Túra

Podhorie Slanských vrchov 9

12.05.16
Zima je za nami a príroda sa začína prebúdzať. Je čas vybrať sa a pokračovať s priateľom Tonom v snahe obísť celé Slanské vrchy po dedinách a dedinkách v jeho podhorí. Čakali sme na teplejšie počasie, aby sme vyrazili za ďalšími miestami na západnej strane pohoria. Na jeseň sme skončili v známom a vyhľadávanom mieste, ktorým je studený gejzír Herľany. Práve tu začneme tohtoročné putovanie za zaujímavosťami podhorských dedín a ich blízkeho okolia. Z podcelku Slanských vrchov okolo Makovice sa dostaneme do časti Mošníka. Veríme, že aj táto časť nám ukáže svoju krásu a množstvo neznámych miest. Objavíme pekné zákutia a dozvieme sa niečo zo súčasností, ale aj minulosti podhorských obcí.

Trasa

Herľany – Hradisko – VN Vyšná Kamenica – Vyšná Kamenica – Nižná Kamenica – osada Borda – Košický Klečenov

Je piatok a o niekoľko dní začne astronomická jar. S priateľom sa máme stretnúť v Sečovciach, odkiaľ budeme pokračovať autobusom s prestupovaním až do obce Herľany. Najhoršie zo všetkého je prestupovanie a čakanie na ďalší spoj. Po dvoch prestupoch konečne vystupujeme pri parku v Herľanoch. Škoda, že dnes nebude erupcia gejzíru, ale až tak do detailu sa to nedá naplánovať, erupcia možno áno, ale horšie je to s časom a počasím. Vystúpili sme, robíme posledné úpravy vystroja, veď aj trasu potrebujeme zaznamenať a isto dnes budeme mať čo robiť s fotoaparátmi. Určite nájdeme pekné miesta, ktoré si zaslúžia nejakú fotku. Už sa len dohodnúť, ako a ktorým smerom to zoberieme cestou cez dedinu a potom späť ku gejzíru.

Herľany a ich gejzír

Dedinka, ležiaca pod úpätím Slanských vrchov, v ich západnej časti v nadmorskej výške 365 m vedľa Herlianskeho potoka. Druhou časťou dediny sú Žirovce, ktoré boli pripojené k Herľanom v roku 1964. Prvá písomná zmienka je z roku 1487 pod názvom Haryan. Počas vlády Jozefa II. sa sem prisťahovali Nemci. So storočiami a rokmi sa menili názvy a pod dnešným sa menujú od roku 1920. Dnešný počet obyvateľov je okolo 300. Za rozvoj obce v 17. storočí môžu minerálne pramene. V nasledujúcom storočí sa datuje vznik kúpeľov pre liečbu žalúdočných, črevných a reumatických chorôb. V roku 1870, keď pramene nestačili pokrývať dopyt, vznikol vrt, ktorého dôsledkom je dnešný studený gejzír. Bolo to obľúbené miesto uhorskej šľachty a Košičanov. Výletným miestom boli kúpele aj pre Františka Rákocziho. V areáli gejzíru je pekný park s 30 druhmi rôznych drevín. Kúpeľný ruch sa vytratil po II. svetovej vojne. Od roku 1985 patria pod Technickú univerzitu Košice. Samotný gejzír je v Európe unikátom, samočinne strieka dnes už iba do výšky 10 – 15 m v perióde 32 – 36 hodín. Erupcia trvá 25 minút, teplota vody je 14 – 18 °C. V parku sa nachádza rezbársky plenér a kúpeľné domy Dargov, Branisko, Gejzír a Hornád.

Vrátim sa k prehliadke obce od autobusovej zastávky pri vchode do parku vyrážame smerom na juh po hlavnej ceste až k zákrute s pizzeriou, oproti je napospas osudu stojací penzión Herľany. Hneď vedľa vpravo je kaplnka sv. Petra a Pavla, ktorá je v dokončovacej fáze rekonštrukcie. Je postavená v gotickom slohu z roku 1859. To sme opäť pri kúpeľných domoch a parčíku, kde je v strede samotný vrt gejzíru. Jeho erupcia je pre turistu nevšedný zážitok, o ktorý sme dnes prišli. Mal som možnosť absolvovať ju počas dňa ale aj v nočných hodinách. Skutočne je to nezabudnuteľná chvíľa a určite to stojí za čakanie jednej - dvoch hodín, ak v tom dni má k erupcii dôjsť.

Od parku si ideme obzrieť jeden chátrajúci hotel a potom od smerovníka zájdeme k prameňu s ručnou pumpou. Nad potokom je táborisko a miesto pre ohniská. Konečne odchádzame po značkovanom chodníku cez les na štátnu cestu Herľany – Banské cez Herliansky priesmyk. Po zhruba 500 m odbočí pri kríži vľavo a doviedla by nás cez NPR Malé Brdo na vrchol Rankovských skál. Tam sme boli v predchádzajúcej časti podhoria, dnešné putovanie bude smerované na juh s návštevou miesta zaniknutého hradiska. Ukazuje sa nám kopec po pravej strane pod Mošníkom, kde by sa, dúfam, mali nachádzať nejaké zbytky základov alebo náznak opevnenia.

Po ceste stúpame k miestu, kde začínajú ostré zákruty a tu odbočujeme doprava dole ku Kamenickému potoku a pod vrch Hradisko. Hľadáme vhodné miesto, aby sme prebrodili potok a tak sa dostali na jeho druhú stranu. V mieste, kde ho prekonaváme je krmelec pre lesnú zver. Treba stúpať malým sedlom nahor k hrebeňu Hradiska, po ktorom budeme pokračovať smerom na Výšnú Kamenicu. Na vrchole však nie je nič, čo by naznačovalo, že tu stál hrádok, preto pokračujeme po hrebeni do malého sedla, kde ma po pravej ruke (na severnej strane) upútala skala. Hneď sa k nej vydávam, aby som si ju obzrel. Teraz je z nej ešte celkom pekný výhľad na Rankovské skaly. Schádzam aj pod skalu a z druhej strany vpravo od nej je ďalšie skalné miesto, tak poďme aj tam. To prvé bolo krajšie, a tak hľadám miesto, kadiaľ sa dostanem na vrchol. Zrazu objavím nejakú dieru a vyzerá na základy bašty. Našli sme snáď miesto hradu? Volám priateľa, nech príde hore a skutočne postupne sa nám to vykresľuje. Áno, tu stál hrad, ktorý sme hľadali.

Hrad Herľany

Dnes zaniknutý hrad stál na vrchu Hradisko východne asi 2 km od dediny Herľany v jeho západnej časti medzi dvomi potokmi. Zo severnej strany je to spomínaný Kamenický a z južnej bez mena, ktorý sa pod Hradiskom vlieva do Kamenického, z ktorého sa potom stáva Svinický potok. Veľa sa o hrade z dostupných zdrojov nedozvedám. Spomína sa aj ako hrádok Puch, leží v katastri obce Vyšná Kamenica. Bol postavený v 13. storočí.

Po preskúmaní pokračujeme hrebeňom stále nižšie, až sme dole v miestach, kde sa zlievajú spomínané potoky. Miesta sú zaujímavé aj pre hľadačov opálov, ale nám neostáva čas na takúto činnosť, možno niekedy sa pri turistike viac poobzeráme v okolí potoka. Práve tu sa stáčame pod Ostrú horu a obchádzame ju. Vychádzame z lesa na poorané pole, je suché a tak pokračujeme bez toho, aby sme sa veľmi zašpinili k potoku. Vraj niekedy stala dedina práve tam. Našli sme niekoľko črepín z keramiky. Po jeho ľavej strane sa dostávame k mostíku cez potok. O niekoľko metrov sa vlieva do vodnej nádrže – rybníka. Na okolí sú chatky, jedna nedokončená, chátrajúca stavba. Od vodnej nádrže je to len niekoľko desiatok metrov do dediny. Musím spomenúť, že cez hrádzu nádrže prechádza modrá značka, ktorá prichádza od Dargovského priesmyku cez kúpele Borda, Lazy, odbočujúc v sedle pod Mošníkom až do Herlian. Sme v dedine a začíname hľadať nejaké zaujímavosti.

Vyšná Kamenica

Leží v nadmorskej výške 352 m v západnej časti Slanských vrchov v podcelku Mošníka, len 2 km od Herlian. Samotná dedina je postavená po oboch brehoch potoka. Z histórie vzniku dediny je ešte zaujímavosť o osade Puch, ktorá niekedy stála pri potoku asi 3 km severnejšie. Táto sa zmieňuje už v roku 1289. Posledná zmienka je z roku 1370. Z nezistených príčin sa obyvatelia presťahovali na miesta, kde dnes stojí Vyšná Kamenica. Prvá zmienka je z roku 1420 ako Kemenche in Abauyvár. Za domami je kameňolom, v ktorom sa neťaží asi 30 rokov. Evanjelický kostol podľa historikov stál v 1. polovici 14. storočia, o čom svedčí modlitebňa. Zaujímavosťou je, že od roku 1614 je založený cirkevný zbor (cez 400 rokov), o čom svedčí pamätný kameň pred chrámom. V katastri obce sa vyskytujú nálezy opálu. Prechádzajúc dedinou sme sa dostali k odbočke cesty smerom k ďalšej našej zástavke, a to k Nižnej Kamenici. Cesta ubehla rýchlo, veď je to po asfaltke len jeden kilometer a sme pri dedine.

Nižná Kamenica

Osada existovala v roku 1347 a patrila pod Svinické panstvo. Tiež na oboch brehoch Kamenického potoka v západnej časti podhoria vo výške 300 m. Zo zaujímavostí stojí za zmienku reformovaný kostol z roku 1840 a v juhozápadnej časti klasicistický kaštieľ z roku 1830, ktorý dali postaviť Forgáčovci. Okolo neho je pekný park. Samotný kaštieľ prešiel čiastočnou rekonštrukciou strechy, ale fasáda je zatiaľ v pôvodnom stave, dosť zanedbaná. Dnes v ňom sídli obecný úrad a knižnica. Cez park sa dostaneme ku kamennému mostu, ktorý patrí ku stavebným pamiatkám. Nepoužíva sa, je to len rarita. Cesta vedie po novom premostení a ním sa dostaneme na ďalšiu cestu poslednou nižnokamenskou ulicou, odkiaľ smeruje asfaltka k dedine Košický Klečenov. Ostáva nám návšteva osady Borda, ktorá je učupená celkom pod Slanskými horami a vedie k nej odbočka cesty niekde v polovici.

Borda

Osada patrí pod Košický Klečenov, ale v minulosti, skoro do 15. storočia, bola samostatná. Prvá zmienka je z roku 1384 ako Bordafalua. Od roku 1487 sa o nej nikde nezmieňuje až potom v roku 1808 ako majer Borda. V roku 1900 je zaznamenaná pod Košickým Klečenovom. Dnes je tu niečo cez 50 obyvateľov, ale je vidieť, že sa tu stavajú nové domy, veď prostredie je skutočne nádherné. V podhorí, tichu a vo výške 370 m. Na okraji osady je malá kaplnka a pri nej zvonica. Východným smerom sú zaniknuté kúpele Borda a chatová osada, ktorá vznikla po pionierskom tábore. Kúpele vznikli v roku 1893 a liečili žalúdočné, črevné a reumatické choroby. Viac o lokalite je možne nájsť na www.slanskevrchy.sk.

Obišli sme celú osadu a vraciame sa dole cestou späť ku krížu, kde na druhej strane je relikt podmorskej sopky v miestach prezývaných Hrádok, kde kedysi v stredoveku stálo hradisko. Možno sa tam v ďalšom pokračovaní putovania zastavíme a trocha si to obzrieme. Do Košického Klečenova je to niečo cez kilometer, a tak cesta ubieha rýchlo. Mostom prekračujeme Bordiansky potok a sme pri družstve. Skrátime si to uličkou na hlavnú cestu a sme na konci dnešnej trasy, ale aj na začiatku nasledujúcej, v poradí jubilejnej, desiatej.

Záver

Aj dnes nám podhorie a blízke okolie Slanských vrchov potvrdilo, že je stále čo nachádzať a objavovať. Že tu žijú skromní, srdeční ľudia, majúci históriu i súčasnosť. Prešli sme kus cesty za objavmi v západnej časti, kde sú dedinky učupené medzi Košickou kotlinou a Slanskými vrchmi v peknom slnečnom jarnom čase. Končíme ďalšiu časť putovania, ale zároveň plánujeme pri čakaní autobusu, kadiaľ nasmerujeme kroky za objavmi podhoria v nasledujúcej časti. Veď čo môže byť krajšie ako príjemný pocit po prechádzkach, ktoré majú svoje čaro. Ale treba ho ísť hľadať. Kto sedí doma, nič nenájde a nič nevidí z našej nádhernej krajiny.

Diskusia
Podhorie Slanských vrchov 9 12/05/16 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Túra Orchidey v Beskydskom predhorí Jar je vo svojej druhej polovici, všetko naokolo rastie, kvitne, lúky sú plné rôznych kvetov a všetko čaro prírody len zvýrazňuje dokonalosť, farebnosť, čarovnosť našej nádhernej krajiny. Práve kvitnutie orchideí je jedna pestrá paleta rôznych druhov kvetov, ktoré u nás na niektorých miestach rastú. Práve preto by som rád niektoré miesta aj spoznal a navštívil. Viem, že rastú voľne v prírode a medzi inými aj najväčšia naša orchidea - črievičník papučkový (Cypripedium calceolus). Klub slovenských turistov Krokus Hanušovce nad Topľou každoročne usporadúva v máji turistické podujatie. Konečne pre tento rok si ho zaraďujem do kalendára. 17/09/18 Marián Jaššo Nízke Beskydy
Túra V dolinách pod Prosečným Hovorí sa, že máj je lásky čas. Keďže trávim týždeň dovolenky pod Chočskými vrchmi, tak moja láska k horám a prírode je v tomto prípade na mieste. Lúčky sú celkom fajn miesto na spoznávanie nádhernej a čarokrásnej prírody. Len je potrebné vyraziť do terénu. Príroda ukrýva množstvo nádherných zákutí, dolín a iných prírodných miest. Minulý rok to bol výstup a prechod Veľkého Choča, pred tým ešte návšteva najvyššie položenej zrúcaniny Sielnického (Liptovského) hradu, a tak sa tento rok rozhodujem pre dve nádherné doliny - Prosiecku a Kvačiansku. 15/08/18 Marián Jaššo Veľká Fatra a Choč
Reportáž Komentovaný pochod po opevnení ČSR Slanská Huta Aj keď to pre mňa osobne nie je všedná turistika, rozhodol som niečo napísať o podujatí, ktoré sa pomaly dostáva do povedomia turistov a radi sa na ňom zúčastňujú. Ide o komentovaný pochod obranným zoskupením bunkrov, ktoré boli postavené na obranu pred II. svetovou vojnou na južnej hranici ČSR v prehorí Slanských vrchoch. Najviac sa ich nachádza v okolí Slanskej Huty. Dnešné putovanie bude s odborným výkladom zanieteného človeka, ktorému nie je téma cudzia a budúcnosť ropikov ľahostajná. 12/08/18 Marián Jaššo Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Lanovka Vogel - Júlske Alpy s dieťaťom Sme štvrtý deň v okolí jazera Bohinj. Po dvoch slnečných dňoch strávených na túre a jednom upršanom dni, sme sa rozhodli ostať dlhšie, než sme plánovali. Je tu naozaj nádherne. Pri rozhodovaní sa, kam pôjdeme, nás zvádza možnosť využiť blízku lanovku a skúsiť trochu turistiky vo vyšších horských polohách. Doteraz to boli skôr údolia a kaňony s vodopádmi. dnes Danka Laciková Svet
Cyklotúra Vajskovská dolina Už dlhšiu dobu nás lákala Vajskovská dolina, ktorú mnohí prirovnávajú k divokej Tichej doline v Tatrách. Je jednou z najkrajších dolín Nízkych Tatier a v celej doline je režim ticha. Nachádza sa tu Vajskovský vodopád vysoký 9 m. V Kulichovej doline je pamätník jednej z najväčších lavínových tragédií na Slovensku, v roku 1956 tu zahynulo pod snehom 16 lesných robotníkov. dnes Tatiana Filipková Nízke Tatry
Recenzia Od hradu k hradu – 2. diel Keď vytiahnem z knižnice akúkoľvek knižku o hradoch a zámkoch, malý Kubko je hneď pripravený na spoločné čítanie. A tak kúpa 2. dielu knižky Od hradu k hradu z edície po Slovensku od vydavateľstva Dajama nebola žiadna náhoda. V pravom hornom rohu má ikonku turistu aj cyklistu. Nápad spojiť pre hradomilov do jedného celku dva rôzne hrady, zrúcaniny či ruiny, je zaujímavý nielen návštevou stavieb voňajúcich históriou, no zároveň aj možnosťou absolvovať pešiu túru či zabrať do pedálov bicykla. včera Daniela Mäkká Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Podhorie Slanských vrchov 9 12/05/16 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy a Košická kotlina

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 575 m n. m.

    • min: 275 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 522 m

    • klesanie: 574 m

  • Vzdialenosť
    • 18 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 11.03.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8004 ° SŠ
      dĺžka: 21.4769 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.73979 ° SŠ
      dĺžka: 21.50671 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Herliansky gejzír

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Košice (vlak, bus) - Herľany (bus)
      Košický Klečenov (bus) - Košice (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.91 (0.31)