Túra

Na Skalisko z Betliara a netradične naspäť

08.04.16
Snehu niet. V Prešove je všetko len sivé a hmlisté a zimnej atmosféry sa nie a nie dočkať. Už ma to naštvalo a chcel som aspoň na chvíľu okúsiť šliapanie snehom a v zimnej prírode. Na mape volím bod, ktorý bol v centre môjho záujmu už dlhšie, ale nenašiel som si naň čas. Je to Skalisko vo Volovských vrchoch.

Hneď po nočnej sa ku mne pripája Maťo, v Košiciach naberáme Jara so Zlatkou a sme kompletní. Prvé kroky robíme v obci Betliar, ktorú asi pozná každý trocha zbehlý cestovateľ a turista, pretože sa tu nachádza veľmi známy kaštieľ s múzeom. My sme však prišli na turistiku a nie obdivovať historické pamiatky. V dedine je snehu málo, ale už po niekoľkých metroch stúpania žltou značkou snehu pribúda, obloha sa sfarbuje do modra a idyla zimnej túry je naplnená. Turistická značka nás vedie zasneženými lúčkami, neskôr sa vnára do lesa a pozvoľna neustále stúpa.

Trasa

Betliar – sedlo Volovca – Chata Volovec – Čučma-závod – Dubníky – Betliar

Čas aj kilometre sa míňajú rýchlo, sem-tam prehodíme nejaké slová, občas si dáme hlt rumu. Trocha ma srdia samé ploty naokolo a dosť zničené lesy. Z jednej strany cesty je oplotenie z druhej zničený les. Blbý pohľad. Ale všetko je prikryté bielou perinou, takže to vyzerá nakoniec celkom pekne. Vrcholy Volovec a Balochová hoľa obchádzame po vrstevnici a práve v tejto časti sa otvárajú pekné rozhľady do Rožňavskej kotliny. V jednom mieste sa žltá značka veľmi prudko stáča na severovýchod do sedla Volovec. Vieme, že už to nemáme ďaleko. S Maťom ideme popredu a čakáme na Jara s frajerkou. V sedle sa rozhodujeme, či ideme na Skalisko, alebo najprv na chatu, a potom si vybehneme na vrchol.

Som presvedčený, že chcem ísť najprv na vrchol a nakoniec na túto alternatívu pristupujú aj kamaráti. Posledná polhodinka a sme tam. Posledné stovky metrov akoby som nabral novú energiu. Keď pred sebou uvidím skalné bralo tempo mám takmer ako bežec. Celé Skalisko je zľadovatené a na vrchole fučí nepríjemný vetrisko. Krčím sa do drepu a fotím aspoň zopár výhľadov, ruky mi idú odmrznúť a prsty na nohách taktiež. Musím v článku spomenúť moje staré dobré turistické topánky, pre ktoré to bola pravdepodobne posledná túra, ktorú išli. Z každej strany sú deravé, podrážka vyšúchaná do hladka a koža popraskaná z každej strany... Snehu a vody som mal v topánke dostatok a na pohode to nepridávalo. Ale veril som im, že ešte jednu túru zvládnu.

O 15 minút sa na vrchole stretávame všetci, dávame si vrcholový prípitok rumu a utekáme zo šialeného vetriska do závetria. Noc chceme stráviť na Chate Volovec. Nevieme sa dočkať teplého čaju a pohodlného sedenia. Cesta k chate je zasnežená, ale pod snehom je šmykľavá vrstva udupaného a zľadovateného snehu. Každý párkrát ochutná pád pri zostupe.

Na chate nás privíta milá pani chatárka Evka s manželom, ktorá nám ochotne varí čaj, suší topánky (aj keď moje by potrebovali rovno vyhodiť) a ukazuje izbu, kde prespíme. V jedálni sedí partia chlapov z Rožňavy, ktorí ako vodu sŕkajú z litrovej fľaše rumu. Neskôr si pripíjame spolu a po čase sedíme všetci za jedným stolom a popíjame stále dookola objednávané rumy od pani chatárky a naše zásoby, ktoré sme sem prácne niesli na chrbtoch. Keď chlapi dopili, čo sa dalo, darovali nám ešte plechovkové pivá, nastúpili do tereniaku a odišli.

S vylepšenou náladou sedíme okolo stola, napchávame si žalúdky a nakoniec sa spoznávame s turistkou, ktorú sme stretávali pod Skaliskom – Brigitte. Následne sa všetci dobre zabávame až do polnoci. Brigitte nás učí po maďarsky, z čoho máme nesmiernu zábavu, hráme karty a užívame si pohodu.

Noc zbehla príliš rýchlo a ráno dalo patrične najavo, že včera zábavy, rumu a jedla bolo veľa. Nemal som chuť vyliezť zo spacáku. Ale to nikto. Vedel som, že najlepším liekom na tieto pocity je pohyb, tak budím ostatných. Jeme, pijeme čaj, balíme sa a konečne šliapeme. Topánky mám úplne mokré, ale aspoň teplé od piecky. Pridáva sa k nám aj naša nová kamarátka Brigitte. Dnes by sme chceli po zelenej značke zísť do obce Čučma a potom cez hrebeň prejsť späť do Betliara. To sme si však naivne mysleli, že to nebude žiaden problém...

Zostupová cesta je príjemná a hlavne vedie pekným lesom. Stretávame skupinky turistov mieriacich k chate. V obci Čučma váhame, či budeme pokračovať po značke (po asfaltke) a do Betliara sa vrátime pekne po značených cestách, ale s dosť veľkou okľukou. Alebo to jednoducho prejdeme priamo cez kopec, čo sa zdá byť najkratšia trasa. Samozrejme, že volíme druhú možnosť a hneď za Čučmou zachádzame za domy a mierime do lesa pod vrcholom Dubníky. Cestička nás privádza k obore s rebríkom na prielez plota. Po plote nás čaká ďalšia prekážka v podobe veľmi strmého zárezu malého potôčika. Prekonávame po dlhšej chvíli aj túto prekážku a dúfame, že už sú za nami všetky nepríjemnosti.

Na hrebeni je ďalší plot – tentokrát bez prielezu vysoký vyše 2 metre s ostnatými drôtmi akoby sme práve boli niekde v gulagu. Vracať sa nám nechce, keď už sme vyšli až na vrchol. Kráčame pozdĺž plota a hľadáme miesto, kde by sa dal podliezť alebo preliezť, ale nie je to také jednoduché. V jednom mieste, kde asi spadli konáre na ostnatý drôt, je možnosť plot preliezť, tak to využívame. Konečne a teraz už len dole z kopca priamo do Betliara...

To sme však netušili, že sme z jedného oplotenia prešli len do ďalšieho. Seriózne nahnevaný a rozčúlený poľovník nás takmer vystrieľal, keď sme mu vyplašili stádo muflónov. S neskrotným hnevom v hlase a s lámanou slovenčinou-maďarčinou na náš kričí: „Ty vieš, kde sa ty nachádzať?“ - "V lese," vravím, trocha nahnevane, že čo ma má, kto buzerovať v lese. Naozaj nikto z nás netušil, že sme vliezli do nejakej súkromnej obory. - "Vypadnite odtiaľ, to súkromný pozemok," hovorí opäť lámanou slovenčinou.

Hádať a naťahovať sa chuť nikto nemá najmä nie s rozčúleným človekom s puškou na ramene. Tak sa radšej poberáme preč smerom, ktorým nám ukazoval. Ďalšie ploty. Ploty, ploty... Preliezame asi piaty, keď sa konečne dostávame von z oploteného bludiska. Sme radi, že sme dorazili do Betliara, už bolo na čase. Ohrady nás poriadne zdržali. Chceli sme skratku, tak sme si ju našli. Neprekáža, že nakoniec bola dlhšia a náročnejšia.

Záver

Celé naše dvojdňové dobrodružstvo končíme v betliarskej reštaurácií. Pekne premrznutí a príjemne unavení sa tešíme na teplú sprchu a teplé jedlo. A hoci som vďaka mojim deravým topánkam hneď po túre poriadne ochorel, aj tak si v hlave premietam pekné zážitky. Volovské vrchy ešte stále majú stovky zákutí a vrcholov, ktoré som zatiaľ nenavštívil, a tak sa teším na ďalšie, ktoré budú nasledovať.

Upozornenie

Široké okolie vrchu Sporný (879 m) a Betliarska dolina sa nachádzajú na území súkromnej zvernice (poľovný revír), kde je voľný pohyb osôb život ohrozujúci a vstup verejnosti prísne zakázaný.

Fórum 16 príspevkov
Na Skalisko z Betliara a netradične naspäť 21/05/16 18:41 16 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Pralesy Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň Ráno sa budíme, až keď Slnko ohrieva stany na teplotu, že sa v nich nedá vydržať. Času máme dosť, celý deň pred sebou ale ja, ako vždy, mám v sebe nekontrolovateľnú túžbu vyraziť čím skôr, čo ospalým kamarátom lezie na nervy. Skorý ranný entuziazmus schladí spŕška nepekných zaspaných pohľadov a nadávok z hlbín stanov. To sa však mení po raňajkách. Všetci sa tešíme na nové, málo známe časti veľkofatranských pralesov. Dnes sa ocitneme s doprovodom z OZ Jantárová cesta uprostred krásneho pralesa Skalná Alpa a neskôr v Jánošíkovej kolkárni. 10/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Spoznávanie veľkofatranského pralesa Smrekovica Navštíviť prales nie je až tak nemožné, ako sa bežnému človeku zdá. Prales je zvyčajne chápaný ako hustá džungľa v oblastí rovníka, niekde v Južnej Amerike alebo v Afrike. No prales nájdeme aj v našich horách. A tak k tomu stačí trocha voľného času a chuť spoznať les zvnútra a nesústrediť sa výhradne na najviac vyhľadávaný cieľ turistiky – výhľady a vysoké štíty. 03/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Apuseni - čarovná tiesňava Cheile Galbenei Celé roky sme sa počas našich potuliek slovenskými horami dohodovali na tom, že konečne vyrazíme na turistiku do Rumunska. A keďže sme všetci z východu, hľadali sme zaujímavú lokalitu, ktorá bude čo najbližšie Slovensku. Voľba padla na pohorie Apuseni a krasovú oblasť Padis a ako vhodný čas sme si vybrali začiatok mája. O oblasti je na internete veľké množstvo informácií a plánovanie teda nebolo náročné. 19/03/19 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. včera Vladimír Mikuš Česko
Túra Od zubačky z Tisovca cez Fabovu hoľu do Michalovej Na Muránsku planinu sme sa s priateľkou vybrali, aby sme konečne preturistikovali celý víkend. Aj napriek tomu, že sme nemali k dispozícii auto, a museli sme sa na planinu dopraviť spojmi, sme nakoniec naplánovali dve pekné trasy, ktoré sme boli schopní prejsť za dva dni, s tým že sa vieme dostať v nedeľu domov. Do toho všetkého sme ešte zakomponovali parný vláčik, ktorý práve počas víkendu išiel trasu sedlo Zbojská – Tisovec a späť. Pre počasie nehlásili žiadne pekné vyhliadky, ale to nehlásili ani týždeň predtým v Tatrách, a mali sme z toho peknú túru. Ako sa ukázalo, na Muráni sa nám počasie pomstilo aj za predchádzajúci víkend. 13/10/19 Dominik Chňapko Muránska planina, Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na Skalisko z Betliara a netradične naspäť 21/05/16 18:41 16 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Volovské vrchy

  • Počet dní
    • 2

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1293 m n. m.

    • min: 341 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1240 m

    • klesanie: 1240 m

  • Vzdialenosť
    • 21 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 16.01.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.7043 ° SŠ
      dĺžka: 20.5091 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.7043 ° SŠ
      dĺžka: 20.5091 ° VD
      » Mapa

  • Nocovanie
    • Chata Volovec

  • Voda
    • prameň pri Chate Volovec

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Rožňava (vlak, bus) - Betliar (bus, parkovisko pri kaštieli)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.98 (0.3)