské vrchy
Túra Skalnatá cez Vidlárovú dolinu Tohtoročná zima je skromná na sneh na celom Slovensku, nielen v Malých Karpatoch. Kým vo vyšších horách vládne v januári aspoň krásne slnečné počasie, nižšie polohy majú na jednej strane smolu, že sú celé dni zahalené v hustej hmle, no na druhej strane od asi 400 m vládnu aj tu zimné podmienky. Na zemi sa nachádza pár centimetrov snehu, ktorý je zmiešaný s námrazou padajúcou z omrznutých stromov. Takúto tajomnú náladu mám v Malých Karpatoch rád. 03/04/20 Zdeno Vasilišin Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Štôlne v okolí Modry-Harmónie 28/01/18 20:07 19 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 507 m n. m.
    • min: 178 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 586 m
    • klesanie: 679 m
  • Vzdialenosť
    • 16 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 27.02.2016
  • Štart trasy
    • šírka: 48.3568 ° SŠ
      dĺžka: 17.3102 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.33519 ° SŠ
      dĺžka: 17.31092 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) - Harmónia (bus)
      Modra (bus) - Bratislava (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.39 (0.67)