Svet

S Dunčom na Proles

12.04.16
V polovici februára som sa vybral na krátku prechádzku do Mürzstegských Álp (Mürzsteger Alpen). Chcel som vyliezť na Großer a Kleiner Proles. Na kopce nevedie značka, preto mohol byť výlet zaujímavý. Nakoniec aj bol, hoci dôvodom nebol terén, ale Dunčo. Nie môj, pretože môj Dunčo je v psom nebi a po neúspešnom pokuse adoptovať si psíka z útulku, ďalšieho havina doma nechceme. Tohoto by som však bral všetkými desiatimi.

Großer Proles

Čosi pred štvrtou som vyrážal z domu a o 7.15 h som odstavil tátoša na parkovisku v osade Frein an der Mürz. Od neďalekého vchodu na mňa čosi štekalo, no keď som sa prezul a vyrazil som do lesa, havko od dverí odbehol a na kuse ma sprevádzal. Myslel som, že keď sa vzdialim od domov, tak sa vráti. Ignoroval som ho.

Prišiel som na zvážnicu a začal som stúpať. Havo podchvíľou šibol chvostom a stratil sa v lese, ale zakaždým sa kúsok povyše z hory vynoril a čakal na mňa. Nie otvorene, že by na mňa hľadel psími očami a krútil chvostíkom. Len po mne nenápadne pokukoval očkom, akože my síce k sebe nepatríme, ale keď sme už tu, môžeme sa tolerovať.

Prizrel som sa mu lepšie. Bol to poľovnícky pes, azda durič, ktorý si už odžil svoje. V tvári bol hodne vylysaný. Keďže sme podchvíľou míňali posedy, predpokladal som, že okolo chodieva so svojím pánom.

Keď snehu pribudlo a začali mi podklzovať nohy, nazul som si snežnice. Medzitým sme sa s Dunčom akože spoznali, takže keď sa na rázcestí vybral doprava a ja som chcel ísť vľavo, zavolal som na neho a rukou som mu ukázal, kade pôjdeme. Dunčo pochopil.

Po čase bolo treba zo zvážnice odbočiť na rúbaň. V snežniciach som sa do snehu zabáral do 15 centimetrov, no Dunčo zapadal celý. Chvíľu išiel za mnou v stopách od snežníc, ale moje tempo mu nevyhovovalo. Keď si oddýchol, vystrelil spoza mňa a už opäť skákal snehom ako lasica.

Ráno bolo zamračené, ale viditeľnosť bola dobrá. Neskôr sa však na kraj spustili oblaky a zdvihol sa vietor. Počasie sa začalo kaziť. Prekrižovali sme zo dve lúky a strmým briežkom sme vyšli na hrebeň. Tam sa do nás oprel vetrisko. Dunčo si to namieril na južný okraj, pod ktorým je strmý skalný zráz. Okríkol som ho, ale zdalo sa, že priepasť pod sebou trochu cíti.

Konečne vrcholový kríž (1565 m). Pozerám, že je akýsi malý. Doma som na internete zistil, že má na stĺpiku vrcholovú knihu, tá však bola hlboko pod snehom. S plánom vyliezť na Kleines Proles, ktorý je štíhlejší ale vyšší, som sa rozlúčil. V metelici to nemá význam. Vidno sotva na 20 až 30 metrov.

V sedle som zahol na sever a začal som hľadať žľab, ktorým som chcel zostupovať. Dunčo sa kdesi stratil. Keď som žľab po 10 minútach našiel, zrazu sa za mnou prihnal. Obehol ma a trielil dolu hlbokým snehom, iba čo mu uši plieskali o hlavu. Pohľad za všetky drobné.

Dolu na zvážnici som si sadol na peň. Oddych. Dunčo to pochopil a pribehol. Nalámal som mu tretinu keksíka. Žral ho, ako keby mesiac nemal nič v papuli. Nato sme sa zvážnicou vracali do dediny.

Rozmýšľal som, že toto je pes, akého by som chcel. Netreba ho okrikovať. Drží sa pri mne a stráži si, kam ideme. Počas celého výletu ani raz nezaštekal, išiel ticho ako mačka. A takmer 15-kilometrovú prechádzku v hlbokom snehu s prevýšením cez 750 metrov zvládol tak, že ešte aj v závere každú chvíľu odbehol do lesa. Vziať si ho však nemôžem. Možno by som presvedčil jeho majiteľa, aby mi ho predal, no takú voľnosť a slobodu, akú má tu, mu dať nedokážem. A tak sme sa v dedine rozišli. Havko sa vrátil ku dverám, od ktorých na mňa ráno štekal a ja som sadol na štvorkolesového tátoša.

Kaňonom riečky Mürz

Asi dva kilometre južne od Frein an der Mürz ma pred tunelom ráno zaujala tabuľa. Teraz som pri nej odstavil auto a vybral som sa pozrieť, čo to tam je. Je tu zúženie doliny, akýsi kaňon, ktorým ide stará cesta. Vyzerá to celkom atraktívne. Odfotil som si zopár cencúľov, ale najviac ma zaujal vodopád Zum Toten Weib. Voda vyteká z diery v skale a padá rovno do rieky. Veľmi pekné miesto.

Záver

V zlom počasí by túra bez Dunča za veľa nestála. No vďaka havovi som mal zážitok. Som zvedavý, či ho tu ešte stretnem, keď sa po čase do týchto končín vrátim. Z Frein an der Mürz sa totiž dá ísť aj do Schneealpe.

Fórum 11 príspevkov
S Dunčom na Proles 14/04/16 08:25 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. dnes Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
VHT Nízke Taury - Hochreichart a Geierhaupt Nízke Taury (Niedere Tauern) sa delia na štyri pohoria. Radstädter Teuern, Schladminger Tauern, Rottenmanner and Wölzer Tauern a Seckauer Tauern. Najvyšším kopcom Seckauer Tauern je Geierhaupt, avšak Hochreichhart je iba o meter nižší. Keďže tieto vrchy nie sú ďaleko od seba, dajú sa obehnúť za deň. Bonusom je, že hrebeň medzi nimi nie je značený a jeho úvodná časť má náročnosť II UIAA. 01/10/19 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – prechod Pyhrgasov Mám rád turistiku, ktorá okrem pekných výhľadov, nádherných skál, kultúrnych a prírodných atrakcií ponúka aj trochu adrenalínu. Či už vo forme ľahkej ferraty, alebo nenáročného lezenia. Jednou z takýchto trás je práve prechod Pyhrgasov. Po Malý Pyhrgas vedie značený turistický chodník a z Veľkého idú hneď tri. Avšak hrebeň medzi nimi je neznačený. Turista si tam musí schodnú cestu hľadať a nevyhne sa krátkym úsekom náročnosti I až II UIAA. 24/09/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. dnes Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. včera Ľubomír Mäkký Svet
Túra Cez Hrádok na Čertove chodníky vo Vtáčniku Sú miesta, na ktoré chodíme radi. Neprekáža nám, aj keď je to niekoľkokrát za rok. Miestne príslušný genius loci zabráni, aby sa nám to zunovalo. Jedným takým je Hrádok nad Bystričianskou dolinou. Magické miesto, známe hlavne skalolezeckej verejnosti. Ja síce z výšok mám skôr závrate, neprislúcham k tejto spoločnosti, no je to tiež turisticky veľmi atraktívna oblasť aj pre bežného návštevníka. Bola viackrát spomínaná na Hikingu ako zaujímavá časť pohoria Vtáčnik. včera Vladimír Mikuš Vtáčnik

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
S Dunčom na Proles 14/04/16 08:25 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Mürzstegské Alpy (Mürzsteger Alpen)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1565 m n. m.
    • min: 864 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 760 m
    • klesanie: 760 m
  • Vzdialenosť
    • 15 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 20.02.2016
  • Doprava
    • parkovisko v osade Frein an der Mürz
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.5 (0.22)