Túra

Obišovce – Ličartovce

11.04.16
Netradične sa pozrieme na údolie Hornádu z vápencového brala Skalka, týčiaceho sa medzi Kysakom a Veľkou Lodinou. Na vyhliadku nás dovedie odbočka zelenej značky. Ak budeme trpezliví, uvidíme kľukatiť sa vlaky na trase Kysak - Margecany. Údolie riečky Svinky v nás preverí odvahu zdolania rozvodnenej rieky použitím lanového mosta. Ako čerešnička sa ponúka zrúcanina Obišovského hradu. Túra sa bude odohrávať v málo navštevovaných miestach Slovenského rudohoria v pohorí Čierna hora a v podcelku Sopotnické vrchy (podľa rieky Sopotnica).

Trasa

Obišovce – vyhliadka Skalka – Kašajovka – rázc. pod Tlstou – Dolina Svinky – Ličartovce

Obišovce

Oproti mapám, kde ešte býva zakreslená údajne stará - zrušená zastávka povyše dediny náš vlak zastavuje na súčasnej zastávke. Vystupujeme a zisťujeme, že smerovník asi zostal na nepoužívanej zastávke. Dedinka nás víta tunajším rozhlasom. Éterom sa vinú tóny slovenskej skladby z obdobia „prvej republiky“. Ako kráčame hlavnou ulicou po zelenej značke, tak sa dozvedáme, že do obce príde mäsiar a zelovoc. Prechádzame ponad rieku Svinka. Jej vysoký stav hladiny nám dáva tušiť, že posledné dni výdatne pršalo, a vzhľadom na teplú zimu nás dnes bude čakať brodenie sa blatom. Po prejdení popod železničný viadukt stojíme pod lesom. Slnko nás zohrieva, preto zobliekame vrchné vrstvy oblečenia.

K vyhliadke

Minimálne množstvo stôp prezrádza, že stúpame po málo frekventovanom chodníku. Les je pomerne hustý napriek tomu značky je dobre vidieť. Sú tu zastúpené buky, duby a ojedinele borovice (pôsobiace nie veľmi pôvodne). Syn - zberač kameňov ma upozorňuje na nevšedne sfarbené kamene. Mokrá hornina má nezvyčajne takmer fialovú farbu (po obschnutí je skôr ružovkastý ). Ba dokonca aj hlina všade navôkol má značne príbuzné sfarbenie. Po troche hútania ma napadá teória, že to asi súvisí s pradávnou vulkanickou činnosťou, možno. Malému nebodaj nádejnému geológovi vysvetlenie stačí, a tak pokračujeme ďalej. Míňame všade navôkol prítomné akési jamy a ryhy, tipujeme to na niekdajšiu banskú činnosť alebo ochranné prvky slovanského hradiska Obišovce-Stráža, v ktorého úbočí naša túra prebieha. Postupujeme žľabom so skalami porastenými zamatovým machom. Neskôr prechádzame okolo dubov, ktorým korene obnažila erózia a visia nad úžľabom. Stúpanie je pomerne príkre. Ako sa dostávame na širokú lesnú cestu, vidíme v kopci bežať stádo danielov. Pod vrcholom sa zastavujú, dávajú nám šancu si na chvíľu vychutnať pohľad na divočinu. V diaľke a spleti bukov sú nefotografovateľné. Neprekáža, obrázky si nesieme domov v našich spomienkach. Napredujeme po ceste kopírujúcu vrstevnicu. Po ľavej strane medzi stromami presvitajú kontúry železničného uzla Kysak. Keď prichádzame ku smerovníku z 90-tych rokov minulého storočia, odbočíme vľavo. Sledujúc zelený trojuholník, klesáme hrebienkom k vápencovým skalám.

Skalka (420 m) a výhľad

Po pár minútach stojíme nad dolinou Hornádu. Pozorujeme jeho meandrujúce koryto plné kalnej vody. Oproti nám je kúželový kopec, kde podľa úprav terénu je vraj identifikovateľný Kysacký hrad. Vidíme hrebeň, na ktorom je vyhliadkové turisticky príťažlivé miesto Jánošikova bašta, kam vedú kroky pri túre z Kysaku na Sivec (Šivec). Nášmu výhľadu trocha zacláňajú buky a borovice. Začína „posnežovať“ a napokon až na odchode máme šťastie a vidíme sa valiť Peršinga so štyrmi osobnými vagónmi.

Do údolia Svinky

Vraciame sa na lesnícku cestu. Nasledujeme zelenú smer Kašajovka. Cesta je vysypaná makadamom, problém s blatom nemáme. Čoraz hlasnejšie sú počuť motorové píly. Rázcestie Kašajovka je zmenené na sklad – nákladisko dreva. Blato, drevo, mechanizmy, pilčíkov a kamión obchádzame lesom vyhýbajúc sa niekoľkým prameňov. Ďalej je lesná cesta v dobrom stave. Míňame požiarnu cestu z fondov EÚ. Od tohto momentu naše topánky vykračujú po asfaltke. Na rázcestí pod Tlstou nám smerovník „mohykán“ prezrádza, že tu stojí zabudnutý od roku 1985. Hľadajúc tabuľku so zelenou značkou ukazujúcu smer do Ruských Peklian konštatujeme, že ju asi odhryzol zub času. My sa necháme sprevádzať modrou. Pod protiľahlým úbočím vidíme studničku, ale prekážku v podobe blatistého prekladiska dreva si netrúfame prekonať. Žblnkot potoka nám aspoň trocha spríjemňuje prudké klesanie po tvrdom asfalte.

Cez Svinku do Ličartoviec

Vychádzame z lesa na cestnú komunikáciu spájajúcu Ruské Pekľany a Obišovce. Z tabule sa dozvedáme, že sme boli na lesnom užívacom celku PILLER – LIČARTOVCE, ktorý podľa geografického zaradenia patrí do lesnej oblasti Volovské vrchy, podoblasť Čierna hora. Z celkovej výmery tu majú zastúpenie lesy hospodárske 89,52 % a lesy ochranné 10,48 %.

Vydávame sa po ceste proti prúdu Svinky. Po necelých 200 metroch prichádzame k dnešnej skúške odvahy. Stojíme pred riečkou plnej rýchlo tečúcej mútnej vody. Nad ňou sa hojdá lávka, podobná závesným mostíkom v Slovenskom raji, ale je značne pružnejšia. Pohľad na chaty na druhej strane nám dodáva odhodlanie, že ak chatári možno občas tadiaľ prejdú, tak snáď sa to podarí aj nám. Deťom prechod dramatizujeme, tým že sa zoraďujeme podľa váhy, aby sme zistili pri akej záťaži most povolí. Napokon most vydržal minimálne 85 kilogramov.

Na druhej strane v osade míňame smerovník Dolina Svinky. Aby sme sa dostali do Ličartoviec sledujeme žltú značku, ktorá sa kľukatí nad chatkami a Svinkou. Miernym stúpaním sa dostávame na lúky nad obcou. Pri božích mukách ideme popod vedenia vysokého napätia. Otvára sa nám výhľad na hrebeň Slanských vrchov s rovinou Košickej kotliny. V diaľke rozpoznávame Dubník - rádiový a televízny vysielač. Kotvený oceľový stožiar je údajne najvyššou stavbou na Slovensku. V ešte väčšej diaľave neďaleko Herlianského sedla identifikujeme radom leteckého civilného radaru Mošník.

Lúka je rozmočená a blato nám znepríjemňuje pochod. Dochádzame k miestu, kde sa poľná cesta stáča priamo k železničnej zastávke Ličartovce. Vchádzame do malého lesíka - vetrolamu. Na jeho konci nám treba prekonať ešte blatisté pole. Za ním musíme obísť vyvýšený kopček a až potom uzrieme zalesnený kopec s ukrytou zrúcaninou Obišovského hradu. A práve to, že ho nevidíme, bola pravdepodobne posledná kvapka, aby sa morálka skupiny zlomila a odmietla pokračovať ďalej. Blata, snehových prehánok či vetra mala väčšina dosť a vrchol vychádzky ostal bez našej návštevy. Z hradu sme mali v pláne zísť miestnym náučným chodníkom späť do Obišoviec. Nakoniec sa vraciame, a len schádzame na vlak v Ličartovciach. Máme dôvod sa sem vrátiť a okrem zrúcaniny zájdeme preskúmať spomínané hradisko Stráža, ktoré patrí medzi najväčšie hradiská na východnom Slovensku, pričom je národnou kultúrnou pamiatkou.

Užitočné informácie a použité zdroje

História obce Ličartovce
Obec Obišovce
Obišovce-Stráža
Hrad Kysak
Kysacký hrad
Soľnohrad (Zbojnícky hrad)
Hrad Obišovce
Obišovský hrad

Fórum 8 príspevkov
Obišovce – Ličartovce 12/04/16 14:40 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Svätý Jur – rozhľadňa a vinohradnícky skanzen Starobylé vinohradnícke mesto s náučným chodníkom sme si už dávnejšie predstavili. Dnes navštívime novú zaujímavosť bývalého slobodného kráľovského mesta. Realizuje sa tu totiž vinohradnícky skanzen obohatený rozhľadňou. Svätý Jur si intenzívne udržuje svoju vinohradnícku tradíciu rôznymi podujatiami, počas ktorých by mohla byť návšteva miesta čerešničkou na torte. 11/01/20 Roman Matkovčík Malé Karpaty
Túra Doštianka z Lipt. Tepličky a Doštianky z Vikartoviec Poľany Doštianky a Doštianka, niekde sa uvádza aj ľudový názov Deščanky, Došťanka i Doščanka, sa zhodou okolností alebo žeby nie náhodou, nachádzajú na dvoch lokalitách blízko seba. A to dokonca v navzájom blízkych obciach pod severným úbočím Kráľovej hole. Navštívime dedinky Liptovská Teplička a Vikartovce. V mapách môžeme ešte nájsť vrch Doštianky ležiaci v Slovenskom raji, ale sem nevedie turistická značka. Potulky si rozdelíme na dva dni, hoci by nebolo ťažké prejsť obe lúky v jeden deň. 27/12/19 Roman Matkovčík Nízke Tatry
Túra Jaskyňa v Skalke - tip na výlet s deťmi na Spiši Našu trilógiu hľadania verejnosti voľne prístupných jaskýň Belianských Tatier a Spišskej Magury zavŕšime Jaskyňou v Skalke. Ide o poslednú sprístupnenú jaskyňu v rámci danej lokality. Neobmedzený pohyb pri pátraní nám zabezpečí fakt, že sa budeme nachádzať mimo ochranného pásma Pieninského národného parku. 12/12/19 Roman Matkovčík Jaskyne
Najnovšie články na titulke
 
Test Ponožky Hanwag Merino Trek, Merino Hike a Trek Bunion Vlnené aj syntetické ponožky majú svoje výhody – jedny vydržia dlho odolávať smradu, druhé zas lepšie odvádzajú pot a lepšie udržia nohu suchú. Veľa turistických ponožiek sa však snaží rôzne ich mixovať a využiť súčasne dobré vlastnosti syntetiky aj vlny. Tak je tomu aj pri Hanwag ponožkách. V priebehu letnej a jesennej sezóny sme vyskúšali viacero modelov – nižšie a tenšie Merino Hike, stredne hrubé Merino Trek a tiež variant pre haluxový palec, Bunion. dnes Ľubomír Mäkký Obutie
Reportáž Pražská stovka 2019 Pražská stovka je takmer legendárne podujatie, ktoré podobne ako viaceré iné v súčasnosti spája ultra trailových bežcov s turistickými diaľkoplazmi a všetkých medzi tým, avšak vyniká dlhou tradíciou (tento rok sa konal 26. ročník) a vyznačuje sa niektorými zaujímavými špecifikami, najmä v porovnaní s väčšinou slovenských ultra trailových akcií. V každom prípade každoročne priťahuje množstvo účastníkov a patrí k najväčším podujatiam tohto typu v ČR a SR, čo sa kvantity i kvality týka. Aj pokiaľ ide o konkurenciu medzi bežcami, z ktorých sa tu obvykle zíde celkom slušná skupina zo širšej "československej" elity. včera Peter Gemeran Rozhovory
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek, sa dozviete. včera Tomáš Trstenský Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Obišovce – Ličartovce 12/04/16 14:40 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Čierna hora
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 485 m n. m.
    • min: 240 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 455 m
    • klesanie: 469 m
  • Vzdialenosť
    • 11 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 24.02.2016
  • Štart trasy
    • šírka: 48.8617 ° SŠ
      dĺžka: 21.2396 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.87331 ° SŠ
      dĺžka: 21.24103 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • studnička pri rázcestí pod Tlstou
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Obišovce (vlak, bus)
      Ličartovce (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.94 (0.26)