Možno to bude celkom zaujímavé, veď to nebude prvý náučný chodník, ktorým pôjdem a vždy sa tam dá objaviť niečo pre spestrenie turistiky a tiež obohatiť si vedomosti. Samozrejme, že to nebude dlhá trasa, ale len kratšia túra na doobedie. Musím podotknúť, že osobne ma vždy láka to, kde som nebol a náučná trasa je v nepoznaných miestach severnej časti Slanských vrchov.

Je streda a konečne meteorológovia hlásia zmenu počasia bez dažďa, dokonca so slnkom. Veď je koniec prvej dekády marca a jar sa približuje míľovými krokmi. Sneh sa roztopil, je len vo vyšších nadmorských výškach. Ráno vyrážam o siedmej z domu, aby som do ôsmej dostal do východiska. Chcem si to trocha uľahčiť, a tak idem autom k smerovníku pod Hrbom, kde sa dá pohodlne zaparkovať a ušetrím 4,5 km cesty po asfalte. Ruksak na plecia a smerujem mierne dole po zelenej značke smerom na Zlatu studňu. Po 200 metroch po prejdení mosta sa za Hlbokým potokom nachádza vstupná brána na LNCH Herlica, a tak odbočujem vľavo dole popri toku.

LNCH Herlica

Z prvej tabule získavam informácie o náučnom chodníku. Vybudovali ho Lesy Slovenskej republiky v spolupráci s obcou Petrovce. Chodník bol sprístupnený v roku 2011 s dĺžkou 4,9 km a prevýšením 160 m (v oboch smeroch). Chodníky sú udržiavané. Je tu mapka prechodu, zakreslené studničky a všetkých 15 informačných tabúľ.

Prvá je pri bráne a hneď za vstupom nasledujú ďalšie tri, len pár metrov po ľavej ruke žblnkoce Hlboký potok. Ďalšie tri panely sú zamerané k začiatku II. svetovej vojny, priebehu v šarišsko–zemplínskej oblasti a ku vzniku protifašistického odboja na východnom Slovensku. Na pravej strane pod Hrbom je nejaká do kopca vyložená miestnosť, možno pre úschovu lesného materiálu. V blízkosti je studnička a lavička na oddych, ale ešte je na to veľmi skoro, veď som len na začiatku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pokračujem vrstevnicou a po značenom chodníku obchádzam vrch Hrb a jeho južnou stranou prichádzam k ďalším zastaveniam. Informácie o zakladaní lesa a jeho starostlivosti a tiež o koreňoch, ktoré sú základom pre život stromov. To som pri lúke, ktorú obchádzam až nad miesto, kde značka odbočuje, ale pod miestom odbočenia šípky je partizánska zemľanka s informáciami o formovaní partizánskej jednotky Čapajev. Trocha sa poobzerám okolo a aj tu sa dá v pohode oddýchnuť. Je odtiaľ pekne vidieť mýtmi opradený Oblík. Len niekoľko metrov nad týmto miestom je malá lúčka s poľovníckym posedom. Vraciam sa k odbočke a pokračujem západným až severozápadným smerom. Je tu stále viac a viac prudko stekajúcich potôčikov, ktoré musím preskakovať. Dostávam nové informácie o živote rodín lesa, čo všetko tam žije, zver a vtáctvo. Niečo o letokruhoch stromov, ktoré sú zrkadlom do minulosti prírody a lesa.

V miestach, kde prekračujem Hanušovský potok je tabuľa o lese a vode. Nemusím ho preskakovať je cez neho urobená drevená lávka a som na lesnej ceste, ktorá je hneď nad potokom. V zapätí však odbočuje značka a opäť som v lese a pokračujem upraveným chodníkom. Dostávam sa k veľkej lúke, nad ktorou sa smerom na východ ukazuje malá vyhliadka. Je to trocha strmšie, ale chodníkom sa ide celkom pohodlne. Som na mieste prezývanom Herlica (možno od slova hrdlička). Pod samotným vrcholom Herlice je spomínaná rozhľadňa. Najprv však idem na vrchol kopca a až následne na rozhľadňu. Som hore a naskytá sa mi nádherný výhľad smerom na juh až juhovýchod. Lysá hora a veľká lúka, na ktorú sa dostanem neskôr, Čierna hora, sedlo Červená mláka, najvyšší vrch Šimonka, vľavo od nej Praporec a Ivanov vrch a tiež viackrát spomenutý Oblík. Všetko je to aj na tabuli, ktorá je na vrchu veže. Škoda len, že Šimonka má vrchol v oblaku a len občas sa trocha ukáže. Slniečko pekne svieti a hreje, ani sa človeku nechce odtiaľ ísť preč. Veď je na čo sa pozerať a hľadať jednotlivé miesta podľa tabule s označením okolia, vrchov a dolín. Oddychujem a pozorujem okolie, aby som sa vedel orientovať. Začínam zostupovať na lúku a uvidíme, čo ma bude čakať ďalej počas putovania pekným chodníkom.

Okrajom lúky sa dostávam k poľovníckemu posedu, schádzam do stredu lúky a potom stúpam k ďalšej tabuli s posedením a krásnym výhľadom smerom na Hanušovce nad Topľou a Ondavskú vrchovinu. Na slniečku je prijemne, posledné pohľady k Herlici, Oblíku a Šimonke. Aj dúšok čaju padne vhod. Prečítam si údaje o lanovkách a sťahovaní dreva z nedostupných miest a pokračujem SZ smerom, až kým nedorazím k partizánskemu bunkru, kde počas II. sv. vojny bol hlavný stan partizánskej skupiny Čapajev, ktorá práve v miestnych horách organizovala odboj v boji proti fašistom. Je to príjemné miesto vo vnútri bunkra, kde by sa dalo prenocovať. Pred bunkrom sú lavičky a ohnisko, samozrejme, nechýba ani tabuľa s informáciami. Len niekoľko metrov od chodníka je skalná stena, kde sa idem pozrieť. Je to zachádzka pár metrov a potom späť na chodník a lesom okolo lúky pod Lysou až k posledným tabuliam s poďakovaním za slušne správanie sa v prírode. Tu končí náučná trasa. Idem sa ešte pozrieť k novopostavenej chatke, odkiaľ je výhľad.

Teraz budem pokračovať len zelenou značkou prichádzajúcou od Zlatej studne. Lúka pokračuje aj za cestou, a tak idem pod cestu, aby som si tam obzrel chatky, ktoré sú roztrúsené pod asfaltkou. Trocha zachádzky neuškodilo a vraciam sa na značku. Cestou sa mi po ľavej ruke občas objaví nová chatka. Pod Herlicou nachádzam starý kameňolom v blízkosti Hanušovského potoka, ktorým stekajú všetky vody a hore som ho prechodil cez drevenú lávku. Tiež nad cestou je jedna chatka a potom ešte senník pod lesom. Pred sebou mám stále Oblík a je vidieť miesto vstupnej brány LNCH Herlica, kde som ráno začínal. Oproti je ešte jedna zelená chatka a o chvíľu som na rázcestí pod Hrbom, kde som zanechal auto. Do dediny je to ešte necelé dva kilometre, ale tie prejdem na štyroch kolesách. Posledný pohľad k Hrbu, Oblíku a Čiernej hore a som za volantom.

Zhodnotenie

Prešiel som niečo cez 9 km v stredne náročnom teréne po dobre upravených chodníkoch, ktoré boli dostatočne vyznačené s peknými výhľadmi na okolie. Určite sa oplatí stráviť jedno doobedie alebo poobedie návštevou trasy. Ak si niekto chce predlžiť pobyt, tak môže navštíviť múzeum v Hanušovciach nad Topľou, alebo si pridať vychádzku do okolia. Trás je dosť. Dnes išiel iba za účelom prejsť sa a oboznámiť sa s novým chodníkom. Dnes to nebolo o náročnosti, aj keď trasa má v popise strednú náročnosť.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek