Túra

Dolina Hlboča s deťmi

26.03.16
Keď som po návšteve tohto miesta zavesil fotky na sociálnu sieť a následne sa ma ľudia či už e-mailom alebo v práci pýtali, že „Kde je to?, „Čo je to?“, tak som si povedal, že asi by nebolo od veci o tom zopár riadkov napísať na Hiking. Možno niekoho inšpirujem k nedeľnému výletu.

Veľa ľudí o ňom vie, no mnohí o ňom ešte vôbec nepočuli. Predstavte si - aj v Malých Karpatoch je vodopád. Hoci len občasný. Výtvor sa ukrýva v kaňonovitom údolí Smolenického krasu v doline Hlboča a k životu sa preberie vždy na jar, keď sa topí sneh (s ktorým bol tento rok problém) a tiež po výdatných dažďoch (ktorých bolo túto „zimu“ viac než dosť). Jeho výška je 9 metrov a pred ním sa nachádzajú krútňavové hrnce, nazývané kotlíky. Dolina Hlboča je od roku 1995 národnou prírodnou rezerváciou s najvyšším stupňom ochrany.

Trasa

Smolenice – bývalý pivovar – dolina Hlboča – Vlčiareň – Smolenický zámok

Je prvá marcová nedeľa, voľby máme za sebou a po ich výsledkoch sme si s kamarátom Jurom povedali, že by bolo treba trošku vyvetrať hlavy a spolu s nimi aj naše polovičky a ratolesti. Keď náš Kubo začuje slovo výlet, oheň a opekanie, okamžite vstáva od hračiek, začne si baliť svoj malý ruksak a nedá si vysvetliť, že tatovia sa v telefóne dohodli až na poobedie. Pár hodín do odchodu je na nevydržanie. V predstihu štartujem auto a vyrážame do Smoleníc. Celú cestu ho pozorujem v spätnom zrkadle, či nezaspáva. Jazda autom je pre neho totiž najlepším uspávacím prostriedkom a v škôlke by sa o takomto čase už prevracal na druhý bok. Ale nadšenie je silnejšie ako spánok.

Parkujeme v Smoleniciach pred budovou bývalého pivovaru a neskôr liehovaru rodiny Erdödyovcov. Krátko na to prichádza Juro s rodinou. Keďže sme sa rozhodli deťom výlet spríjemniť tým, že si urobíme ohník, drevo pre istotu nesieme so sebou. Predpokladáme, že v lese bude po dažďoch všetko mokré. Vyzeráme, ako keby sme vyrážali na nejakú expedíciu a nie na krátku prechádzku v Karpatoch.

Vydávame sa modrou značkou po asfaltke do mierneho kopca pomedzi domy. Za jedným plotom v jazierku objavujeme ryby, preto na chvíľku pauzujeme. Na konci zástavby je plocha, kde krížom-krážom parkujú autá tých, ktorým sa nechcelo šliapať od pivovaru. Zároveň je tu informačná tabuľa č. 8 náučného chodníka. Končí tu spevnená cesta a ďalej budeme pokračovať potoko-chodníkom alebo po blate. Juniorovi sme obuli gumáky, takže si vodu a blato vychutnáva do sýtosti. Jurova Livinka putuje na plecia, takže nám hodný kus odbehnú. My zatiaľ posielame paličky potôčikom do mora, objavíme hada (rozumej dážďovku), ktorá sa snaží schovať pred Kubovým útokom, zodpovieme na nespočetné „Čo je to?“ a „Prečo?“ a pomaličky pokračujeme za našimi spolupútnikmi. Na chodníku je premávka ako na korze, ľudia sa valia obomi smermi a nestačím sa čudovať, v čom všetkom sa dá vybrať do lesa. Mám na mysli obuv. Ľahké tenisky s tenkou podrážkou vyhrávajú. Nuž, proti "Gustovi žiaden dišputát".

Blížime sa k záverečnému stúpaniu a Kubo sa ozve, že ho bolia nožičky a chce ísť na koňa. Beriem ho teda na plecia. Nepokračujeme po značke, ale k vodopádu prídeme zdola vychodeným chodníkom, ktorý križuje niekoľko padnutých stromov. Kubo to berie ako výzvu, putuje späť na zem a hrdinsky prelieza padnuté kmene. Problém však nastáva tesne pod vodopádom, kde sa svah prudko zvažuje, terén je vyšmýkaný a z každej strany sa sem valia davy fotenia chtivých jedincov. Krpec začne mrnčať, že sa bojí. Stihnem rozložiť statív, urobiť iba pár záberov a krpec s maminou sa medzitým snažia vydriapať hore na chodník. Oproti nim sa však šmýkajú ďalší turisti (niektorí po zadku, tí, čo idú hore zapojili pohon 4 x 4), preto ho beriem na ruky a istým krokom ho vynesiem do bezpečia, kde čaká zvyšok našej partie.

Na informačnom paneli si prečítame niečo o doline Hlboča, prameňoch, vodopáde a histórii územia. Snažíme sa objaviť vyššie spomínané hrnce, no asi je na to málo vody. Pokračujeme ďalej k Vlčiarni, predtým sa však ešte zastavíme pri malej jaskynke so sochou Panny Márie. Je to pútnické miesto a niekoľkokrát do roka tu bývajú omše. Aj teraz sa tu modlia ľudia, preto nebudeme vyrušovať a po schodoch schádzame späť na chodník.

Prichádzame na veľkú lúku obkolesenú lesmi, nad ktorou sa vypína kopec Čelo. Sme na križovatke ciest s prístreškom a informačnou tabuľou – na Vlčiarni. Z tabule sa dozvieme niečo o ťažbe a spracovaní dreva a o lesnej železnici v Malých Karpatoch.

Z batohov vytiahneme drevo a niečo pod zub. Na radosť našich ratolestí rozložíme oheň a zábava môže začať. Kubo sa snaží bublinkami z bublifuku oheň zahasiť, ale vôbec sa mu to nedarí. Obe deti zabudli aj na to, že ich boleli nohy, behajú po lúke hore-dole, zbierajú paličky a nosia ich k ohnisku. Prichádzajú ďalšie rodinky s deťmi, no ich oheň vôbec nezaujal. Aj počas chôdze sa hrajú na mobiloch.

Nastáva čas odchodu. Oheň treba dôkladne zahasiť, decká sa zahrajú na hasičov. Naplníme im fľaše vodou z jarku a kým neprestane pahreba dymiť proces opakujeme. K Smolenickému zámku pokračujeme po žltej značke. Z nejakého neznámeho dôvodu opäť počujeme „bolia nás nožičky“, tak tatovia sa obetujú a každý si berie toho svojho na plecia. Zhora sa ozýva „hijó“. Ja vám dám. Po chvíli decká putujú späť na zem a nohy ich zázračne prestávajú bolieť a dole kopcom sa rozhodnú pokračovať behom. Po ceste máme ešte odbočku ku hradisku na Molpíri, no pre dnešok si atrakciu necháme ujsť.

O pár desiatok metrov nižšie nás čaká zaujímavejšia atrakcia – kameň, z ktorého strieka voda. V skale je rúrka zaslepená zátkou, v ktorej je neviem či náročky alebo náhodou diera a voda strieka do okolia. Samozrejme, že to nemôžeme obísť bez povšimnutia.

K zámku pokračujeme po lúke posiatej krtincami a decká sa snažia vypátrať výrobcu kôpok, teda krtka. My s Jurom sa v diaľke snažíme rozoznať kopce a mesto pod nimi. Zhodneme sa v tom, že pred Zoborom a Žibricou na horizonte musí byť v tomto smere jedine Leopoldov alebo Hlohovec.

Čas pokročil, zámku sa pre dnešok vyhýbame, hoci Livinka je zvedavá na princezné. Zámok je kongresovým centrom SAV a pre verejnosť je otvorený iba v mesiacoch júl a august. Ale jazierko s kačkami vynechať nemôžeme. Jazierko je dnes naplnené na maximum a ťažko teraz uveriť, že v lete dokáže úplne vyschnúť. Túru zakončíme v kolibe pod zámkom, s Jurom narýchlo hodíme do seba životabudič v podobe kávy, ženy a deti necháme tu a ideme asi o kilometer ďalej pre autá. Príjemne unavení sa lúčime so slovami, že podobný výlet musíme čoskoro zopakovať.

Zopár rád a postrehov

Vychádzka k vodopádu v doline Hlboča patrí k jednoduchším. Obe naše decká majú plus/mínus 3,5 roka, po ceste sme stretali babky s francúzskymi palicami. Keďže vodopád je najvýdatnejší po zime a po dažďoch, chodník sa mení na potok, všade je blato, odporúčam preto pevnejšiu a vyššiu obuv, najlepšie nepremokavú, pre deti gumáky. Do batohu si určite pribaľte suché veci pre ratolesti, ideálne aj náhradné topánky, nejaká malá nehoda sa môže pritrafiť. Za predpokladu zimy ako bola tohtoročná tu už začiatkom marca určite natrafíte aj na medvedí cesnak. Na svoje si teda prídu tiež milovníci zdravej rastlinky. Hlavne na žltej značke smerom k jaskyni Driny je ho plný les. Okruh môže byť dlhšou alternatívou k našej trase ku Smolenickému zámku. Od apríla do októbra je možný vstup do jedinej verejnosti prístupnej jaskyni v Malých Karpatoch.

Na záver mi ostáva popriať všetkým rodičom veľa krásnych chvíľ strávených v prírode so svojimi ratolesťami. Hlavne ich netreba do ničoho nasilu nútiť, pobyt v prírode je ideálne spríjemniť nejakým zážitkom a máte zaručené, že sa do lesa budú pýtať samy.

Fórum 3 príspevky
Dolina Hlboča s deťmi 15/04/18 09:21 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Z Koniakowa do Wisły – Czarne Keď sa opäť naskytla príležitosť navštíviť poľské Sliezske Beskydy (Beskid Ślaski), nezaváhal som ani na minútu a hneď som sa nahlásil, aby mi nevyfúkli miesto v autobuse. Tak ako už predchádzajúcich 16 rokov, aj tento rok zorganizovali turisti z PTTK Wisła turistickú akciu „K prameňom Wisly“. Tento rok usporiadatelia zvolili za cieľ pochodu „Karczmu Drewutnia“ v miestnej časti mesta Wisła – Czarne. Ale sem si to musíme najskôr odkráčať. 07/05/19 Zdeno Vasilišin Západné Beskydy, Poľsko
Túra Vláčikom na Plavecký hrad Alebo presnejšie do Plaveckého Podhradia a na hrad už po svojich. Od jari kujeme plány, že sa vláčikom-Zahoráčikom niekedy zvezieme a zároveň vyrazíme na túru do Malých Karpát. Motorový vlak jazdí druhú sezónu po už takmer zaniknutej trati od konca apríla do polovice októbra počas víkendov a sviatkov. Spája Záhorskú Ves s Plaveckým Podhradím a od prípojných vlakov z Bratislavy alebo od Kútov je naň možné prestúpiť v Zohore. Okrem motorovej jednotky, ktorá premáva celoročne denne na trati Zohor – Záhorská Ves, má však zaradený špeciálny vozeň na prepravu bicyklov. 03/01/19 Zdeno Vasilišin Malé Karpaty
Recenzia Peter Wohlleben – Sprievodca lesom Knihu mi podsunul kamarát Juro so slovami: „Mám pre teba dobré čítanie.“ Najskôr asi mesiac nedotknute ležala medzi ostatnými knihami na nočnom stolíku, no keď som ju otvoril, zistil som, že to ma veru bude baviť. Autor je síce Nemec, ale poznatky z jeho knihy sa dajú aplikovať aj pre našu krajinu. Z každej stránky cítiť, že Wohlleben je skutočný milovník lesa a vo svojej knihe sa delí s čitateľom zábavnou formou a v prepojení s praxou o svoje zážitky z lesa. 17/10/18 Zdeno Vasilišin Mapy a knihy
Najnovšie články na titulke
 
MTB Krasňanský a Päťbojársky trail Nevedela som sa dočkať voľného sviatočného júlového dňa, ktorý strávim na bicykli. Single traily som si obľúbila a vždy sa poteším, keď spoznám nový trail. Mojim prvým veľkým zážitkom bola Cerová dráha, ktorej trať sa kľukatí malokarpatskou divočinou a vy tam zažívate pocit, akoby ste sa nachádzali v hlbokých lesoch Veľkej Fatry. dnes Tatiana Filipková Malé Karpaty
Recenzia Fjällräven Keb 52 – celoročný trekkingový batoh Tohtoročná novinka medzi trekingovými batohmi Fjällräven ponúka odolný a nepremokavý materiál Bergshell, ktorý má aj horolezecký špeciál Bergtagen 38. V prípade Kebu ale nie je jediným materiálom, je tu zastúpený aj G-1000. Pri pohľade na chrbtový systém zaujmú na prvý pohľad aj tvarované drevené výstuhy. Určenie tohto batohu je celoročné, orientované na náročnejší treking. Je k dispozícii v dvoch veľkostných variantoch – 52 a 72 litrovom. Vyskúšal som menší z nich. včera Ľubomír Mäkký Batohy
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. 20/08/19 Vladimír Mikuš Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Dolina Hlboča s deťmi 15/04/18 09:21 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty - Smolenický kras (CHKO Malé Karpaty)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 355 m n. m.
    • min: 225 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 156 m
    • klesanie: 156 m
  • Vzdialenosť
    • 5 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 06.03.2016
  • Štart trasy
    • šírka: 48.5055 ° SŠ
      dĺžka: 17.4272 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.5055 ° SŠ
      dĺžka: 17.4272 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • prameň pod Jelencom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Trnava (vlak, bus) - Smolenice (bus, parkovanie pri budove bývalého pivovaru, pri kostole, alôebo pred potravinami)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.95 (0.44)