Túra

Prechádzka Tribečom

18.12.06
Sú pohoria, v ktorých na absolvovanie peknej túry nie je potrebná nejako zvlášť veľká kondícia, výbava ako do veľhôr, či kopec voľného času. Jedným z nich je aj pohorie Tribeč. Nájdete tu zaujímavé miesta spojené s históriou, hustá sieť značkovaných chodníkov dovolí naplánovať si túru podľa vlastných predstáv.

Pohorie Tribeč

Pohorie Tribeč je situované do pomyselného trojuholníka, ktorého vrcholy vymedzujú mestá Nitra, Zlaté Moravce a Partizánske. Je budované kryštalickými horninami. Nachádzajú sa tu preň charakteristické tzv. kremencové hôrky. Delí sa na južnú skupinu Zobora a skupinu Veľkého Tribeča s najvyšším vrcholom rovnakého mena (830 m. n. m.). Prevládajú tu listnaté lesy. Osídlenie je sústredené takmer výlučne v podhorí. V oblasti pohoria je najväčšia hustota hradov (6), hrádkov (19) a hradísk (13) na Slovensku.

Trasa

Ladice – Studený hrad – hrad Gýmeš (Jelenec) – Červený kríž – Pusté – Horné Lefantovce

Nad obcou Ladice

Do obce Ladice sa z Bratislavy dostávam cez Nitru prvými rannými autobusmi. Tu vystupujem hneď na prvej zastávke, pri ktorej sa nachádza tur. smerovník. Ten ma nasmeruje po zamrznutej poľnej ceste, ponad záhrady a vinohrady k lesu. Po dvoch kilometroch by som mal podľa mapy dosiahnuť výhľadový bod. Tentokrát sa mapa nemýli. Moje skúsené oko ľahko odhadne, kde treba odbočiť na vrcholovú plošinu skalného zrázu. Z tejto nízkej kóty vidieť celú Kostoliansku kotlinu s obcou Kostoľany pod Tribečom, najvyšší vrch pohoria – Veľký Tribeč, jeho menších bratov vrchy Veľký a Malý Lysec, Ploskú, vrch Dúň s hradom Gýmeš. Zaujímavé na týchto vrchoch je hlavne to, že ich dominantnosť nad okolitou krajinou bola ľuďmi využitá od pradávna. Na každom vrchole sa nachádzajú pozostatky hradísk alebo hradov. Aj v centre kotliny, v obci Kostoľany pod Tribečom, sa nachádzal opevnený veľmožský dvorec. V jeho areáli dodnes stojí jeden z najstarších kostolov na Slovensku. Aj pri pohľade južným a východným smerom vidieť dobre do diaľky. Z ranného oparu sa vynárajú Zlaté Moravce, nad nimi Pohronský Inovec, na juhu mierne zvlnená Podunajská pahorkatina.

Hrady na vrchu Dúň

Za týmto výhľadovým miestom značka vedie prevažne dubovým lesom. Mierne stúpajúc ani nie za polhodinku stojím v Sedle pod Gýmešom, kde je tur. smerovník Studený hrad. Tu by som sa rád trochu viac zmienil o vlastnom vrchu Dúň. Ide o rozložitý masívny vrch, z ktorého na juhu vybiehajú viaceré výbežky. Na jednom z nich, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti vyššie uvedeného sedla a je zakončený skalným bralom, stál v stredoveku malý hrádok – Studený hrad (Várhegy). Na lokalitu hrádku, ktorá je zároveň aj výhľadovým bodom, vedie zo sedla významová značka výhľadu. Výrazné skalné útvary sú využívané ako cvičné horolezecké skaly.
Na vrchol Dúňu idem spočiatku lesom. Za ním, na lúke, sa dá jasne rozoznať pôvodná prístupová cesta na hrad Gýmeš (Jelenec), ktorý zaberá vrchol. Aj zelená značka využíva jej trasu. Popod hradné múry sa dostávam k hradnej bráne, kde stojí tur. smerovník. Prehliadku hradných ruín nemôžem vynechať. Z veže a z ostatných stavieb hradu vidím kompletný hrebeň Tribeča, ďalej Veľký Lysec, Žibricu a Pohronský Inovec. Na hrade sa dá v zaklenutých priestoroch núdzovo bivakovať, treba mať ale na pamäti riziko zrútenia sa kamenných murív. Takže pozor!

Pusté

Z hradu prudko zostupujem zelenou značkou popri bizarných skalných bralách do chráneného areálu Jelenská gaštanica. Križujem Ponitriansku magistrálu a dostávam sa na rozsiahle lúky Breziny. Odtiaľto je dobrý pohľad na zalesnený hlavný hrebeň Tribeča a zrúcaniny hradu Gýmeš. Opäť sa vnáram do lesa. Lesný chodníček je úplne zasnežený, ale husté značenie ma spoľahlivo privedie na lesnú cestu k rázcestiu Červený kríž. V roku 1944 tu havaroval americký bombardér B 17. Za rázcestím sa dostávam veľmi miernym stúpaním do traverzu masívu Veľkej skaly. Asi po polhodine prichádzam k rázcestiu Pusté. Tu sa rozhodujem, či pôjdem ďalej po zelenej značke na vrchol Veľkej skaly a cez ruiny hradu Oponice do rovnomennej obce. Alebo pôjdem po modrej do Horných Lefantoviec. Obe trasy sú zaujímavé. V prípade, že zvolíte smer na Oponice, čaká vás výhľad z Veľkej skaly, od náletovej zelene vyčistená ruina hradu Oponice a v samotnej obci dva kaštiele. Pokiaľ zvolíte ako ja smer Horné Lefantovce, od rázcestia Pusté prídete na rozsiahlu lúku pod Veľkou skalou. Ďalej popri plote zámockého parku sa dostanete k tur. smerovníku Hor. Lefantovce – liečebný ústav.

Horné Lefantovce

Obec Horné Lefantovce je známa najmä vďaka monumentálnemu kaštieľu, ktorý vznikol na základoch opevneného kláštora. Dnes sa tu nachádza liečebný ústav TBC. Interiér kaštieľa nie je verejnosti prístupný, ale návšteva exteriéru je veľmi príjemným spestrením túry. Od tur. smerovníka sem vedie významová odbočka. Po prehliadke a návrate späť ma čaká záverečný úsek asfaltkou do obce. Hneď za prvými domami prídem k parku s druhým kaštieľom. Vlastne ide o hrádok, ktorého palác bol prestavaný na kaštieľ. V parku a na nádvorí sú zakonzervované zvyšky veže, bašty, múrov opevnenia a mostu cez priekopu. To je ale už ozaj posledná zastávka trasy. Tých pár sto metrov k záverečnému tur. smerovníku netreba hádam ani opísať.

Upozornenie na záver

Pozor! V pohorí Tribeč údajne záhadne miznú ľudia! Správy o ich zmiznutí sa dodnes sporadicky objavujú v tlači. Preto časť slovenských ufológov Tribeč prirovnáva k Bermudskému trojuholníku. Tento fakt môžem potvrdiť! Sám som sa v roku 1985 v Tribeči na 5 dní stratil. Ale nemali to na svedomí mimozemšťania, ale jedna „víla“ z Topoľčian!

Fórum 16 príspevkov
Prechádzka Tribečom 29/01/17 09:15 16 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Táborisko v sedle Tri kamene (U Tří kamenů) Odkedy som v roku 2007 objavil čaro Žalostínskej vrchoviny, chodievam sem veľmi rád. Páči sa mi tunajšia mäkko modelovaná krajina, kde sa striedajú lesy s lúkami posiatymi kopanicami. V jednej takejto osade mávam dosť často základný tábor, z ktorého vyrážam na viacdňové potulky. Počas jednej z nich som sa dostal do sedla Tri kamene. Tu, priamo v sedle, sa nachádza výborné miesto na táborenie. Okrem toho tu stojí menší prístrešok, ktorý rozširuje možnosť nocľahu v oblasti. 17/03/18 Anton Zahradník Biele Karpaty
Túra Žiar nad Hronom – Banská Štiavnica – Kozelník Pôvodne som tadiaľto vôbec nechcel ísť. V pláne som mal vander dakde inde, ďaleko a vysoko. Nakoniec ma ale súhra náhod a okolností prinútila zmeniť plány. A keďže sa Štiavnické vrchy nedávno stali mojím novým domovským pohorím, rozhodol som sa necestovať nikam a vyraziť si po známych aj menej známych chodníkoch v sopečných horách. 10/03/18 Anton Zahradník Štiavnické vrchy
Extra Nová rozhľadňa na Malom Lubíne Začiatkom januára som sa v rámci mojich hradologických aktivít dostal do oblasti Hornej Nitry. Tu som bádal po niekoľkých opevnených stredovekých lokalitách v okolí Nitrice a Zemianskych Kostolian. Obe sídla oddeľuje podcelok Strážovských vrchov – masív Drieňov, ktorým prechádza turistický chodník spájajúci Hornú Nitru s Vestonickou dolinou. Ja som sa po tomto chodníku presúval, no a na Malom Lubíne som „objavil“ novú rozhľadňu, o ktorej som doposiaľ nechyroval. Preto som sa rozhodol, zvesť o jej existencii rozšíriť medzi turistickú verejnosť. 07/03/18 Anton Zahradník Správy
Najnovšie články na titulke
 
Rozhovor Keď človek dôjde prvý, je to už len čerešnička na torte Mužské prvenstvo v Slovenskej ultratrailovej lige 2019 patrí Mikulášovi Kérimu, ktorý svojím celoročným ziskom 8195,5 bodov nasadil latku naozaj vysoko. Svoje víťazstvo si zaslúžil skvelými výkonmi počas celej ultrabežeckej sezóny. Na ôsmich podujatiach SUT si vybojoval dvakrát 5. miesto (MF100 a NTS), raz 3. (P100), trikrát 2. (SŽ77, V100, RZB) a na dvoch podujatiach do cieľa dobehol ako prvý (L100, H100). Na tropickej Hriňovskej stovke (124 km, 5200 m+) zdolal náročnú trasu v čase 15:26:30, s takmer 1,5-hodinovým náskokom pred druhým Reném Mrázom. Miki je stálica slovenskej ultratrailovej scény, a tak mi nedalo a vyspovedala som ho, ako to robí, že mu to tak behá. dnes Júlia Batmendijnová Rozhovory
Túra Potulky okolo Bukowiny Tatrzańskej Tatranskú Bukovinu (poľ. Bukowina Tatrzańska) sme už viackrát navštívili. Prostredie Podhalia (poľ. Podhale) obľubujeme najmä pre nenáročné, ľudoprázdne prechádzky s neopakovateľnými pohľadmi na Tatry. Obdivujeme kde-tu roztrúsené “živé” salaše - bacówki, či kulinárske špeciality. Okolie je posiate množstvom obydlí, čo špacírku predurčuje na bezpečnú alternatívu k vysokohorským túram v období s nepriaznivým počasím. dnes Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry
PR Po stopách Pabla Escobara v Cestovateľskom kine Najznámejší narkoštát všetkých čias sa odhalí v špeciálnom Cestovateľskom kine. Návštevníci sa v utorok 10. decembra v KC Dunaj prenesú na miesta, z ktorých vzišiel a kde nakoniec aj padol milovaný a obávaný Pablo Escobar. V pútavom rozprávaní lekára a cestovateľa Ľuboša Fellnera ožije všetko zo seriálu Narcos, a ešte viac! včera sponzorovaný článok Festivaly a premietania

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Prechádzka Tribečom 29/01/17 09:15 16 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tribeč
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 514 m n. m.
    • min: 190 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 450 m
    • klesanie: 460 m
  • Vzdialenosť
    • 13,2 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 05.01.2005
  • Štart trasy
    • šírka: 48.39571 ° SŠ
      dĺžka: 18.26044 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.42388 ° SŠ
      dĺžka: 18.14162 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bez nocľahu
  • Voda
    • Obchody a krčmy v obciach Ladice a H. Lefantovce
  • Mapa
    • VKU č. 137 Tribeč, Pohronský Inovec
  • Doprava
    • SAD Ladice, H. Lefantovce
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.92 (0.27)