Túra: Hrad Brekov, kde vládne čistota a poriadok

Túra Hrad Brekov, kde vládne čistota a poriadok

4. 4. 2016

Keď sa mi naskytla možnosť stráviť dlhší čas s vnučkami, veľmi som sa potešila. Tým viac, že ich tak často nevidím, pretože bývajú takmer na druhom konci republiky, v Michalovciach. Tým viac, že ide o niekoľko dní. Tiež bolo pre mňa zaujímavé, že budem s nimi sama a voľné chvíle, pri denných radostných starostiach si môžem zorganizovať podľa svojich predstáv. Keď sa upokojí prvý nával radosti začínam špekulovať, ako chvíle využiť. Na mape študujem okolie Michaloviec. Pár krásnych miest už poznám, mnohé ešte nie.

Zobraziť mapu

Vzdialenosť: 3 km

Prevýšenie: +125 m stúpanie, -125 m klesanie

Náročnosť: ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas: 1 deň

Obdobie: zima – 10.03.2016

Pohoria: Vihorlatské vrchy

Trasa

Štart: mapa
Koniec: mapa
Najvyšší bod: 260 m n. m.
Najnižší bod: 150 m n. m.
Mapa: Otvoriť mapu v novom okne

Doprava: Brekov (vlak, bus, parkovisko pri cintoríne)

SHOCart mapy: » mapa momentálne nie je v ponuke

Trasa

Brekov – hradná zrúcanina Brekov – Brekov

Dnes nás čaká povinná kontrola u lekára. Musím teda vymyslieť niečo kratšie, zaujímavé aj pre moju malú slečnu. Jedna z možností je prechádzka na hrad Brekov. Mladšiu princezničku, vnučku "odkladám" do škôlky. Nemá význam ju ťahať po lekároch. Bola by znudená a mrzutá. Keď so staršou absolvujeme všetky kontroly, preverím si naše časové možnosti. Škôlku musíme stihnúť na pätnástu hodinu. Teraz je niečo okolo obeda. Brekov by sme zvládnuť mohli. Balím vodičku a dobrôtku pre moju malú turistickú spoločníčku a vyrážame smer Strážske.

Dedinka Brekov je od Michaloviec vzdialená asi 23 km. Auto parkujem pri cintoríne. Tu začína pre nás žltá značka. Na kopci nad stromami vidíme vytŕčať hradné múry. Upozorním na to Kajku. So záujmom si prezerá okolie. Keď zisti, že pôjdeme okolo lesa, neodpusti si poznámku: "V lesoch žije veľa strašidiel." Len sa usmejem a ubezpečím ju, že v lese strašidlá nežijú. Les patrí zvieratkám a chrobáčikom. Je to ich domov.

Začíname stúpať širokým chodníkom. Vedieme múdre rozhovory o stromoch, o lese, o jeho obyvateľoch. Fantazírujeme, v rozhovore sa dostávame do rozprávky. Prichádzame k prvej informačnej tabuli. Každá z nás si študujeme to svoje. Ja o hrade, informácie rozhodne zaujímavé, Kajka o chrobáčikoch. Keď si všetko naštudujeme, vydáme sa ďalej. Stúpajúci chodník je pekne upravený. Po chvíľke Kajka len tak povie: "Och, aká som unavená." No keď ju upozorním na nasledujúcu informačnú tabulu, rozbehne sa k nej. Opäť ju študujeme, jednotlive informácie rozoberáme. Ani nie po pol hodinke sme pri vstupnej bráne.

O hrade Brekov som doteraz nepočula. Prekvapuje ma jeho veľkosť. Vysoké múry hradnej brány sú upravené, všade je čistučko. Urobíme fotografie a pokračujeme cestičkou na nádvorie. Predtým obchádzame ďalší panel, vedľa neho na našu radosť rastú snežienky.

Širokou cestou prichádzame k hlavnej časti hradnej zrúcaniny. Prvé výhľady nás veľmi tešia. Rozprávame si, čo všetko vidíme. Kajka je prekvapená, aké sú domy, autá a po koľajniciach prechádzajúci vlak malinké. Zisťujeme, ktoré že to mesto vidíme v diaľke. Aj to, že Michalovce sú za kopčekmi, a tak ich nevidíme. Prechádzame sa nádvorím, vstupujeme do miestnosti, ktoré sú čisté. Je vidieť, že o zrúcaninu je dobre postarané. Žiaden odpad. Iba dve triedene kopy kamenia v kúte nádvoria dávajú tušiť, že sa tu bude diať ešte nejaká dostavba. Po kontrole všetkých dostupných zákutí zhodnotíme, že tu by už asi žiadna princezná nechcela bývať.

Po pekne upravených drevených schodíkoch zostupujeme opäť na príjazdovú cestičku, po nej na prednádvorie.

Ešte pred vstupom na hradnú zrúcaninu sme si všimli na pravej strane domček, postavený z kamenia. Teraz si ho ideme pozrieť zblízka. Nad peknými drevenými dverami je erb a nápis múzeum. Vedľa dverí je schránka, v ktorej sa nachádza návštevná kniha. Poniže domčeka je maringotka a prístrešok. Ahááá, tu je všetok materiál a potreby, ktoré používajú nadšenci na opravu hradu. Aj tu je poriadok.

Keď si to všetko prezrieme, upúta ma veľká lúka pred vstupom na hrad, ale hlavne kopček oproti. Je síce zarastený, no stredom je vytvorený široký chodník, ktorý vznikol očistením od kríkov. Veľmi dômyselne. Láka vybehnúť si hore. Veď odtiaľ musia byť na hrad pekné pohľady. Neodoláme a ideme. Moja domnienka sa len potvrdila. Stromy bez lístia dávajú lepšie možnosti hrad vidieť. Pohľad je naozaj pekný.

Kajka zbehne na lúku skôr, s radosťou mi máva. Od smerovej tabule sa spolu vydáme na spiatočnú cestu. V milom rozhovore sa vraciame k autu. Až teraz má Kajka chuť na dobrôtku.

Krátky, no veľmi pekný výletík sme si urobili. Budeme mať o čom rozprávať rodičom. Potešili nás výhľady. Mám radosť z toho, že sa nájdu ľudia, ktorí si vážia históriu a nenechajú ju len tak chátrať. Všetko včas stíhame. Aj dobehnúť v plánovanú hodinku do škôlky pre mladšiu princezničku. Už s oboma ideme urobiť prieskum ďalšieho zaujímavého miesta, len kúsok od Michaloviec.